Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/574/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220407 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113220407.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. XX/XX, proti odporkyni: JUDr. Janka Chorvátová, advokátka so sídlom E., A. Z. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 14.626,95 Eur s prísl., na odvolanie odporkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/179/2013-105 zo dňa 23. apríla 2015, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke istinu 418,20 Eur s príslušenstvom m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n n á zaplatiť navrhovateľke istinu 221,92 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.06.2012 do zaplatenia, do troch dní, a vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, z o s t á v a n e d o t k n u t ý.
Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
N a r i a ď u j e okresnému súdu vykonať opravu dátumu vyhlásenia rozsudku okresného súdu č. k. 14C/179/2013-105 v jeho písomnom vyhotovení tak, že tento má správne znieť „23.04.2015“.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke istinu 418,20 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.6.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že odporkyňa právne zastupovala navrhovateľku v konaní pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 18C/57/2009, pričom rozsudkom č.k. 18C/57/2009-154 zo dňa 10.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/215/2013 zo dňa 25.7.2011 bol návrh navrhovateľky zamietnutý a zároveň bola zaviazaná nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo výške 349,74 Eur a odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur. Predmetné trovy boli od navrhovateľky vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Pavla Holíka. V tomto pôvodnom konaní sa navrhovateľka domáhala určenia, že exekučné záložné právo zriadené súdnym exekútorom trvá, keď v exekučnom konaní sa voči R. N. domáhala zaplatenia istiny 110.000,- Sk (3.651,33 Eur) spolu s 19% ročným úrokom z omeškania od 1.10.1995 do zaplatenia. Exekúcia okrem iného bola vykonávaná aj zrážkami z dôchodku povinného. Pri posudzovaní nárokov vychádzal zo skutočnosti, že z povinností uložených advokátovi podľa Zákona o advokácii, interných predpisov SAK či procesných predpisov, nevyplýva advokátovi povinnosť zabezpečiť úspešnosť klientových nárokov a logicky takúto povinnosť po advokátovi nemožno ani
požadovať. Povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou nemožno vykladať ako povinnosť zabezpečiť úspešnosť klientových nárokov. Pokiaľ sa jedná o náhradu škody vo výške 13.595,60 EUR, z dôvodu nevymoženej pohľadávky v exekučnom konaní, nezistil žiaden súvis medzi konaním odporkyne a týmto nárokom. Musí dať za pravdu odporkyni, že navrhovateľka si zmarenie vymoženia nárokov zavinila sčasti sama, udelením súhlasu s priamym predajom mimo dražby, a na neuspokojení pohľadávky z kúpnej ceny sa čiastočne podieľal aj súdny exekútor, ktorý zrušil záložné právo pred uspokojením pohľadávky, neprikázal pohľadávku na úhradu kúpnej ceny predávajúceho - povinného voči kupujúcemu, prípadne neprikázal následnú pohľadávku a pod.. Ani úspech navrhovateľky v konaní sp.zn. 18C/57/2009 by nemusel znamenať vymoženie nárokov navrhovateľky. Odporkyňa v konaní preukázala, že nevymoženie pohľadávky je následkom úkonov a nečinnosti v exekučnom konaní a teda, že za prípadnú škodu nemôže zodpovedať, pretože medzi jej konaním a vznikom škody úplne absentuje príčinná súvislosť, teda že nevymoženie nárokov je následkom jej konania (napr. keby navrhla bez vedomia navrhovateľky zrušiť záložné právo, navrhla zastaviť exekúciu a pod.). Pri zastupovaní navrhovateľky nezistil také porušenia povinností advokáta, ktoré by vyvodzovali vo vzťahu k uplatnenému nároku ako aj k nárokom na 99,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku v prvostupňovom konaní, 99,50 EUR súdny poplatok za podanie odvolania, 349,74 EUR trovy konania protistrany v prvostupňovom konaní, 64,41 EUR, trovy konania v odvolacom konaní, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušenie povinností