Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208503 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413208503.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. F. T., nar. XX. XX. XXXX a E. T., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - F.. P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. R.. Č.. XX, B., zastúpený: JUDr. Ludmila Lorencová s. r. o., IČO: 36 809 047, Metodova ul. č. 7, Bratislava, matka - F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. R.. Č.. X, B., zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o., IČO: 47 241 543, Hlavná ul. č. 6, Šaľa, o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. decembra 2013, č. k. 13P/137/2013 - 81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. 12. 2011, č. k. 13P/218/2010 - 265 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. 08. 2012, č. k. 11CoP/145/2012 - 310 v časti úpravy styku otca s deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10, 00 hod. do nasledujúcej nedele do 18, 00 hod. s výnimkou všetkých školských prázdnin a sviatkov, počas jarných prázdnin každý párny rok od 10, 00 hod. v pondelok do 18, 00 hod. v nasledujúci piatok, každý rok počas vianočných sviatkov od 12, 00 hod. 26. decembra do 18, 00 hod. 27. decembra, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od 10, 00 hod. v piatok do 18, 00 hod. v nasledujúcu sobotu, každý rok počas letných prázdnin od 10, 00 hod. 8. júla do 18, 00 hod. 14. júla a od 10, 00 hod. 8. augusta do 18, 00 hod. 14. augusta tak, že si v uvedený deň a hodinu otec prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu, otec maloleté deti vráti matke na tom istom mieste. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 25 ods. 3, § 26, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a vecne záujmom maloletých detí na zmene súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s nimi, keď prihliadol na skutočnosť, že sú o dva roky staršie, dospievajú a je možné, že za dva roky v praxi zistili, že sa s otcom chcú stretávať inak. Poukázal na skutočnosť, že zmenou rozhodnutia nenastane podstatné obmedzenie pôsobenia otca na deti, nakoľko na výchovné pôsobenie bude mať naďalej dostatočný priestor s tým, že má začať rešpektovať názor a záujem detí na ich ďalšom riadnom kontakte, mal by im pripravovať zaujímavý a pútavý program, nevodiť ich do Vištuku, kde sa nudia, neorganizovať im program s jeho vnukmi, nevodiť ich domov za ruky, čo je proti vôli detí a variť im chutné jedlá, ktoré dievčatá pochvália. Uviedol, že podľa jeho názoru je riešenie veľmi jednoduché, keď postačí, ak bude rešpektovať záujem detí a nebude presadzovať svoj záujem a nebude musieť obviňovať ich matku, že mu to robí naschvál. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vo svojom dokazovaní dostatočne neustálil všetky okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že došlo k takej zmene pomerov, ktorú je možné chápať ako podstatnú zmenu v porovnaní s pôvodnými okolnosťami, rozhodnými pre úpravu styku a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že sa pri svojom rozhodovaní stotožnil výlučne s návrhom matky a dôvodmi, ktorými preukazovala jeho opodstatnenosť s tým, že jeho argumentáciu vôbec nevzal do úvahy, neposkytol mu dostatočný priestor na vyjadrenie sa k tvrdeniam matky, ktorej účelom je negovať jeho vplyv na výchovu detí, čo najviac mu styk s deťmi obmedziť, prípadne ho z pôsobenia pri ich výchove a rozvoji osobnosti úplne vylúčiť. Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa tvrdeniam matky, že navrhovaným spôsobom upravený styk je želaním detí uveril a zároveň namietol, že akceptoval správu z psychologickej poradne zo dňa 13. 05. 2013, ktorú matka predložila a bola vypracovaná na jej žiadosť iba na základe rozhovoru s maloletými deťmi bez toho, aby boli objektívne zisťované pomery u otca a jeho vyjadrenie sa k tejto správe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neposúdil vôbec. Otec vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že aj kolízny opatrovník sa stotožnil s tvrdeniami matky, ktoré žiadnym spôsobom nepreveril, keď iba deti vypočul a stotožnil sa s ich názorom a to napriek tomu, že z ich vyjadrení je zrejmé, že preberajú názory matky a otca akceptujú iba vtedy, keď im to vyhovuje. Namietol, že prvostupňovému súdu je známe z predchádzajúcich konaní, že matka voči nemu prechováva averziu a snaží sa ho eliminovať z podielu na ich výchove, nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku s deťmi a podporuje ich v tom, aby sa s otcom stýkali čo najmenej. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko výpoveď detí, je nutné vzhľadom na ich vek akceptovať, keďže vedia určiť ako sa chcú s otcom stretávať a kontaktovať tak, aby to bolo v ich záujme. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Poukázala na skutočnosť, že v správe zo psychologickej poradne sú prezentované vlastné a autentické názory detí na stretávanie sa s otcom, ktoré sú reálne prežívané a otec opomenul, že išlo o zistenie ich pohľadu na stretávanie sa s ním. Uviedla, že nakoľko maloleté sú staršie, zmenili sa ich voľno časové aktivity a je prirodzené, že v ich veku chcú tráviť viac času so svojimi rovesníkmi, čím došlo aj k zmene pomerov, ktorá vyžaduje novú úpravu styku otca s deťmi s tým, že napadnutým rozhodnutím nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný na svojich rodičovských právach, ktoré je zároveň v záujme maloletých detí. Nesúhlasila s tvrdením otca, že nerešpektuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bol styk otca upravený, ako i s tvrdením, že deti podporuje v tom, aby sa s ním stretávali čo najmenej, keď naopak, na každé stretnutie ich pripravuje prostredníctvom vysvetľovania dôležitosti tohto styku. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez pojednávania, nakoľko dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je absolútne nepreskúmateľný a odvolanie otca dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletých podala dňa 13. 10. 