Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/215/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210548 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412210548.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: A.. X.. S. I., P.., H. X, D., proti odporcovi: K.R.S. s.r.o., so sídlom Matejkova 20, Bratislava, IČO: 35 696 583, zastúpený JUDr. Annou Dugovou, advokátkou, Lazaretská 4, Bratislava, o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. novembra 2012 č. k. 11C/136/2012-43, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 67,88 €, na účet JUDr. Anny Dugovej, advokátky v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov v bytovom dome na Hodálovej ul. 1, 3 v Bratislave IV, ktoré sa uskutočnilo v bytovom dome na Hodálovej ul. 1, 3 dňa 12.7.-15.7.2012, týkajúce sa celkového investičného zámeru a rozsahu prác plánovanej obnovy bytového domu na Hodálovej ul. 1, 3 v Bratislave IV a spôsobov jeho financovania úvermi a ich zabezpečenia je celé neplatné. Zároveň súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 198,96 € k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca ako správca bytového domu v Bratislave na Hodálovej 1, 3 v súčinnosti so zástupcami vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu vyhlásil písomné hlasovanie, ktoré sa malo konať 29.6.-1.7.2012 v otázke: 1/ schválenia celkového investičného zámeru a rozsahu prác plánovanej obnovy bytového domu v členení (zateplenie fasády, odstránenie systémových porúch lodžii, výmena výťahov, ktorých realizácia bude financovaná z prostriedkov úveru zo ŠFRB, 2/ schválenie podania žiadosti úveru zo ŠFRB vo výške 863.580,84 €, 3/ schválenie spôsobu ručenia za úver formou zriadenia záložného práva na účet fondu údržby a opráv, 4/ schválenie vinkulácie vkladu vo výške 3 mesačných splátok úveru v prospech ŠFRB, 5/ schválenie zhotoviteľa časti stavby - zateplenie fasády, odstránenie systémových porúch lodžii - Bratislavský výškový servis s.r.o., 6/ schválenie stavebného dozoru na zateplenie fasády - Ing. J. F., 7/ schválenie zhotoviteľa časti stavby - výmena výťahov - MP VÝŤAHY s.r.o., 8/ schválenie splnomocnenia pre správcu, 9/ schválenie financovania časti investičného zámeru úverom z Wűstenrot stavebná sporiteľňa a.s., 10/ schválenie splnomocnenia správcu. Ďalej bolo preukázané, že odporca ako správca bytového domu v Bratislave na Hodálovej 1,3 v súčinnosti so zástupcami vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu vyhlásil písomné hlasovanie, ktoré sa malo konať 12.7.-15.7.2012 v totožných otázkach schválenia ako je uvedené vyššie. Podľa Zápisnice z písomného hlasovania, ktoré sa konalo dňa 12.7.-15.7.2012 bolo odovzdaných 106 ks hlasovacích lístkov, pri celkovom počte bytov 144. Z hlasujúcich bolo za 106 hlasov. Navrhovateľ sa písomného hlasovania nezúčastnil. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a § 159 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že na požadovanom určení proti odporcovi navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem. Súd prvého stupňa bez toho, aby sa vecne zaoberal otázkou platnosti resp. neplatnosti písomného hlasovania alebo jeho výsledku, zamietol návrh navrhovateľa aj z toho dôvodu, že účastníkmi konania neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (v predmetnej veci boli účastníkmi konania len navrhovateľ ako vlastník bytu zo 144 vlastníkov). V odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval tým, že ak má byť určená neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho výsledku (t.j. rozhodnutia dosiahnutého hlasovaním), musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. Podľa súdu prvého stupňa by tvrdená právna neistota navrhovateľa by požadovaným určením odstránená nebola, nakoľko išlo o hlasovanie a rozhodnutie (teda výsledok hlasovania) vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Skutočnosť, či o realizovaní alebo nerealizovaní 1/ schválenia celkového investičného zámeru, schválenia podania žiadosti o úver zo ŠFRB, 3/ schválenia spôsobu ručenia za úver zo ŠFRB, ...... rozhodla kvalifikovaná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nebola predmetom konania vzhľadom k označenému odporcovi. Je právom prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru obrátiť sa do 15 dní od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol. "Vecou" však nie je určenie neplatnosti hlasovania a jeho výsledku, ale samotné rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. iné rozhodnutie, aké bolo dosiahnuté pri hlasovaní, t.j. v predmetnej veci rozhodnutie o veciach v bodoch 1-10. Takéhoto rozhodnutia vo veci by sa však vlastník bytu alebo nebytového priestoru mohol domáhať nie proti správcovi (ktorý by nebol pasívne legitimovaný), ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t.j. proti konkrétnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z jej povahy vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkom