Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/202/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203035 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412203035.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, Š., 2/ A. Š., H.. X.X.XXXX, bytom H. Č.. XX, Š., zast.: JUDr. Katarína Bajová, advokátka, Hlavná 25, Trnava, proti odporcom: 1/ F. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX/XX, C. - M., zast. Valko Marián & partners, s.r.o., ul. Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, 2/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková ul. 36, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť v celosti patrí do dedičstva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 7C 47/2012 - 109, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie vo vzťahu k odporcovi 2/, m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil do konania vstup odporcu 2/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, a zároveň nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcom 1/ a 2/ nakladať s pozemkom, parc.reg.“C“, číslo S.. Č.. XXXX/X - vinice, o výmere 8622 m2, zapísaná na F. Č.. XXXX, v E..Ú. M., Obec Bratislava, Z. Č. M., najmä túto nehnuteľnosť prevádzať, darovať, vkladať ako majetkovú účasť do obchodného imania obchodných spoločností, zaťažovať ich právami tretích osôb, či používať ich akýmkoľvek spôsobom ako formu ručenia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn. 7C 47/2012, o určenie, že časť nehnuteľnosti označená ako pôvodné S. Č.. XXXX - záhrada, o výmere 1914 m2 v celosti (pozemnoknižná vložka č. 378) B. S..Č.. XXXX - vinica o výmere 2298 m2 v celosti (pozemnoknižná vložka č. 379), toho času združené a zapísané ako časť S. Č.. XXXX/X - vinice o výmere 8622 m2 (F. Č.. XXXX, v E..Ú.. M., X. C., Z. Č. M.), patria v celosti do dedičstva po Z. X., Q.. Y., H.. XX.XX.XXXX, vyhlásenej za mŕtvu s tým, že neprežila deň 13.12.1991. Uviedol, že navrhovatelia 1/, 2/ sa návrhom na začatie konania domáhajú určenia, že pôvodné S. Č.. XXXX - záhrada o výmere 1914 m2 (vložka č.378) a č. XXXX - vinica o výmere 2298 m2 (vložka č. 379), t.č. združené a zapísané ako časť S..Č.. XXXX/X, patria v celosti do dedičstva po Z. X., Q.. Y., H.. XX.XX.XXXX, vyhlásenej za mŕtvu s tým, že neprežila deň 13.12.1991, ktorý návrh odôvodnili tým, že odporca 1/ dňa 13.6.2000 formou Notárskej zápisnice osvedčil v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka vlastníctvo v celosti k týmto nehnuteľnostiam, pričom tieto boli podľa identifikácie vložené do S..Č.. XXXX/X, ktorú notársku zápisnicu však navrhovatelia považujú za absolútne neplatnú a naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodnili skutočnosťou, že sú dedičmi po pôvodnej vlastníčke nehnuteľností. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti zakúpila a vlastnila v celosti Z. X., Q.. Y. na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.5.1930, jej dedičmi sú navrhovatelia 1/ a 2/ každý rovnakým dielom, ktorí v dedičskom konaní boli upozornení na osvedčenie vlastníctva k nehnuteľnostiam odporcom 1/ a na potrebu súdnej žaloby, ďalej že odporcom 1/ došlo k zameraniu opísaných nehnuteľností geometrickým plánom a k ich združeniu do pozemku s S..Č.. XXXX/ X, zapísaného na F. Č.. XXXX, E..Ú.. M., X. C. - Z. Č. M., X. C. P. - vinice o výmere 8622 m2, a že v časti „B“ listu vlastníctva je zapísané predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava IV č. 22C 28/2000 zo dňa 15.11.2005, ktorým sa zakazuje nakladať s S..Č.. XXXX/X B. XXXXX, ktoré bolo zapísané na návrh odporcu 2/ v tomto konaní zastupujúceho neznámych vlastníkov a ktorý sa ako navrhovateľ v konaní Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 22C 28/2000 domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam osvedčeným odporcom 1/, s tým, že v tomto konaní právoplatným súdnym rozhodnutím došlo k určeniu, že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond je vlastníkom S..Č.. XXXX/X o výmere 8622 m2 zapísanej na F. Č.. XXXX a predpokladá sa vlastníctvo v celosti, keďže uvedeným súdnym rozhodnutím nedošlo k určeniu podielu vlastníctva SR. O nariadení predbežného opatrenia, ktorým zakázal súd prvého stupňa nakladať s S.. Č.. XXXX/X, T..na F. Č.. XXXX, E..