poskytovať odbornú starostlivosť. Rovnako navrhovateľka by znášala trovy konania 18C/57/2009, aj keby nebola zastúpená odporkyňou, pretože žalobu podala sama a úvahy o tom, či bolo alebo nebolo potrebné podať odvolanie, o zmene petitu sú len v rovine dohadov. Neúspech v konaní nie je porušením povinností advokáta a ani škodou. Tomu by tak bolo len v prípade, keby advokát postupoval v rozpore so zákonom, neuplatnil riadne a včas nároky, procesné prostriedky alebo ich uplatnil v rozpore s príkazmi klienta, prípadne by postupoval bez náležitého dôvodu v rozpore s právnou praxou alebo si nesplnil povinnosť. Iný právny názor, ak sa nejedná o exces, nie je porušenie povinností, pretože aj na základe takýchto konaní dochádza k vymedzeniu judikatúry, ustáleniu a zmene názorov a súdnych rozhodnutí. Napriek rozhodnutiu disciplinárnej komisie SAK však nemal preukázané riadne splnenie si povinností odporkyne doručiť navrhovateľke riadne a včas odvolací rozsudok, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Jednoznačne možno uviesť, že ak by bol rozsudok doručený navrhovateľke včas, mohla uhradiť trovy konania odporcu a tento by si ich neuplatnil v exekučnom konaní. Zaslanie listín „obyčajnou“ zásielkou, z ktorej nemožno zistiť doručenie, dokonca ani odoslanie, je potrebné vykladať na ťarchu odporcu, advokáta a takéto konanie nemožno ospravedlniť ani tým, že v konaní pred súdom sa jedna zásielka zaslaná na adresu navrhovateľky vrátila s dovetkom, adresát neznámy. Ak aj odporkyňa zaslala navrhovateľke právoplatné rozsudky obyčajnou zásielkou, sama sa vystavila riziku, že v prípade pochybností o doručení (aj odoslaní) je sťažené jej bremeno tvrdenia. Odporkyni nič nebránilo analogicky postupovať podľa O.s.p. a zvoliť tento systém len vtedy, keď zásielka do vlastných rúk (aspoň doporučne) by sa vrátila ako neprevzatá. Rovnako vzhľadom na spornosť skutočností, nemohol akceptovať ako dôkaz o výzve k prevzatiu rozsudkov len rukou písané záznamy o telefonických hovoroch. Nakoľko v tomto prípade sú splnené predpoklady podľa § 26 ods. 1 zákona č. 585/2003 Z.z., teda že škoda bola spôsobená klientovi v súvislosti s výkonom advokácie, zodpovedá odporkyňa ako advokátka za škodu. Odporkyňa podľa § 26 ods. 4 č. 585/2003 Z.z., nepreukázala, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej žiadať, pretože ak by preukázateľne doručila alebo odoslala do dispozície navrhovateľky právoplatné rozsudky, z ktorých vznikla navrhovateľke povinnosť plniť, mohla navrhovateľka dobrovoľne splniť uloženú povinnosť a vyhnúť sa exekučnému konaniu, (nemožno opomenúť ani fakt, že nároky navrhovateľka dobrovoľne uhradila). Preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 418,20 eur, ktoré predstavujú trovy exekučného konania spolu s odmenou súdneho exekútora vo výške 418,20 EUR v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom - EX 91/2012, ktoré začalo na návrh oprávneného Milana Kramaru (pôvodného odporcu), teda škody, ktorá by nevznikla, keby mala navrhovateľka vedomosť o právoplatnom uložení povinností plniť, resp. vznik takýchto trov by bol potom len následkom porušení povinností navrhovateľky. Vzhľadom na omeškanie s plnením peňažných nárokov podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na náhradu škody, t.j. od 16.6.2012 vo výške o 8% vyššej ako je základná sadzba stanovená ECB k prvému dňu omeškania, teda vo výške 8 + 1%. Nakoľko nezistil dôvodnosť nárokov na náhradu škody a uplatnené nároky - 13.595,60 EUR nevymožená pohľadávka v exekučnom konaní, 99,50 EUR súdny poplatok v prvostupňovom konaní, 99,50 EUR súdny poplatok za podanie odvolania, 349,74 EUR trovy konania v prvostupňovom konaní, 64,41 EUR trovy konania v odvolacom konaní, v tejto časti návrh
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko si však odporkyňa nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej tento nárok nepriznal.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti, ktorým bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľke istinu 418,20 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania od 16.6.2012 do zaplatenia, podala odvolanie odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne.
