Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/468/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210387 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: W. T., bytom B. I. XX, X., zast. JUDr. Máriou Löfflerovou, so sídlom Révová 29, Bratislava, proti odporcovi: T. T., bytom T. X, X., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, so sídlom Panenská 8, Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 17.06.2013 č. k. 25P 163/2012-135 jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným zo sumy XXX,XX € na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc 01.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.02.2014 vo výške X.XXX,XX € je odporca povinný zaplatiť 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 06.10.2008, č.k. 25P 77/2008-25 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22.04.2009, č.k. 20CoP 11/2009-43 vo výroku o výživnom na navrhovateľku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.06.2013, č.k. 25P 163/2012-135, zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume XXX € mesačne, počnúc 01.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 17.06.2013 vo výške XXX € uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného odporcovi započítal sumu X.XXX €. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.10.2008 č.k. 25P 77/2008-25, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.2009 č.k. 20CoP 11/2009-43 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď porovnávajúc pomery za ktorých bolo určene výživné na navrhovateľku v roku 2009, s pomermi v súčasnej dobe, dospel k záveru, že na strane navrhovateľky od roku 2009, t.j. je za obdobie 4 rokov sa zmenili pomery v tom, že dosiahla plnoletosť, ukončila stredoškolské štúdium a stala sa študentkou vysokej školy. Je nesporné, že jej náklady na uspokojovanie základných ako aj iných potrieb vzrástli, z ktorého dôvodu doposiaľ určené výživné vo výške XXX, XX € už nepostačuje na krytie jej potrieb. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného zohľadnil vek, zdravotný stav a potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, na strane odporcu tiež skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Konštatoval, že je povinnosťou rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu až do času, kým nie je schopné samo sa živiť a z dôvodu, že navrhovateľka pokračuje v štúdiu na vysokej škole zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov stále trvá. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tým, že vyššie výživné nemôže uhrádzať z dôvodu, že zo svojej taxikárskej činnosti nemá dostatočný príjem, vyslovil názor, že ak odporca nemá dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, mal by prijať akékoľvek zamestnanie, pokiaľ mu v tom nebránia závažné objektívne dôvody. V tejto súvislosti uviedol, že odporca nepreukázal že by mal zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, prípadne si zaobstarať vedľajší príjem. Určené výživné vo výške XXX € mesačne považoval za primerané k potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol. V tejto súvislosti poukázal aj na to že časť potrieb navrhovateľky je hradená z rodinných prídavkov, ako aj to, že časť nákladov navrhovateľky je povinná hradiť aj matka navrhovateľky. Počiatok zvýšenia výživného určil od 01.09.2012, t.j. dňom, kedy navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu. Zročné výživné od 01.09.2012 do rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné, do ktorého odporcovi započítal zaplatené výživné, uložil odporcovi zaplatiť v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na to, že odporca iné vyživovacie povinnosti nemá a neboli u neho zistené ani iné podmienky odôvodňujúce platenie zročného výživného v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľka svojim odvolaním podaným prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok prvého stupňa zmeniť, zaviazať odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti voči nej vo výške XXX € mesačne, počnúc 01.09.2012. Výšku výživného určenú súdom prvého stupňa považovala za nedostatočnú, nepokrývajúcu ani polovicu jej nutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vysokoškolským štúdiom v meste O.. Uviedla, že v konaní hodnoverným spôsobom preukázala svoje náklady na bývanie, dopravu, ošatenie, lieky, stravu a študijné pomôcky, v priemere vo výške XXX € mesačne. Najvyššiu položku predstavujú náklady na bývanie vo výške XXX € mesačne. Snaží sa žiť samostatne, pracuje brigádnicky kedykoľvek nájde vhodnú prácu a pokiaľ jej to dovolia študijné povinnosti, takto chce čo najmenej zaťažovať rozpočet svojej matky, ktorá ma okrem nej ešte dve maloleté deti a k nim vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej uviedla, že tento si plní súdom určené výživné, okrem toho však nemá podporu svojho otca v podobe záujmu, či bonusov - darčekov, oblečenia, prípadne dovoleniek. Uviedla, že odporca bol na dovolenke v O., taxikára vykonávaná na novom T.. Pokiaľ ide o výšku oficiálne vykazovaných odporcových príjmov, pri jeho životnej úrovni pôsobí nevieryhodne. Odporca svojím odvolaním podaným prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na navrhovateľku určiť vo výške XXX € mesačne od 01.09.2012. Rozsudok vo vzťahu k nemu považoval za vecne nesprávny, keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vyústilo jeho rozhodnutie do nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil jeho objektívnu nemožnosť platiť na navrhovateľku zvýšené výživné a najmä jej zaplatiť jednorázovo aj zročné výživné vo výške XXX €. V konaní preukázal výšku mesačného príjmu, ktorý v roku 2010 predstavoval XXX €, v roku 2011 XXX €. Vplyv na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má nepochybne okolnosť, že popri svojom časovo náročnom zamestnaní taxikára sa stará o chorého otca, s ktorým žije v jednoizbovom byte. Zdravotný stav otca sa zhoršuje, starostlivosť z jeho strany ako jediného blízkeho príbuzného je nevyhnutne spojená so zvýšenými výdavkami spojenými s bývaním, s osobitnou stravou a liečbou. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď pri rozhodovaní považoval za podstatné, že nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a jeho názor, že ak na hradenie zvýšeného výživného jeho príjmy nepostačujú, mal by prijať akékoľvek zamestnanie, či brigádu považoval za neopodstatnený, nevychádzajúci z objektívnej spoločenskej reality a zároveň voči nemu aj nespravodlivý. V súčasnosti situácia v oblasti zamestnanosti mu neumožňuje a apriori nezaručuje, že v prípade zamestnania na trvalý pracovný pomer, či brigády, by dosahoval príjmy, ktoré by boli nepochybne vyššie ako pri práci taxikára. Tiež nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že potreby navrhovateľky sa zvýšili v takej miere, že jej opodstatnené výdavky nepokryje suma XXX €, na ktorú zvýšenie pôvodne navrhoval. Namietal výšku najmä niektorých nákladov navrhovateľky, a to ubytovanie v Trnave vo výške XXX € mesačne, uvedenú položku považoval za nadštandardnú vo vzťahu k jeho životnej úrovni. Zdôraznil, že navrhovateľke a jej matke prenechal plne zariadený 3-izbový byt, čím má navrhovateľka zabezpečené riadne bývanie. Je bežné, že študenti žijúci v Bratislave denne dochádzajú do O., argument spočívajúci v tom, že cestovanie je pre navrhovateľku neúnosné považoval za nedôvodné. Pre prípad, ak by aj navrhovateľka trvala na zabezpečení bývania v mieste jej vysokoškolského štúdia, bolo by racionálne a logické, aby si náklady na jej ubytovanie ( formou nájmu bytu ) v rámci úspornosti delila s viacerými spolubývajúcimi, na tom nič nemení ani skutočnosť, že je alergik. Vo vzťahu k jeho aktuálnym príjmom a skutočnosti, že došlo k zvýšeniu bežného výživného mal za to, že súd mu neprimerane uložil aj povinnosť jednorázovo uhradiť zročné výživné. Neexistencia ďalších vyživovacích povinností, ktorou súd prvého stupňa odôvodnil nepriznanie splátok, nič nemení na jeho skutočných majetkových pomeroch a jeho schopnosti uspokojovať ďalšie finančné nároky. Z uvedeného dôvodu navrhol na zaplatenie zročného výživného poskytnúť mu mesačné splátky vo výške XX €. