Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201335 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413201335.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. T., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec - A.. Z. T., I. I., Y. XX, a matka - A.. C. T.Á., I. I., K. XX, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 40/2013-81 zo dňa 26.09.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého Z., E.. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 26, § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom - 15.01.2013, návrh na zníženie výživného podal otec 06.02.2013, neuplynula dlhšia doba a ani na strane otca nenastala podstatná zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Tým, že ukončil pracovný pomer dohodou a nedohodol sa s úradom inak sa vzdal určitého majetkového prospechu v budúcnosti, pričom, pri dvoch vyživovacích povinnostiach, splátkach úverov, cestovania do Bratislavy, tento postup otca hodnotil súd prvého stupňa ako ľahkovážny. Aj keď sa jeho príjem poberaním podpory v nezamestnanosti znížil, výživné je prvoradá povinnosť rodičov a nie je možné túto na úkor potrieb dieťaťa znižovať. Toto nie je možné ani vtedy ak je rodič nezamestnaný, obdržal odstupné, alebo je má priznanú podporu v nezamestnanosti a zamestnaný s nižším príjmom ako prechádzajúcim. Súd prvého stupňa skonštatoval, že otec žije nadštandardne, žije v rodinnom dome mimo Bratislavy, do Bratislavy denne cestuje spolu s manželkou a maloletým, ktorý tu navštevuje materskú školu. Tieto osobné výdavky otca a jeho terajšej rodiny nemožno uprednostniť pred pokrytím výdavkov maloletého Petra. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a nesúhlasil aj s tvrdením súdu prvého stupňa, že sa svojvoľne vzdal určitého majetkového prospechu do budúcnosti a že jeho postup bol ľahkovážny. Bol si vždy vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči obom deťom a manželke. Bol nútený „ dobrovoľne na silu opustiť úrad “. Odstupné, ktoré mu bolo vyplatené použil na zaplatenie dlhou a vybavením izby pre maloletého Petra, keďže do toho času spával u nich na rozkladacom gaučy. Jeho príjem sa znížil o 30% čo je podstatnou zmenou, ktorá má dopad na jeho schopnosti prispievať na výživu maloletého Z.. Taktiež odmietol tvrdenie, že býva nadštandardne, je s manželkou vlastníkom montovaného štvorizbového rodinného domu, ktorý sa nachádza v obci D., ktorá je od Bratislavy viazaná 17 km, výstavbu domu spláca z hypotekárneho úveru. Všetky náklady, ktoré je nútený hradiť sú opodstatnené, nejedná sa z jeho strany o svojvoľné zadlžovanie a míňanie finančných prostriedkov pre vlastné potešenie. Sú to potreby, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potrieb jeho rodiny a maloletého syna. Po zaplatení všetkých jeho pravidelných výdavkov ostane jemu a jeho rodine XXX € mesačne, čo je vlastne suma ktorou prispieva na 14 ročného chlapca. Takéto rozhodnutie je diskriminačné voči jeho rodine. Nemožno uprednostňovať potreby jedného dieťaťa potrebami druhého dieťaťa. Vyslovil vážne pochybnosti o nezaujatosti rozhodujúceho sudcu. O zaujatosti sudcu sa dozvedel po obdržaní napadnutého rozhodnutia 08.11.2013. Matka maloletého navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne, uviedla, že náklady na zabezpečovanie starostlivosti o 14 ročného syna Petra neustále stúpajú, jeho náklady sa zvyšujú aj v súvislosti s jeho športovou činnosťou, otec nad rámec výživného neprispieva žiadnym spôsobom. Poukázala na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť k K. T., E.. XX.XX.XXXX študentke 2.ročníka Univerzity D. v Bratislave, svoje majetkové pomery preukázala počas predchádzajúcich konaní. Konanie otca považuje za ľahkovážne a účelové. Pokiaľ ide o námietku, ktorú vzniesol voči sudkyni uviedla, že odmieta akúkoľvek zaujatosť súdu, sudkyne, kolíznych opatrovníčok, či iných pracovníkov Okresného súdu Bratislava IV. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vyživovacia povinnosť tak, ako bola naposledy určená zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a zhodne so záverom súdu prvého stupňa má odvolací súd za to, že nenastala na strane otca taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti. K odvolacej námietke otca, že i matka je povinná sa podieľať na výdavkoch maloletého odvolací súd udáva, že výživné zo strany otca len čiastočne pokrýva odôvodnené potreby maloletého a preto je len samozrejmé, že i matka sa veľkou mierou podieľa na zabezpečení potrieb maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa premietne, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa a ktorá je dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti. Takáto zmena sa musí závažnejším spôsobom prejaviť v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Tak, ako súd prvého stupňa aj odvolací súd konštatuje, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti na maloletého. Z určeného výživného možno konštatovať, že hlavná miera starostlivosti o maloletého je na strane matky, ktorá zabezpečuje aj jeho osobnú starostlivosť a majetkové pomery matky XXX € mesačne odôvodňujú výšku výživného zo strany otca. Naviac v neprospech otca možno vyhodnotiť skutočnosť, že otec sa okrem výživného na starostlivosti o maloletého žiadnym iným spôsobom nepodieľa. Aj ďalšie odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. Vzhľadom na potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolací súd sa nezaoberal námietkou zaujatosti voči vec prejednávanej sudkyni. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.