Odporkyňa namietala, že v napadnutej časti rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia. Nárok bol navrhovateľke priznaný bez opory vo vykonanom dokazovaní, pretože nebol preukázaný tento škodový nárok. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva jej zákonnosť, oprávnenosť, dôvodnosť a správnosť sumy a jej skutočné uhradenie navrhovateľkou. Poukázala na „Upovedomenie povinného a oprávneného o začatí exekúcie“, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka bola vyzvaná na zaplatenie sumy 475,79 Eur oprávnenému, ktorá suma predstavuje exekvovanú istinu 414,15 Eur a trovy exekúcie oprávneného a predbežné trovy súdneho exekútora boli vyčíslené na 160,28 Eur. Z tohto listinného dôkazu nie je zrejme, či sú trovy určené v súlade so zákonom a Vyhláškou č. 288/1995 Z.z., aké spoplatnené úkony exekútor a zástupca oprávneného vykonali a aké hotové výdavky mali, či predmetné nedostatky namietala navrhovateľka. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi sumou 418,20 Eur, priznaným úrokom z omeškania ako i obdobím priznania tohto úroku. Nemôže zodpovedať za nečinnosť klienta po skončení jeho zastupovania. O vzťah príčinnej súvislosti ide pri priamej väzbe javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Ak sa v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Absentuje príčinná súvislosť medzi škodou a jej konaním, pretože zotrváva na tom, že bezodkladne doručila navrhovateľke dotknuté rozsudky poštou a žiaden právny predpis jej neukladá povinnosť doručovať písomnosti doporučenou poštou klientovi. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že neprevzala dotknuté rozhodnutia, práve naopak pre nespokojnosť, nespoluprácu, nekomunikáciu s advokátom si vznik tvrdenej škody spôsobila sama. Preto navrhuje zrušiť rozsudok v napadnutej časti a návrh zamietnuť.
Vedľajší účastník na strane odporkyne sa domnieva, že súd pri rozhodovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľka nepreukázala, že skutočne bola titulom náhrady trov exekučného konania povinná uhradiť sumu 418,20 Eur. Poukázal na upovedomenie o začatí exekúcie a na to, že navrhovateľka vymáhaný nárok a trovy exekučného konania uhradila ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Predbežné trovy boli vyčíslené na sumu 160,28 Eur, preto nebol dôvod, aby uhradila navyše 196,28 Eur. Plnila bez právneho dôvodu, čo nemožno pripísať na vrub odporkyne. Poukázal na doručovanie písomností navrhovateľke v konaní sp.zn. 18C/57/2009, z čoho vyplýva, že navrhovateľka si nepreberala zásielky na adrese, ktorú sama uviedla, a preto zodpovednosť za nedoručenie písomností je potrebné pripísať na úkor samotnej navrhovateľky. Z týchto dôvodov nemožno objektívne očakávať, že advokát bude overovať správnosť údajov, ktoré mu jeho klient poskytne. Odporkyňa preto nemohla urobiť nič iné, ako pokúsiť sa doručiť súdne rozhodnutie zásielkou 2. triedy (tzv. obyčajnou zásielkou). Preto považuje prenášanie zodpovednosti navrhovateľky za chybne označenú adresu za nesprávne, a teda počínanie odporkyne nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s jej povinnosťami advokátky. V tejto súvislosti nemožno vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním odporkyne. Preto navrhuje rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie. Navrhovateľka sa k odvolaniam vyjadrila, že rozsudok Krajského súdu Žilina jej nebol doručený, nemala žiadnu informáciu. že konanie bolo ukončené. Zastupuje sa sama a nemá šancu sa odporne vyjadrovať k žalobe. Žiada, aby sa vec ukončila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po zopakovaní dokazovania v zmysle ust. § 213 ods. 3 O.s.p., rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke istinu 221,92 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 30.6.2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. V nenapadnutej časti ostal rozsudok nedotknutý.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak sa chce odvolací súd odchýliť od skutkového zistenia, ktoré učinil súd prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaného dôkazu listinou, je nutné, aby dôkazy listinou sám opakoval a zjednal si tak rovnocenný podklad pre prípadne odlišné zhodnotenie listinného dôkazu.
