Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/218/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409208413 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409208413.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, právne zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát, Belinského 16, Bratislava, proti povinnému: 1. Q. K., 2. P. K., Y. A. C. X, A., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť úrok z omeškania 96,83 Eur, trovy konania vo veci samej 193,62 Eur a uhradiť trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Bradáčova 7, v zmysle poverenia zo dňa 07.09.2009, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 16Er/1816/2009-35 zo dňa 08.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 16Er/1816/2009-32 zo dňa 08.11.2013 p o t v r d z u j e . Povinným sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Miroslavovi Pinterovi sumu 41,32 Eur titulom trov exekúcie v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách konania rozhodol tak, že oprávnený a povinní nemajú nárok na ich náhradu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 07.09.2009 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 052987, pod sp. zn. 16Er/1816/2009, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 35Ro/7083/07 zo dňa 01.08.2008. Dňa 02.11.2009 postúpil súdny exekútor súdu námietku povinných proti exekúcii a následne súd z pripojeného základného spisu sp. zn. 35Ro/7083/2007 zistil, že platobný rozkaz č. k. 35Ro/7083/07-18, ktorý zaväzuje povinných na plnenie spoločne a nerozdielne, nebol riadne doručený povinnej v 2. rade, nakoľko sa na doručenke nachádza podpis K. (zhodný ako na doručenke pre povinného v 1. rade), pričom na doručenke nie je uvedené, že by zásielku bol prevzal splnomocnenec. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade exekučný titul sa nestal právoplatným a vykonateľným, a preto exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien (Exekučný poriadok - ďalej len „Ex. por.“) zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 196 Ex. por., ako aj podľa ust. § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Ex. por. a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie s poukazom na ust. § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie proti predmetnému uzneseniu podáva podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a poukázal na to, že počas konania súd prvého stupňa seriózne neskúmal doručenie exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného pod č. k. 35Ro/7083/07 zo dňa 01.08.2008 do vlastných rúk povinnej v 2. rade, čo bolo zo strany oprávneného zistené až po podaní námietok zo strany povinných. Zdôraznil, že oprávnený nevykonával doručovanie exekučného titulu povinným v 1. a 2. rade a ani nevyznačoval na ňom jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, tieto skutočnosti boli realizované zo strany konajúceho súdu. Poukázal tiež na to, že exekučný titul namiesto povinného v 2. rade prevzal povinný v 1. rade a podpísal sa jeho priezviskom na doručenke a táto skutočnosť je však na ťarchu konajúceho súdu, ktorý si mal všimnúť tento fakt a adekvátne konať, zavinením povinného v 1. rade a nesprávnym úradným postupom súdu prvého stupňa vznikol stav, za ktorého námietky povinnej sa javia ako dôvodné, čo je však potrebné verifikovať súdom. Oprávnený zdôraznil, že v napadnutom uznesení chýba konštatovanie, že predchádzajúce súdne konanie ešte nie je skončené, keďže došlo k vade pri doručovaní a konvalidácia tejto vady je plne v dispozícii súdu a nie oprávneného. Mal za to, že procesný postup súdu prvého stupňa nezodpovedá príslušným ustanoveniam OSP, keď súd prvého stupňa pochybil, keď zistené vady doručenia nekonvalidoval zákonným postupom, čím uprel oprávnenému riadne konať a súdne konanie je nespravodlivé, ak je daná nečinnosť súdu za vinu aktívne vecne legitimovanému účastníkovi, a preto žiadal, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené a vrátené na nové konanie s tým, že je potrebné odstrániť vady doručovania exekučného titulu v pokračujúcom občianskom súdnom konaní. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že exekučný titul - platobný rozkaz vydaný pod č. k. 35Ro/7083/2007-18 zo dňa 01.08.2008, ktorým bola uložená odporcom v 1. a 2. rade (povinný v 1. a 2. rade) povinnosť zaplatiť oprávnenému (navrhovateľovi) spoločne a nerozdielne sumu 29.842,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 07.07.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.788,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.045,- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa, nebol doručený do vlastných rúk odporkyni v 2. rade, avšak predmetný platobný rozkaz za odporkyňu v 2. rade prevzal odporca v 1. rade bez toho, aby tam bola uvedená poznámka, že je jej splnomocnenec. Odvolací súd poukazuje na ust. § 173 ods. 1 OSP, podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Podľa ust. § 173 ods. 2 OSP, ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Z obsahu spisu je zrejmé, že platobný rozkaz nebol doručený v zmysle ust. § 173 ods. 1 a 2 OSP, a preto tento exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie a je predpokladom na začatie a priebeh exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (je jedno, či na návrh alebo bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo vykonateľnosť a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. To, že rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, môže zistiť exekučný súd neskôr v štádiu vydávania poverenia, ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Je nesporné, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne, keď pri posudzovaní žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne neskúmal, či exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným aj napriek tomu, že takáto skutočnosť nenastala, vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie aj napriek tomu, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, nie je dôvodom na to, aby sa v exekúcii na základe takéhoto exekučného titulu pokračovalo, a preto bolo potrebné podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Ex. por., exekúciu zastaviť. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na ust. § 41 ods. 1 Ex. por., podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, musí spĺňať základný predpoklad, a to, že toto rozhodnutie musí byť vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktoré umožňujú vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Pod materiálnou vykonateľnosťou naopak rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vykonateľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule, t. j. v rozhodnutí súdu. Vyznačenie exekučného titulu za vykonateľný a právoplatný nerobí tento exekučný titul aj reálne vykonateľným exekučným titulom, a preto nemožno na základe takéhoto exekučného titulu začať exekúciu. Je potrebné, aby súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci samej vedenej pod č. k. 35Ro/7083/2007 postupoval v zmysle platných ustanovení OSP a opätovne doručil platobný rozkaz povinnému v 1. a 2. rade, keďže v predmetnej veci nebolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Až na základe vydania právoplatného a vykonateľného rozhodnutia možno podať opätovne návrh na začatie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.