Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/98/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207871 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1414207871.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X. E., J.. XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F.. N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.M. W.. Č.. X, G., zastúpená advokátkou: Mgr. Eva Bognárová, Krížna ul. č. 17, Bratislava, otec - Ľ. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. W.. Č.. XX, G., zastúpený advokátom: JUDr. Ján Ščury, Laurinská ul. č. 12, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29. júla 2014, č. k. 13P/114/2014 - 59, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého E. X. E., nar. XX. XX. XXXX do svojej osobnej starostlivosti a otcovi zakázať styk s maloletým a zároveň mu zakázať disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č. XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v N. N., do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a) a § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. a vecne nesplnením zákonných predpokladov na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, nakoľko matka neosvedčila naliehavosť situácie, ktorá by si nariadenie predbežného opatrenia vyžadovala. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dočasná úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá a odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu, pričom súd musí zvažovať situáciu, ktorá existuje v čase rozhodovania o predbežnom opatrení, avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že sa otec maloletého nachádzal v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave, styk dieťaťa s otcom neprebiehal a osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka a preto neexistuje naliehavá potreba zasiahnuť do pomerov účastníkov, t. j. nie je potrebné dočasne upraviť ich pomery zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke a ani zakázať otcovi styk s dieťaťom. Uviedol, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje závažný zásah do práv rodiča ako aj maloletého dieťaťa, pričom v danom prípade takýto zásah nie je vhodný ani potrebný s tým, že z rovnakých dôvodov zamietol aj návrh matky na uloženie zákazu otcovi disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke, s prihliadnutím aj na vyjadrenie otca, že nemá záujem matku kontaktovať a s maloletým sa chce stretnúť iba pri probačnom dohľade, ktorý by mu umožnil súd. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, ktorým nariadi predbežné opatrenie v ňou požadovanom znení z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Uviedla, že súdy doposiaľ nebrali pri rozhodovaní do úvahy fakt dočasnosti trvania vyšetrovacej väzby otca, na ktorý matka opakovane v predmetnom konaní upozorňovala a dňa 01. 08. 2014 bol otec maloletého, okrem iného aj z dôvodov, že priznal konanie a skutky, ktoré sa mu v obvinení kladú za vinu, prepustený na slobodu s obmedzením priblížiť sa k nej na 5 metrov. Poukázala na skutočnosť, že ihneď po prepustení na slobodu ju začal otec intenzívne kontaktovať za účelom okamžitého stretnutia so synom z dôvodu, že jeho otec (starý otec maloletého) leží vo veľmi ťažkom zdravotnom stave v nemocnici a želá si vnuka vidieť, z dôvodu ktorého kontaktoval aj právnu zástupkyňu matky, ktorá po stretnutí otcovi vysvetlila, že je v záujme maloletého, aby rodičia mali trpezlivosť a postupovali podľa odborných rád psychológa, avšak psychologičku, ktorá sa venuje maloletému, nie je možné z dôvodu jej práceneschopnosti požiadať o zaujatie odborného stanoviska, ako postupovať a pripraviť maloletého na stretnutie s otcom a dedom, po tom, čo bol roky prítomný pri bití matky otcom, výchovný vplyv ktorého na dieťa bol viac negatívny, keď syna nevychovával a kupoval si ho hračkami. Uviedla, že vzhľadom na postupne sa zvyšujúci tlak otca, požiadala o odbornú radu detskú lekárku, ktorá vôbec neodporučila návštevu nemocnice na oddelení intenzívnej starostlivosti a poradila jej porozprávať sa so synom, aby sa rozhodol sám, avšak napriek matkinmu odhodlaniu absolvovať otcom požadovanú návštevu, maloletý ju najskôr podmienil vrátením hračiek, ktoré má v dome otca a napokon odmietol nielen navštíviť starého otca, ale nechcel sa stretnúť ani s otcom s tým, že maloletý začal veľmi plakať po tom, čo z auta iba zahliadol otca v druhom vozidle, ktorým šiel za nimi, pri predbiehaní. Matka vo svojom odvolaní uviedla, že z písomnej komunikácie ich právnych zástupcov vyplýva, že otec nemá žiadne zákonné obmedzenia styku s maloletým a doposiaľ sa s ním nestretol iba preto, že akceptuje obmedzenia podľa požiadaviek matky, v rozpore s čím však otec dňa 07. 08. 