Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/58/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200868 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411200868.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: H. Y., L. L., J. XX, proti odporcovi: K. Y., bytom Bratislava, Podháj 15, zastúpený opatrovníčkou E. X., L. K., Y., O.-H.-W. X/a/X/XX, zastúpená Mgr. Petrom Serinom, Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Poľnohospodárska 10, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 9. 2012 č.k. 23C 40/2011 - 164, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania , a to trovy právneho zastúpenia v sume 81,46 €, na účet AK Mgr. Petra Serinu, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, doručený prvostupňovému súdu dňa 28. 1. 2011, ktorým sa domáhala určenia, že jej manžel Doc. Ing. S. Y., zomrelý dňa XX. XX. XXXX, nie je otcom odporcu K. Y., narodeného X. X. XXXX, pochádzajúceho z prvého manželstva S. Y.F.. Navrhovateľka sa tohto určenia domáhala s odôvodnením, že má relevantný dôkaz o tom, že odporca nie je synom jej už nebohého manžela, ktorá skutočnosť je zásadná pre dedičské konanie, ktoré je vedené po jej nebohom manželovi S. Y.. V konaní súd prvého stupňa konal s opatrovníčkou odporcu, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 11. 2008 č.k. 13P 136/2008 - 82, právoplatným dňa 13. 1. 2009, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľka na podanie predmetného návrhu nie je aktívne vecne legitimovaná, nakoľko právo na zapretie otcovstva prináleží manželovi - vtedy návrh na zapretie otcovstva smeruje voči matke a dieťaťu; právo zaprieť otcovstvo k dieťaťu prináleží tiež matke dieťaťa ( § 88 ods. 1, 2 Zák. o rod. ). Navrhovateľke ako v poradí druhej manželke otca dieťaťa právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva jej nebohého manžela nepatrí; právo zaprieť otcovstvo je výlučným osobným právom manžela, ktoré po jeho smrti neprešlo na jeho dedičov. Navrhovateľka nie je na podanie návrhu aktívne legitimovaná a na predmetnom určení tak nemá naliehavý právny záujem. Prvostupňový súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na vykonanie dôkazu skúškou DNA, nakoľko s poukazom na vyššie zistené skutočnosti by tento dôkaz nemal zásadný význam pre rozhodnutie súdu. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcich trovách právneho zastúpenia, v sume 238,80 € ( za tri úkony právnej služby po 58,69 : za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2012 + režijný paušál 3 x 7,63 € + 20 % DPH ). Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, v celom rozsahu, keď navrhovala v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trvala na tom, že matka odporcu E. X., ktorá sa 42 rokov absolútne nezaujímala o svojho syna, spáchala vedomý podvod, na základe ktorého sa odporca, ale predovšetkým ona a aj ďalší chcú neoprávnene obohatiť na úkor cudzích ľudí. Testy DNA, ktoré dávala v r. 2008 robiť matka odporcu preukázali, že biologickým otcom odporcu je manželov brat O. Y.; testy sú k dispozícii na OP Bratislava IV. Ďalšie testy, ktoré rovnako dala robiť matka odporcu - E. X. - v r. 2012, sú viac než otázne. Navrhovateľka v odvolaní vyjadrila počudovanie nad tým, že rodný list odporcu, ktorým jeho matka spáchala podvod, je pre úrady dôveryhodnejší, než testy DNA. Navrhovateľka opakovane poukázala v odvolaní na testy DNA, ktoré si dala robiť v r. 2008 firmou MedGen, ktoré so 100 % pravdepodobnosťou vylúčili jej manžela S. Y. z otcovstva. Odporca, keďže nie je pokrvný príbuzný poručiteľa, tak môže byť z dedičstva vylúčený. Odporca by mal byť vydedený aj z dôvodu, že svojím správaním voči navrhovateľke a jej manželovi naplnil ust. o dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 Obč. zák. , pretože sa im opakovane vyhrážal zabitím. Odporca navrhovateľku veľmi dôrazne upozornil, aby si dávala veľký pozor, aby sa jej niečo