2010 na súd prvého stupňa návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a otec dňa 18. 01. 2011 podal návrh na zverenie detí do striedavej starostlivosti, pričom Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15. 12. 2011, č. k. 13P/218/2010 - 265 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti a upravil styk otca s deťmi s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21. augusta 2012, č. k 11CoP/145/2012 - 310 prvostupňové rozhodnutie v napadnutých častiach potvrdil. V posudzovanej veci podala matka návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi dňa 26. 04. 2013, t. j. po siedmich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pôvodne styk otca s deťmi upravený (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 09. 2012), dôvodiac zmenou pomerov na ich strane spočívajúcej v tom, že sú staršie, majú iné voľno časové aktivity, ako im otec zabezpečuje v rámci realizácie styku. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a tiež s argumentáciou účastníkov konania, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Tieto náležitosti v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorým došlo k zmene pôvodným rozhodnutím upraveného styku otca s deťmi absentujú, keďže spočíva iba v apelácii súdu prvého stupňa na otca, aby rešpektoval názor svojej jedenásťročnej a štrnásťročnej maloletej dcéry, určil mu nevodiť ich do Vištuku, lebo sa tam nudia s tým, že im má variť chutné jedlá, ktoré dievčatá pochvália, pričom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedeným spôsobom sformulované odôvodnenie rozsudku absolútne nekorešponduje povinnosti súdu, odôvodniť súdne rozhodnutie právne relevantným spôsobom. Odvolaciemu súdu zároveň nie je zrejmé na základe akých dôkazných prostriedkov dospel súd prvého stupňa k záveru, uvedenému v odôvodnení napadnutého rozsudku, že rodičia detí nevedú usporiadaný rodinný život, keď daný záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko na spôsob života rodičov maloletých detí, nepoukazoval, resp. tento nerozporoval v priebehu prvostupňového konania ani otec, ani matka maloletých detí a dokonca ani kolízny opatrovník. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia síce vyplýva povinnosť súdu venovať slobodne vyjadrenému názoru dieťaťa pozornosť a tomuto právu dieťaťa korešponduje tiež povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť a rešpektovať ho, avšak iba do takej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech, alebo nie. Súd je zároveň povinný prihliadnuť na názor dieťaťa pri rozhodovaní, ak sa preukáže, že maloleté dieťa je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť svoj názor samostatne vyjadriť, musí mať však bezpečne preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa s tým, že pri hodnotení jeho názoru musí súd vziať do úvahy aj osobnosť dieťaťa a jej vyzretosť, nakoľko nie všetky názory dieťaťa sú výchovne akceptovateľné. Odvolací súd považuje za potrebné dať prvostupňovému súdu do pozornosti, že pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa je otcovský prvok nevyhnutný a je v najlepšom záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom v akomkoľvek veku, naopak k rozvoju dieťaťa je potrebné tento kontakt prehlbovať a utužovať. Práve množstvo času, v ktorom sa realizuje, či už verbálne alebo neverbálne pôsobenie rodiča na dieťa, je primárnym elementom napĺňania rodičovskej zodpovednosti za výchovu. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko v jeho odôvodnení úplne absentuje právne posúdenie skutkového stavu podľa zákonných ustanovení, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval a v celom rozsahu sa stotožnil s tvrdením otca v podanom odvolaní, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva úplne stotožnenie sa prvostupňového súdu s tvrdeniami matky, resp. s tvrdeniami maloletých detí uvedenými v návrhu na začatia konania, pričom úplne opomenul, že jeho povinnosťou bolo tieto dôvody posúdiť právne tak, aby bol zrejmý dôvod, pre ktorý dospel súd prvého stupňa k záveru, že je potrebné styk otca s deťmi zmeniť navrhovaným spôsobom. Pod pojmom spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy SR). Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., teda vyplýva požiadavka, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo okrem iného stručné a výstižné vysvetlenie toho, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a zároveň potreba premietnuť jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) do záveru o skutkovom stave veci do tzv. do skutkovej vety, ktorý záver stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účastník konania má právo na také zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídavým spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. V odôvodnení napadnutého rozsudku, ako správne uviedol otec vo svojom odvolaní zároveň úplne absentuje právne posúdenie jeho námietok s navrhovanou zmenou styku s deťmi, keď súd prvého stupňa iba odkázal na jeho nesúhlas s návrhom matky, ktorý „svojimi výpoveďami prezentoval vo vykonanom dokazovaní“, avšak uniklo zrejme pozornosti súdu prvého stupňa, že jeho povinnosťou je v zmysle vyššie uvedeného výkladu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo sa s tvrdeniami otca nestotožnil, resp. z akého dôvodu ich považoval za neopodstatnené. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Napadnutý rozsudok, ako už uviedol odvolací súd vyššie, uvedené zákonné atribúty nespĺňa, keď odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nie je možné považovať za riadne a vyčerpávajúce, čím došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Vyššie spomenuté vady odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobili, že napadnutý rozsudok nemožno podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti jeho skutkových a právnych záverov, t. j. napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu kvalifikovaným spôsobom o návrhu rozhodnúť a svoje rozhodnutie správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.