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, reagujúc na jednotlivé tvrdenia a argumenty navrhovateľky uvedené v odôvodnení odvolania. Tvrdenia navrhovateľky, že sa údajne snaží brigádnicky pracovať, aby čo najmenej zaťažila rozpočet svojej matky, ktorá má dve ďalšie vyživovacie povinnosti považoval za irelevantné, nemajúce vplyv na určenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko ostatné vyživovacie povinnosti matky navrhovateľky nesúvisia s jeho vyživovacou povinnosťou, ktorú k deťom má ich otec. K tvrdeniam navrhovateľky, že sa snaží čo najmenej zaťažovať rozpočet svojej matky, ktorá okrem iného spláca dlhy po manželovi, čím vyporiadava jeho nároky na spoločný 3-izbový byt, uviedol, že byt mal v nájme ako služobný z titulu zamestnania, tento následne prenechal matke navrhovateľky v rámci vyporiadania BSM, ktorá si byt mohla odkúpiť za zanedbateľnú alikvotnú čiastku. Pokiaľ ide o náklady navrhovateľky, ktoré vyčíslila na XXX €, z čoho najväčšiu položku predstavujú náklady na bývanie vo výške XXX € mesačne uviedol, že okrem toho, že prenechal matke navrhovateľky plne zariadený 3-izbový byt, ponúkol aj navrhovateľke alternatívu bývania v O. prostredníctvom svojej blízkej rodiny vlastniacej v O. väčší rodinný dom, v ktorom mala navrhovateľka spolu aj s priateľom možnosť bývať, keď vlastníci rodinného domu ponúkli navrhovateľke vlastnú bytovú časť, rovnako jej ponúkli možnosť spolupodieľať sa na stravovaní, a to bez nároku na odplatu, čo však navrhovateľka bezdôvodne odmietla. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, tento nie je natoľko vážny, či obmedzujúci, pričom údajne zhoršujúci sa zdravotný stav navrhovateľky v podobe rozširujúceho sa exemu žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že nemá podporu otca uviedol, že napriek jeho snahe navrhovateľka nemá záujem udržiavať s ním akýkoľvek kontakt, v podstate potvrdila, že jediný jej záujem je zameraný na pravidelný finančný príspevok z jeho strany. Pokiaľ navrhovateľka v konaní neustále kooperovala tvrdením, že ako taxikár viezol klienta na letisko, v čom vidí určitú exkluzivitu, resp. nadštandard v podnikaní, uviedol, že hoci je pripravený pracovať 12 - 13 hodín denne, v dnešnej dobe to reálne nie je možné, preto si váži každú zákazku, ktorá sa mu naskytne. Je pravdou, že minulý rok absolvoval dovolenku v O., túto však dostal ako dar od blízkej rodiny k 40. narodeninám. Pokiaľ ho navrhovateľka videla vykonávať taxikára ,,v novom mercedese´´ uviedol, že ide o 6 ročné auto s najazdenými viac ako 300 000 km, ktoré nadobudol formou operatívneho lízingu, kedy spoločnosť, ktorá pred tým predmetné vozidlo vlastnila, ho previedla na neho, začo sa zaviazal vykonávať bezodplatne taxikárske služby a tým splatiť cenu daného vozidla formou bartru. Pokiaľ ide o jeho príjem, tento preukázal hodnoverným spôsobom, preto konštatovanie navrhovateľky o tom, že výška jeho príjmov pôsobí nedôveryhodne pri jeho životnej úrovni považoval za irelevantne. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka reagujúc zhodne ako odporca na skutočnosti tvoriace obsah odvolania. K žiadosti odporcu o poskytnutie splátok na zaplatenie zročného výživného uviedla, že odporca už aj v minulosti sa vyhýbal povinnosti platiť zročné výživné, ktoré mohol splácať formou splátok, ktorú nikdy nevyužil, a to od roku 2001, z ktorého dôvodu bolo viackrát výživné potrebné vymáhať formou exekúcie. Pokiaľ ide o príjem odporcu, predložila prehľad príjmov odporcu od roku 2000, pričom dala na zváženie, ako mohol odporca platiť výživné a sám vyžiť zo zvyšku svojho príjmu. Je zarážajúce, že odporca 14 rokov podniká v odbore, ktorý