bytu a správcom samotným. Správca nemá vlastnícke právo k bytom ani ku spoločným častiam domu, ale zabezpečuje len správu domu. Nedostatok pasívnej legitimácie odporcu tiež viedol k zamietnutiu návrhu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 198,96 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Úvodom odvolania navrhovateľ uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že a) účastníkmi neboli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, b) na požadovanom určení proti odporcovi navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem, c) navrhovateľ samotný sa písomného hlasovania nezúčastnil. Následne uviedol, že súd prvého stupňa podriadil vec pod ust. § 80 O.s.p. Ak sa však žalobca domáha postupu podľa zákona o vlastníctve bytov neplatnosti písomného hlasovania, nemusí preukazovať naliehavý právny záujem. Podľa navrhovateľa pri žalobe podľa zákona o vlastníctve bytov je vyriešená otázka aktívnej legitimácie i otázka naliehavého právneho záujmu, ktorý je daný priamo zo zákona a žalobca ho nemusí dokazovať. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon vlastníckych práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je čl. 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ namietal proti stanovisku súdu prvého stupňa, podľa ktorého v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, a preto navrhovateľ sa naň nemôže obracať podľa postupu vyplývajúceho zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Platnosť uznesení schôdze vlastníkov, písomného hlasovania, nemožno napadať žalobou o určenie neplatnosti podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. Opačný záver by znamenal rozpor s princípom právnej istoty. Právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov by totiž robil nadbytočnou a vnášal by do pomerov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správcov bytov i tretích osôb, právnu neistotu. Podľa navrhovateľa v spore ide o právny vzťah navrhovateľa a správcu na základe zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Zmluvy o správe, a nie spor medzi vlastníkmi, teda spor vlastníkov. Predmetom sporu je určenie neplatnosti celého písomného hlasovania a jeho obsahom je vyhlásenie neprávoplatnosti celého písomného hlasovania pre nedodržanie zákonných podmienok správcom bytov. I tu súd prvého stupňa, podľa navrhovateľa zrejme postupoval tak, že pri prejednaní sporu medzi navrhovateľom a odporcom aplikoval ust. § 159 ods. 2 O.s.p. takým spôsobom, že nebral do úvahy ustanovenia o postupe a spôsobe obracania sa vlastníka na súd v predmetnej veci podľa § 14 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania ďalej namietal proti interpretácii postavenia odporcu v spore a odmietal záver, že nedostatok jeho pasívnej legitimácie tiež viedol k zamietnutiu návrhu. V kontexte s tým čoho sa domáha t.j. neplatnosti celého hlasovania, považoval navrhovateľ uvedenú interpretáciu za nesprávne právne posúdenie veci v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. Zastával názor, že v zmysle zákona odporcovi pasívna legitimácia vyplýva priamo zo zákona a vlastník má preto právo domáhať sa proti správcovi, aby dodržal zákonnosť. Ide teda o spor medzi vlastníkom a správcom. Podľa navrhovateľa prvostupňový súd nedostatočne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu. Bol presvedčený, že vlastníkovi ako žalobcovi naliehavý právny záujem vyplýva zo zákona o vlastníctve bytov a nemusí ho preto odporcovi dokazovať. Následne vo vzťahu k „naliehavému právnemu záujmu“ uviedol, že ho zdôvodnil tým, že predmetné písomné hlasovanie sa uskutočnilo v rozpore so zákonom a preto ako celok je neplatné. Obchádzanie povinností vyplývajúcich zo zákonov odporcom robí podľa navrhovateľa jeho postavenie neistým, ohrozeným a ukracuje ho na jeho právach. Záverom odvolania navrhovateľ uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zamietnuť žalobu z procesných dôvodov, bez toho aby sa ňou zaoberal po vecnej stránke, je nesprávne. Podľa navrhovateľa bez ohľadu na znenie návrhu, súd prvého stupňa mal posúdiť zákonnosť konania odporcu a potom ukázať smer, aby spor mohol rozhodnúť i použitím aj iných ustanovení zákona ako tých, ktorých sa navrhovateľ dovolával. Namietal aj neúplnosť, nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu, ktorý sa podľa jeho názoru nezaoberal účinne jeho argumentmi. Súd prvého stupňa v rozhodnutí nedostatočne splnil povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a porušil aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88 €. Odporca zastával názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav veci, a to s poukazom na chýbajúcu pasívnu legitimáciu odporcu a chýbajúcu aktívnu legitimáciu navrhovateľa, pričom náležite aplikoval správne právne normy na daný spor a v súlade s nimi žalobný návrh správne zamietol. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že navrhovateľ sa nezúčastnil písomného hlasovania a nemohol byť aktívne legitimovaný v tomto konaní. Navrhovateľ pritom vedel, že predmetné písomné hlasovanie sa bude konať, avšak rozhodol sa ho nezúčastniť, čím podľa názoru odporcu nevyužil svoje právo a zároveň porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Právna úprava vlastníctva bytov a nebytových priestorov totiž priamo vyjadruje nielen právo ale aj povinnosť hlasovať. Navrhovateľ svoje právo hlasovať z vlastného rozhodnutia nevyužil. Nesplnenie povinnosti hlasovať na schôdzi nemôže viesť k zrušeniu uznesení prijatých ostatnými vlastníkmi, ktorí sa hlasovania zúčastnili. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľa, že konaním prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli porušené jeho základné práva, odporca uviedol, že navrhovateľ neváha použiť akékoľvek prostriedky - i priečiace sa zákonu - len aby dosiahol svoje, bez ohľadu na názor zvyšných vlastníkov daného bytového domu, ktorí tento svoj názor vyjadrili v hlasovaní, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ domáha. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom t.j. v celom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. dňa 10.04.2014, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., § 159 ods. 2 O.s.p. a ust. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel pritom k správnym záverom, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť, (bez toho, aby sa súd vecne zaoberal otázkou platnosti resp. neplatnosti hlasovania resp. jeho výsledku), a to pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení proti odporcovi. Odvolací súd má za to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je tiež náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, riadne spĺňajúce požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné, pričom v podrobnostiach odvolací súd na argumentáciu súdu prvého stupňa poukazuje a plne sa s ňou stotožňuje. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám, ktoré sú subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd zdôrazňuje, že ak má byť v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. v konaní určená neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a jeho výsledku, t. j. rozhodnutia dosiahnutého hlasovaním, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha predmetného určenia nemôže mať úspech, ak na základe tohto návrhu nie je možné prejednať predmet konania so všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V prejednávanej veci boli účastníkmi konania na strane navrhovateľa len navrhovateľ samotný, a to z celkového počtu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých je 144. Právne významný je v tomto smere argument súdu prvého stupňa, že v prípade, ak účastníkmi konania na základe určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané, by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. Preto podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa návrh navrhovateľa správne zamietol aj z toho dôvodu, že návrh navrhovateľa takéto prejednanie neumožňuje, keďže účastníkmi súdenej veci nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa správne poukázal aj na tú skutočnosť, že na požadovanom určení proti odporcovi nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem, keďže odporca (správca) nie je vlastníkom bytu či nebytového priestoru. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu odvolací súd dodáva, že odporca ako správca v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. nie je v konaní pasívne legitimovaný. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danej veci sú v konaní pasívne legitimovaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Správne pritom súd prvého stupňa podotkol, že vychádzajúc zo zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov navzájom, a nie medzi vlastníkmi a správcom ako samostatnou právnickou osobou zriadenou v zmysle príslušných ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď právna subjektivita odporcu sa odlišuje od právnej subjektivity potrebnej k pasívnej legitimácii v prejednávanej veci. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania a to trov právneho zastúpenia vynaložených v odvolacom konaní, na základe podaného vyčíslenia, vo výške 67,88 €, ktoré zaviazal navrhovateľa zaplatiť s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu odporcu, t.j. na účet JUDr. Anny Dugovej, advokátky v Bratislave, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy odvolacieho konania odporcu predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.03.2013, keď odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej do 30.06.2013 (t.j. ku dňu vykonania predmetného úkonu) sumu 60,07 €. Táto odmena potom aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 67,88 € (60,07 € + 1 x 7,81 € režijný paušál za rok 2013). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.