2014 zaslal matke SMS správu, v ktorej jej oznamoval, že nakoľko nemá žiadne obmedzenia v styku so synom, zaplatil mu dovolenku v Turecku, na ktorú odchádzajú v konkrétny týždeň a v prípade námietok, sa má obrátiť na jeho právnika, pretože inak bude od nej požadovať právnou cestou storno poplatky. Uviedla, že otec má teda zjavne úmysel stretávať sa s maloletým bez probačného dohľadu a v jej neprítomnosti a dokonca ho bez predchádzajúcej prípravy vytrhnúť z jeho prostredia a vziať ho na dovolenku po viac ako štyroch mesiacoch, počas ktorých sa dieťa spolu s odborníkmi snažila uviesť do kľudového režimu v dôsledku negatívnych vplyvov, ktoré na ňom zanechal osobný život jeho rodičov. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že sa zásluhou súdov dostala do situácie, keď súdnym rozhodnutím, ktorým by jej bolo zabezpečené sa do meritórneho skončenia veci starať o dieťa nedisponuje, avšak otcovi neustále deklaruje, že ho o jeho otcovské práva, ktoré nespochybňuje, neoberá, avšak je potrebné k dieťaťu pristupovať opatrne a odborne, napriek čomu však vzniknutý stav nasvedčuje tomu, že maloletý bude v najbližších dňoch vystavený stresu a bude jej otcom odobratý tak, ako už viac krát predtým a odvezený do zahraničia. Vytkla súdu prvého stupňa, že pri svojich doterajších rozhodovaniach neprihliadol na vyjadrenie psychologičky S.. D. G., ktorá s dieťaťom pracovala už v období, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti, ktorá vo svojej správe zo psychologickej intervencie uviedla, že maloletý mal už pri nástupe do škôlky v roku 2012 problémy so správaním a od apríla 2014 má problémy s pomočovaním, po jeho účasti pri konflikte matky a otca zo dňa 22. 03. 2014 a z jeho vyjadrení je zrejmé, že otca odmieta s tým, že jeho prežívanie je výrazne poznačené prežitými udalosťami a matka by sa mala pokúsiť čo najrýchlejšie v rámci možností zastabilizovať rodinné prostredie. Poukázala na skutočnosť, že stabilizácia rodinného prostredia skončila s tým, že rozhodovanie o maloletých deťoch by malo byť v prvom rade podriadené ich záujmom a potrebám a obmedzenie rodičovských práv otca, ktorý sa výrazne podieľal na vážnych porušeniach práv matky za prítomnosti maloletého, by malo byť súčasťou tak sankcií voči otcovi za jeho konanie voči matke maloletého a tiež právom dieťaťa na život bez hádok, zvád a bitiek a právom na spokojnú matku. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu matky nie je možné priznať úspech. V posudzovanej veci matka dieťaťa podala dňa 22. 04. 2014 na súd prvého stupňa návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému E. X. E., nar. XX. XX. XXXX, súčasťou ktorého bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, zakázať otcovi styk s dieťaťom a disponovať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č.: XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v N. N., do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, s právom zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň zakázať otcovi styk s dieťaťom. Potrebu dočasnej úpravy pomery účastníkov odôvodnila obavou, že otec maloletého bude pokračovať v jeho nevhodných výchovných metódach a dieťa je v súčasnosti vo veľmi vážnom psychickom rozpoložení, o čom svedčí jeho pomočovanie a vracanie sa k traumatizujúcej prežitej situácii, čo môže spôsobiť trvalé poškodenie jeho psychického vývoja. Z uvedeného vyplýva, že matka sa domáha nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O. s. p. s tým, že ňou vymedzený petit navrhovaného predbežného opatrenia je v podstate s návrhom vo veci samej, ktorým žiada upraviť výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, totožný. V súvislosti s takto vymedzeným petitom predbežného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z pojmu predbežné opatrenie o. i. vyplýva, že sa ním (pokiaľ je návrhu na jeho nariadenie vyhovené) upravujú pomery dočasne, t. j. petit navrhovaného predbežného opatrenia nesmie byť v zásade rovnaký s petitom návrhu vo veci samej. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania v súlade s ust. § 74 ods. 1 O. s. p., ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva ním, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Jednou z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je, alebo má byť predmetom konania vo veci samej. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Pri nariadení predbežného opatrenia sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže, že dočasná, provizórna ochrana účastníka požadujúceho predbežné opatrenie, nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Ústava SR v článku 41 zaručuje právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň. Dieťaťu rovnako zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné vychádzať z toho, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva vychovávať dieťa je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takomto prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. Právo styku bude tomuto rodičovi poskytovať priestor na to, aby zabezpečoval výchovu dieťaťa tak, ako mu to ukladá Zákon o rodine, Ako už