Ú.. M., rozhodol s poukazom na § 16 ods. 1 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa § 16 ods. 2 a § 17 ods. 1 uvedeného zákona, podľa § 76 OSP a podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, stotožniac sa so skutkovým stavom a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia majúc za to, že navrhovatelia v danom prípade osvedčili bezprostrednosť hroziacej neodvrátiteľnej ujmy tým, že na F. Č.. XXXX je zapísaný odporca 1/ i odporca 2/, nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom preskúmavaného konania sú združené do S..Č.. XXXX/X a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV za jej vlastníka bol určený právoplatne odporca 2/, ktorú skutočnosť navrhovatelia rozporujú vzhľadom na skutočnosť, že vlastníctvo pôvodnej vlastníčky Z. X., Q.. Y. nebolo nikdy skonfiškované a pozemnoknižná vložka č. 378 a č. 379 , E..Ú.. M. nebola nikdy uzavretá, čím dochádza k dvojitému vlastníctvu. S predmetnými nehnuteľnosťami sa začalo nakladať a na F. Č.. XXXX je vyznačená plomba pod č. vkladového konania V 24136/2013. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, podal riadne a včas odvolanie odporca 2/ a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na jeho nariadenie zamietnuť so zreteľom na to, že na F. Č.. XXXX E..Ú.. M. je ako vlastník nehnuteľnosti vedený odporca 1/, právoplatným súdnym rozhodnutím bol za jej vlastníka určený odporca 2/, na predmetnom liste vlastníctva je poznámka o súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti notárskej zápisnice na návrh navrhovateľov, majúca právne dôsledky v zmysle § 44a OSP, v zmysle ktorého takáto poznámka upovedomuje prípadného nadobúdateľa o tom, že vlastníctvo je spochybnené a v prípade vydania rozsudku kataster vyznačí zmenu aj vtedy, ak aktuálny vlastník nebude vystupovať v rozsudku ako účastník konania, ako aj v zmysle § 159a OSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Mal za to, že akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami nebude mať žiaden dopad na výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej a nemožno teda mať za osvedčenú existenciu bezprostredne hroziacej neodvrátiteľnej ujmy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 230/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 22C 28/2000, a v ktorého odôvodnení sa konštatuje, že odporca 2/ (tam navrhovateľ) preukázal vlastnícke právo štátu k nehnuteľnostiam predložením dôkazu zo dňa 17.10.1958 vydaného oddelením pôdnych fondov Rady ÚNV Bratislava o skonfiškovaní relevantných nehnuteľností a o prechode ich vlastníctva na štát. Tým označil danosť nároku navrhovateľov vo veci samej za neosvedčenú. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že posledný zápis v pozemnoknižných vložkách č. 378 a č. 379 nie je vedený na Z. X., Q.. Y., ale na štát a taktiež na skutočnosť, že vkladové konanie pod V - 24136/2013 na F. Č.. XXXX je podkladom pre zápis zmeny v osobe vlastníka v súvislosti s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 22C 28/2000 a zároveň sa týmto konaním prevádza bezodplatne časť pozemku o výmere 2500 m2 do vlastníctva tretej oprávnenej osoby ako náhrada za uplatnený reštitučný nárok. Taktiež mal za to, že v konaní vo veci samej sa navrhovatelia domáhajú určenia práv k nehnuteľnosti celkovo o výmere 4212 m2, avšak napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi 2/ zakázal nakladať s pozemkom o výmere 8622 m2, čím neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutnú mieru zasiahol do základných práv daných Ústavou SR a došlo k obmedzeniu možnosti výkonu práv a zároveň aj povinností odporcu 2/ vyplývajúcich mu zo zák.č. 180/1995 Z.z. Odporca 1/ odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu nepodal. Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, keďže sa potvrdila reálna hrozba, že odporca 2 skutočne prevedie pozemok označený ako S..Č..XXXX/X - vinice o výmere 8622 m2 alebo jej časť a sťaží tým konanie vo veci samej, a to tým, že sám odvolateľ v odvolaní pripustil, že zrejme geometrickým plánom došlo k odčleneniu nehnuteľnosti o výmere 2500 m2, ktorú bezodplatne prevádza ako náhradný pozemok, pričom nie je zrejmé, ktorá časť relevantnej parcely je aktuálne predmetom prevodu. Mali za to, že reálne dochádza k rozčleňovaniu pozemku, čím dôjde k nadmernému skomplikovaniu súdneho konania vo veci a poukázal na úmysel odporcu 2/ v tomto smere, keďže k prevodu nehnuteľností odporcom 2/ dochádza počas vedenia súdneho konania ohľadom sporného vlastníctva k nehnuteľnosti. Konštatovali, že v odvolaní odporca 2/ nešpecifikuje, vo vzťahu ku ktorým pozemkom a v akom katastri si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ je dôvodné. Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti očakávaného bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. ujmy. Reálnosť a bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 OSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy, ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa subjekt, ktorému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť s jej plneniu. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného opatrenia predstavuje. O potrebe predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ. Splnenie uvedených podmienok môže mať potom vplyv aj na vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú ochranu a je ho možné obmedziť dočasnou úpravou, napr. dočasným zákazom dispozície, avšak len vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami), resp. uvedené platí aj opačne, že predbežné opatrenie zakazujúce vlastníkovi s predmetom svojho vlastníctva nakladať možno nariadiť len tam, kde takéto súdne obmedzenie nespôsobuje v miere nad nevyhnutnú potrebnosť zásah do práv a právom chránených záujmov tretích osôb. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané. Je nepochybné, že navrhované predbežné opatrenie má byť prostriedkom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov a nie prostriedkom zabezpečujúcim neohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, keďže výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a teda ide o určenie existencie vecných (vlastníckych) práv k nehnuteľnosti, nie je ohrozený nikdy. Bolo preto úlohou súdu prvostupňového i odvolacieho posúdiť, či navrhovatelia predbežného opatrenia osvedčili alebo neosvedčili v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v záujme účinnej ochrany pred reálnou a inak neriešiteľnou ujmou navrhovateľov. Vychádzajúc už z vyššie uvedeného o dôkaznej povinnosti navrhovateľov už v štádiu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné odvolacím súdom konštatovať, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k nemu doložených listín osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov nevyplýva. Navrhovatelia v tomto štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčili realizáciu vkladového konania odporcu v prospech tretej osoby, keď plomba vyznačená na príslušnom LV mala vyjadrovať skôr súvislosť s rozhodnutím vo veci Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C 28/2000, t.j. zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti z odporcu 1/ na odporcu 2/. Až zo skutočností uvedených v odvolaní odporcu proti preskúmavanému súdnemu rozhodnutiu vyplynul prevod časti parcely, ktorá je predmetom tohto konania, na tretiu osobu. Nemožno teda konštatovať osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovateľmi a len vychádzajúc z obsahu odvolania odporcu 2/ poskytnúť týmto predbežnú ochranu. Naviac je odvolací súd toho názoru, že ani v prípade vedenia súdneho konania s predmetom ochrany vecného práva nie je potrebné vždy zastabilizovať existujúce právne vzťahy, pretože predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút a výnimočný, prichádzajúci do úvahy až za situácie nezvratiteľného ohrozenia práv účastníkov. Ak navrhovatelia za ujmu im hroziacu označujú komplikáciu preskúmavaného súdneho konania po stránke procesnej, nemožno o takejto ujme hovoriť a v danom prípade prevážil záujem ochrany tretích osôb, vo vzťahu ku ktorým by súdny zásah v navrhovanom znení spôsobil reálnu škodu, keďže by došlo k obmedzeniu povinností odporcu 2/ v súvislosti s riešením reštitučných nárokov. Taktiež odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke o neprimeranosti zásahu, keďže výmera spornej nehnuteľnosti navrhovateľov je menšia než výmera vymedzená obmedzujúcim súdnym rozhodnutím, čím nepochybne k vzniku škody u osôb oprávnených iným titulom môže dôjsť. Predbežné opatrenie sa musí obmedziť len na dosiahnutie predbežných účinkov a jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať. Vyhovením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by došlo k prekročeniu rámca účelu, ktorému inštitút predbežného opatrenia zodpovedá. Navyše nie je možné nariadiť zákaz s nehnuteľnosťou nakladať subjektu, ktorý na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný nie je . Vzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie, pretože nemožno konštatovať, že by odvolací súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy. Odvolací súd o trovoch odvolacieho konania nerozhodol vzhľadom na ust. § 145 OSP, podľa ktorého o týchto rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.