Odvolací súd opakoval sám dokazovanie listinnými dôkazmi, a to oboznámením s rozhodnutiami Okresného súdu Žilina č.k. 18C/57/2009-51, č.k. 18C/57/2009-154, rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/215/2011, upovedomením o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. pavla Holíka sp.zn. Ex 61/12, fotokópiami poštových poukážok, výzvou na náhradu škody, odpoveďou odporkyne na výzvu a záznamom o porade s klientom. Dospel k záveru, že z takto ustáleného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa ako advokátka zastupovala navrhovateľku v konaní na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18C/57/2009, v ktorom navrhovateľka nemala úspech. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 18C/57/2009-154 z 10.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/215/2011 z 25.7.2011 bol návrh navrhovateľky zamietnutý a zároveň bola zaviazaná nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania vo výške 349,74 Eur a odvolacie trovy 64,41 Eur. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 11.10.2011. Súdny exekútor JUDr. Pavol Holík dňa 2.5.2012 vydal upovedomenie o začatí exekúcie proti navrhovateľke pod sp.zn. Ex 91/12, z ktorého vyplýva, že exekučnými titulmi boli vyššie uvedené rozsudky, predmetom vymáhania boli trovy konania v celkovej výške 414,15 Eur. V upovedomení bola navrhovateľka poučená, že trovy exekúcie oprávneného predstavujú sumu 61,64 Eur a v prípade, že vymáhanú istinu uhradí v lehote 14 dní predbežné trovy exekúcie sú 160,28 Eur, v opačnom prípade tieto budú 258,92 Eur a vyššie. Navrhovateľka dňa 15.5.2012 (teda v 14-dňovej lehote) uhradila na účet súdneho exekútora istinu 734,41 Eur (414,15 Eur exekvovaná istina + 61,64 Eur trovy exekúcie oprávneného + 258,92 Eur trovy súdneho exekútora). Súdny exekútor poštovou poukážkou zo dňa 23.5.2012 vrátil navrhovateľke istinu 97,64 Eur ako preplatok + 1.-Eur predstavovalo poštovné na poštovú poukážku (teda rozdiel medzi sumou 258,92 Eur a 160,28 Eur). Predmetná istina bola navrhovateľke vrátená z dôvodu, že exekvovanú istinu uhradila v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia, a preto predbežné trovy exekúcie predstavovali sumu 160,28 Eur. Takto navrhovateľka v danom exekučnom konaní hradila celkom trovy exekúcie 221,92 Eur (61,64 Eur trovy exekúcie oprávneného + 160,28 Eur trovy exekúcie súdneho exekútora).
V časti odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa nepreukázala, že skutočne navrhovateľke doručila rozsudky (exekučné tituly), sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti (§219 ods. 2 O.s.p.).
Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľke doručovala rozsudky obyčajnou zásielkou, nakoľko mala vedomosť, že táto si doporučené zásielky nepreberá. To, že skutočne tieto rozsudky doručovala takýmto spôsobom však žiadnym spôsobom nepreukázala (napr. zoznam odoslanej pošty v určitý konkrétny deň a pod.). Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným názorom odporkyne v odvolaní, že žiaden právny predpis jej neukladá povinnosť doručovať zásielky klientom doporučenou poštou. Avšak v opačnom prípade je potom v dôkaznej núdzi, aby preukázala, že si splnila svoju povinnosť a klienta informovala náležite o skončení konania, napr. doručením rozhodnutí. V prospech odporkyne nesvedčí ani skutočnosť, že navrhovateľka si nemala preberať súdne zásielky na ňou uvedenej adrese. Odporkyňa nepreukázala, že jej doručovala zásielky a tieto sa jej vrátili ako nevyzdvihnuté. Správne okresný súd konštatoval, že na uvedenom nič nemenia ani úradné záznamy vykonané odporkyňou o neúspešných telefonických hovoroch s navrhovateľkou.
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie (§ 26 zák.č. 586/2003 Z.z.) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Zodpovednosť advokáta nastupuje vtedy, keď neúspech klienta je v dôsledku porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.
Nakoľko odporkyňa riadne nepreukázala splnenie povinnosti doručiť navrhovateľke riadne a včas rozhodnutie o skončení konania; z poštových poukážok vyplýva, že navrhovateľka si povinnosť uloženú rozsudkami splnila ihneď po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, je možné jednoznačne konštatovať, že ak by bola odporkyňa riadne splnila svoju povinnosť, navrhovateľka mohla uhradiť trovy konania, na ktoré bola zaviazaná. Takto by u navrhovateľky nedošlo k zníženiu majetku o hodnotu trov exekúcie, ktoré musela uhradiť v celkovej výške 221,92 Eur. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného skutkového stavu vyplýva, že odporkyňa nepreukázala, že škode nemohla zabrániť, ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej žiadať. Ako bolo vyššie konštatované medzi nesplnením povinnosti odporkyne doručiť navrhovateľke rozsudok a vznikom škody navrhovateľky (zaplatením trov exekúcie) je príčinná súvislosti. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka uhradila celkovo trovy exekúcie vo výške 221,92 Eur, preto súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody v tejto výške.
Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať náhradu škody v súvislosti s exekučným konaním pred súdnym exekútorom JUDr. Holíkom v celkovej výške 418,20 Eur, navrhovateľka v časti istiny 196,28 Eur neuniesla dôkazné bremeno. V žalobnom návrhu tvrdí, že sa má jednať o odmenu súdneho exekútora, avšak svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom a tiež že v takejto výške hradila trovy exekúcie. Preto súd v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľka vyzvala odporkyňu na náhradu škody listom zo dňa 13.6.2012, a to do 14 dní od prevzatia výzvy. Odporkyňa listom zo dňa reagovala na danú výzvu, v ktorom liste uvádza, že výzva jej bola doručená dňa 15.6.2012. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala, že výzva na náhradu škody bola odporkyni doručené v tento deň. Od tohto dňa 14-dňová lehota na zaplatenie uplynula dňa 29.6.2012, a odporkyňa sa dňom 30.6.2012 dostala do omeškania. Preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9% od 30.6.2012 do zaplatenia. Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania od 16.6.2012, v tejto časti odvolací súd jej návrh zamietol s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.
Odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval aj o trovách prvostupňového konania, aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V predmetnom konaní odporkyňa mala čistý úspech 96,96 %. V zmysle ust. 151 ods. 1 O.s.p. o trovách konania súd rozhoduje na návrh. Odporkyňa si však trovy konania, ako aj vedľajší účastník na jej strane neuplatnili, preto súd rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok súdom prvého stupňa bol vyhlásený dňa 23.04.2015. Pri písomnom vypracovaní rozsudku však omylom uviedol dátum jeho vyhlásenia dňa 23.04.2014. Z týchto dôvodov odvolací nariaďuje okresnému súdu opravu dátumu vyhlásenia rozsudku č.k. 14C/179/2013-105.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.