finančne nepokryje jeho náklady spojené so životom, tak je tiež potrebné zamyslieť sa nad tým, odkiaľ berie finančné prostriedky na zakupovanie, resp. nájom nových automobilov, minimálne na akontáciu. Pokiaľ odporca uvádza, že sa musí starať o svojho chorého o otca, tento stav trvá minimálne od roku 2010. Pokiaľ ako tvrdí odporca, že sa kvôli starostlivosti otca nemôže venovať svojej práci a tak zvýšiť svoj príjem, môže situáciu riešiť pomocou sociálnych služieb, prípadne umiestnením otca do domova sociálnych služieb. Ani tvrdenie odporcu, že je jediným blízkym príbuzným otca sa nezakladá na pravde, keďže odporca má sestru Z. C.Ú., ktorá by sa tak isto mohla podieľať na starostlivosti o otca. Pokiaľ odporca neustále opakuje, že prenechal matke 3-izbový byt, opomenul uviesť, že byt v čase jeho odchodu bol služobným bytom, taktiež zanechal dlh na nájomnom, ktorý musela uhradiť, naviac riešením bytovej otázky jej matky nie je vyriešené bývanie v mieste jej vysokoškolského štúdia. Pokiaľ ide o jej náklady na ubytovanie v O. a odporúčanie odporcu bývať s viacerými spolubývajúcimi uviedla, že takéto bývanie je pre ňu nevyhovujúce z dôvodu ohrozenia jej zdravotného stavu ( celoročná alergia na peľ, prach, roztoče, znížená imunita, zvýšená náchylnosť na respiračné ochorenia, astma ). Pokiaľ jej odporca v odvolaní odporúčal, aby si našla brigádu, uviedla, že pracovala brigádnicky vždy keď to bolo možné, obmedzuje ju však do značnej miery zdravotný stav, rovnako školské povinnosti. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s vereným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodne a odvolanie navrhovateľky je dôvodné iba čiastočne. Pokiaľ ide o trvanie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, ktorá je predmetom daného konania treba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu ako aj plnoletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť patrí medzi základné povinnosti rodiča, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona a ktoré si musí rodič plniť, a to aj na vlastný úkor. V zmysle uvedených zásad a kritérií rozhodných pre určenie výšky výživného na plnoleté dieťa postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, s jeho názorom pokiaľ o ide výšku výživného sa však odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, túto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že za obdobie 4 rokov, ktoré prešli od posledného určovania výživného sa potreby navrhovateľky preukázateľne zvýšili, a to jednak fyzickým vekom, jednak v súvislosti so štúdium, keď navrhovateľka od 01.09.2012 začala študovať na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska. Keďže navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, treba náklady súvisiace so štúdiom považovať za jej odôvodnené potreby. Náklady spojené so štúdium pritom nepredstavujú len náklady na skriptá a pod., ale aj náklady na zabezpečenie bývania počas vysokoškolského štúdia, keďže ide o denné štúdium a vzhľadom na rozvrh štúdia nemožno od navrhovateľky požadovať denné dochádzanie z O. J. X. a späť. V tejto súvislosti treba uviesť, že odporcom navrhovaný spôsob denného dochádzania by bol jednak finančne nákladný na cestovné lístky O. - X., ako aj cestovné lístky v rámci Bratislavy, rovnako by bol neúmerne časovo aj zdravotne zaťažujúci navrhovateľku v rámci jej štúdia. Pokiaľ však ide o konkrétne ubytovanie navrhovateľky, odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľkou založené lekárske správy nepotvrdzujú tak vážny zdravotný stav, ktorý by neumožňoval jej bývanie s viacerými študentmi, čím by boli náklady na bývanie pre navrhovateľku nižšie, naviac, keď v byte, ktorý si navrhovateľka prenajala býva s priateľom, t.j. nebýva sama, tak ako by to podľa jej tvrdenia vyžadoval vážny zdravotný stav, uvádzajúc, že je ťažký alergik a exematik. Rovnako pokiaľ ide o náklady navrhovateľky ňou vyčíslene vo výške XX - XX € mesačne týkajúce sa zdravotného stavu, tieto z dokladov o platbách liekov podľa diagnostikovaného ochorenia a odporúčaných liekov ( Belogent azitrox zodac) nevyplývajú. Taktiež náklady na telefón vo výške XX € mesačne sú vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu ako navrhovateľky tak aj jej rodičov neprimerane vysoké. Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov zvýšením jej odôvodnených potrieb, ktorú skutočnosť bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Keďže odôvodnené potreby či už maloletého alebo plnoletého dieťaťa sú priamo závislé na možnostiach a schopnostiach povinného rodiča, súd prvého stupňa správne zisťoval zárobkové a majetkové pomery ako odporcu, tak aj matky navrhovateľky, ktorá napriek tomu, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, má naďalej k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti odporcu, odvolací súd sa nestotožnil s odporcom deklarovaným príjmom za rok 2010 vo výške XXX €, za rok 2011 vo výške XXX € mesačne. Pokiaľ ide o predloženie dokladov potrebných na zistenie príjmu odporcu treba uviesť, že odporca nepredložil úplne daňové priznanie, takže len potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2010, 2011 nedáva reálny obraz o skutočnom príjme odporcu. Tým, že odporca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť od roku 1992 a podnikanie sa vykonáva za účelom zisku, je reálny predpoklad, že jeho skutočný príjem je vyšší ako príjem na úrovni minimálnej mzdy deklarovanej odporcom. K tvrdeniu odporcu, že hodnoverným spôsobom preukázal výšku svojich príjmov treba uviesť, že v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako dôkazné bremeno neuniesol ani vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že sa stará o starého chorého otca, keďže do spisu nezaložil lekárske potvrdenie o zdravotnom stave otca, ani potvrdenie o výške dôchodku otca, z ktorých dokladov by preukázal jednak potrebu osobnej starostlivosti, ako aj finančnú odkázanosť otca na jeho osobu. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností majúcich vplyv na správne určenie výšky výživného odvolací súd dospel k záveru, že primeranou sumou zo strany odporcu vyjadrujúcou jeho povinnosť finančne prispievať na výživu navrhovateľky je suma XXX € mesačne, pri zohľadnení jeho zárobkových možností schopností, vychádzajúc z doby výkonu podnikateľskej činnosti, miesta výkonu podnikateľskej činnosti, keďže odporca predložením potvrdenia o podaní daňového priznania nepreukázal ním tvrdený nízky príjem. Pri rozhodovaní zohľadnil tiež skutočnosť, že odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na strane matky navrhovateľky, ktorá má taktiež k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť zohľadnil jej príjem, ktorý navrhovateľka jednoznačne vydokladovala, rovnako zohľadnil, že má ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom. S poukazom na uvedené, odvolanie navrhovateľky považoval za čiastočné dôvodné, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné zo strany odporcu vo výške XXX € mesačne, jej návrh vo zvyšku posúdil ako nedôvodný. Odvolanie odporcu vyhodnotil ako nedôvodné, nestotožniac sa s tvrdením odporcu o jeho objektívnej nemožnosti platiť zvýšené výživné. Počiatok zmeny pomerov posúdil odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa, t.j. od 01.09.2012. Zročné výživné od 01.09.2012 do 28.02.2014 vyčíslil. Zročné výživné X.XXX,XX € predstavuje 18 mesiacov ( 9/2012 - 2/2014 ) x XX,XX € (rozdiel medzi sumou XXX € a sumou XXX,XX € ). Vzhľadom na odkázanosť navrhovateľky na výživu, príjem odporcu, výšku sumy zročného výživného a obdobie ktoré prešlo od rozhodnutia súdu prvého stupňa neposkytol odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. možnosť zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach a toto mu uložil zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení z ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.