nestalo. Aj manželovi odporca skrátil život min. o 10 - 15 rokov. S odporcom prežili peklo. V odvolaní navrhovateľka ďalej vyjadrila podozrenie, že právny zástupca opatrovníčky odporcu má za vybavenie „dedičstva“ sľúbenú obrovskú odmenu; navrhovateľka sa tiež obáva, či ju právny zástupca opatrovníčky nedá vyhlásiť za psychicky chorú, aby potom mohol dať ich majetok do dražby. Pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľky, táto žiadala, aby odvolací súd pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie v zmysle § 237 a § 241 O.s.p. Navrhovateľka dodala, že jej predseda parlamentu JUDr. J. doporučil uplatniť svoje oprávnené požiadavky a vec postúpiť na súdy vyššieho stupňa. Záverom poznamenala, že je nútená celý prípad medializovať, prípadne protestovať aj hladovkou, či sa obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, nakoľko zákon dáva prednosť podvodu pred spravodlivosťou. Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadrila opatrovníčka odporcu tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukazovala na to, že navrhovateľka sa v odvolaní v podstate sústredila len na osobné útoky na opatrovníčku odporcu, ako aj jej právneho zástupcu. Tieto vyjadrenia sú však len výmyslom navrhovateľky, avšak vzhľadom na ich obsah, bude zvažovať podanie trestného oznámenia za ohováranie. Navrhovateľka už v súčasnosti čelí trestnému oznámeniu za ohováranie opatrovníčky odporcu a jeho strýka a za trestný čin marenia spravodlivosti, ktoré je vedené na OO PZ Bratislava IV, OKP, 1.OVK ORP - 562/0VK-B4-2011. K veci samej odporca uviedol, že navrhovateľka, ako správne uviedol súd prvého stupňa, nemá hmotnoprávnu spôsobilosť na podanie predmetnej žaloby, takúto žalobu úspešne podať nemôže. Na podanie dovolania nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle O.s.p. a nejde ani o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odporca si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - podanie písomného vyjadrenia zo dňa 9. 1. 2013 k odvolaniu v sume 60,83 € + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH, spolu 82,37 €. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20. 5. 2013 navrhovateľka uviedla, že prikladá ďalšie testy DNA zo dňa 6. 5. 2013 vyhotovené firmou DNA TEST v Bratislave, ktoré vylúčili nebohého Doc. Ing. S. Y. z otcovstva K. Y.. Navrhovateľka zopakovala, že matka odporcu spáchala bezcharakterný podvod a do rodného listu svojho syna uviedla nepravé meno otca. S. Y. podľa testov DNA zo dňa 5. 2. 2008 ako aj 6. 5. 2013 nie je biologickým otcom odporcu. Je vedecky dokázané, že zisťovanie otcovstva metódou DNA je spoľahlivé na 100 %, takže v prípade, ak domnelý otec, alebo jeho manželka, prípadne jeho potomkovia dokážu testami DNA, že osoba, ktorá si nárokuje dedičstvo, nie je pokrvným príbuzným, môže byť z dedičstva vylúčená. Biologická matka môže byť právne postihnutá, ak neuvedie do rodného listu meno biologického otca. Navrhovateľka zopakovala, že s manželom prežili peklo. Matka odporcu úrady zavádza a klame. Zákon o rodine je nedokonalý, protiústavný a diskriminačný a navádza k podvodom a okrádaniu cudzích ľudí. Právna istota by mala ustúpiť pred spravodlivosťou v prípade, ke ´d je s ňou zákon v neúnosnej miere v rozpore. Ktorá matka požiada o preverenie otcovstva, keď by jej malo padnúť do lona cca 100 - 120 tisíc €, pričom svojho syna odkopla a prihlásila sa až po 42 rokoch. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje navrhovateľka za kruté, nespravodlivé až neľudské. Ide o novodobú inkvizíciu, ktorá sa priči etike, morálke ako aj ľudským právam a slobodám. Navrhovateľka má nehnuteľnosť v havarijnom stave - hrozí jej zrútenie, na odstránenie havárie nemá finančné prostriedky, nakoľko nehnuteľnosť je zablokovaná a k tomu je už druhý rok bez teplej vody. Navrhovateľka je psychicky, fyzicky totálne vyčerpaná. Trvala na vykonaní ďalších testov DNA. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Podľa § 88 ods. 1 Zák. o rod. manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Podľa § 88 ods. 2 Zák. o rod. aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. V prípade cit. ust. § 88 ods. 1, 2 Zák. o rod. ide o ustanovenie, ktoré upravuje zapieracie právo, v tomto prípade vecnú legitimáciu v konaní o zapretie otcovstva, určeného podľa prvej domnienky. Bolo už uvedené, že vecnou legitimáciou sa na rozdiel od procesnej legitimácie ( oprávnenie byť účastníkom konania ) rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav, ktorý určuje, kto je nositeľom práva alebo povinnosti, o ktoré v konkrétnom prípade ide. Len ten, kto je nositeľom určitých práv a povinností, priznaných hmotným právom, je potom vecne legitimovaný buď na ich uplatňovanie alebo na obranu v súdnom spore. Týmto „prenosom“ hmotného práva do práva procesného je vecná legitimácia, ktorá v prejednávanej právnej veci vyplýva z faktu rodičovstva. Keďže vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, znamená to, že svedčí len tým osobám, ktoré sú subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu ( v danom prípade rodičovského vzťahu ). V sporovom konaní sa potom vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Vychádzajúc z textu vyššie, potom v zmysle § 88 Zák. o rod. sú vecne aktívne legitimovaní na podanie zapieracej žaloby buď manžel ( jeho návrh by potom smeroval voči matke dieťaťa a dieťaťu ) podľa § 88 ods. 1 cit. zák., alebo matka dieťaťa ( návrh by smeroval proti manželovi a dieťaťu ) podľa § 88 ods. 2 cit. zák. Ako plynie z citovaného zákonného ustanovenia, manželka otca dieťaťa nie je vecne aktívne legitimovaná na podanie návrhu o zapretie otcovstva svojho manžela voči jeho dieťaťu. Právo zaprieť otcovstvo je totiž osobným právom, čo znamená, že po smrti manžela navrhovateľky, ktorý je zapísaný v rodnom liste ako otec odporcu, toto právo neprešlo ani na potomkov, ani na dedičov zomrelého ( t.j. ani na navrhovateľku ). Navrhovateľka s odporcom, ktorý je dieťaťom jej zomrelého manžela, nie je v hmotnoprávnom vzťahu rodičovstva, preto jej v tomto konaní ( o zapretie otcovstva ) chýba vecná legitimácia. Súd prvého stupňa preto jej návrh správne zamietol, bez toho, aby vo veci vykonával ďalšie dokazovanie. Výsledky testov DNA by totiž na nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie v konaní nič nezmenili. Navrhovateľka v odvolaní žiadala, aby v prípade potvrdenia rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd pripustil podanie dovolania, a to podľa § 237 a § 241 O.s.p. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že ust. § 237 O.s.p. upravuje, proti ktorým rozhodnutiam odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, bez toho, aby dovolanie pripustil vo výroku potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd. Ust. § 241 O.s.p. potom upravuje, aké náležitosti musí spĺňať dovolanie, ako aj postup súdu v prípade, že dovolanie podané účastníkom konania je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné ( § 241 ods. 4 O.s.p. ). Navrhovateľka mohla mať na mysli podanie dovolania za podmienok podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. K tomu odvolací súd dodáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ( § 238 ods. 3 O.s.p.) je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdi určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Riešenie i výklad otázky vecnej aktívnej legitimácie účastníka konania o zapretie otcovstva je v súdnej praxi i teórii ustálené, odvolací súd preto nevidel dôvod pre postup podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 O.s.p. ), včítane výroku o trovách prvostupňového konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky ) v sume 60,08 € + režijný paušál vo výške 7,81 € + 20 % DPH zo sumy 67,89 €, t.j. 13,57 €, úhrnom 81,46 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.