odvolací súd uviedol vyššie, preukázanie potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, je základným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia. O takúto potrebu môže ísť iba vtedy, ak už bol určitý zásah do práva uskutočnený, t. j., ak už došlo k jeho porušeniu, keďže predbežné opatrenie nie je úpravou faktických pomerov medzi účastníkmi, ale má vždy povahu ochrany práv a ústi do uloženia právnych povinností. Inštitút predbežného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme dieťaťa. Zákon formuluje predpoklad obmedzenia alebo zákazu styku všeobecnou klauzulou "záujem dieťaťa". Patria sem napr. prípady, kedy rodič ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom života nevhodne vplýva na jeho výchovu, na jeho zdravotný a psychický vývoj a pod. Obmedzenie alebo zákaz styku s maloletým dieťaťom je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, zúžením rodičovských práv, pokiaľ ide o časové rozpätie styku alebo jeho časové intervaly, prípadne určenie iných podmienok styku. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv súd vždy prihliada najmä na záujem maloletého dieťaťa. V prípadoch týkajúcich sa maloletých detí, je úprava rodičovských práv predbežným opatrením opodstatnená vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá z rôznych dôvodov zabezpečená nie je, a to najmä uložením povinnosti do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a odovzdaním dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Občiansky súdny poriadok umožňuje v prípadoch, týkajúcich sa maloletých detí, nariadiť predbežné opatrenie aj z iných dôvodov, napríklad v prípade, ak je tu hrozba ohrozenia fyzického alebo psychického zdravia maloletých detí, a to napríklad aj zákazom styku, ktorý bol upravený súdnym rozhodnutím. Pre takéto rozhodnutie je však potrebné, aby bolo preukázané, že maloletým deťom hrozí taká bezprostredná ujma, pre ktorú by bol potrebný okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia, teda, že toto rozhodnutie neznesie odklad a je tak potrebné upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania ešte pred rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právo styku rodiča s dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku reálne existujúcej osobnej starostlivosti druhého rodiča. V prípade maloletých detí a úpravy stretávania sa s rodičom, je rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav detí, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. Úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa, ktoré má právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom štádiu konania v žiadnom prípade návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť nebolo možné, keďže bez náležite vykonaného dokazovania nie je možné na základe matkou tvrdených skutočností otca dieťaťa z výkonu jeho rodičovských práv navrhovaným predbežným opatrením vylúčiť a zároveň matka neosvedčila potrebu nariadením predbežného opatrenia zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, nakoľko výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o dieťa s tým, že síce osvedčila existenciu právneho vzťahu s otcom dieťaťa, avšak pre vydanie predbežného opatrenia je rozhodujúci stav, ktorý je tu v čase jeho nariadenia a nakoľko sa otec maloletého v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, t. j. styk otca s dieťaťom sa nerealizoval, nebola osvedčená danosť práva (nároku), a teda ani potreba predbežnej úpravy. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia splnené neboli, nakoľko nebolo osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej požadovanej úpravy, by bolo ohrozené právo maloletého dieťaťa. Z návrhu a ani z jediného listinného dôkazu predloženého matkou totiž nevyplývala akútna potreba dočasne zabrániť styku otca s maloletým dieťaťom a tým eliminovať jeho kontakt s ním, čo by bolo v príkrom rozpore s jednou so zásad, ako už odvolací súd uviedol vyššie, na ktoré je nutné prihliadať pri rozhodovaní o návrhoch na nariadenie predbežných opatrení a síce, že nie je možné nariadiť také predbežné opatrenie, ktoré by znemožnilo celkom alebo s nadmernými ťažkosťami privodiť pôvodný stav, a to faktický aj právny, ako ani predbežné opatrenie, ktorého predmet zabezpečenia je identický s predmetom konania vo veci samej. Zmena okolností namietaných matkou v odvolaní, spočívajúca v prepustení otca z vyšetrovacej väzby a jeho údajných následných krokoch smerujúcich k stretnutiu s maloletým, nemá za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu, nakoľko matka uvádzané skutočnosti neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom, avšak už z jej opisu skutkových okolností je zjavné, že otec akceptuje jej faktickú starostlivosť o maloletého a v zásade rešpektuje matkine rozhodnutia ohľadom jeho kontaktu s ním (očakáva jej možné výhrady voči vlastným pokusom o stretnutie, resp. strávenie dovolenky s dieťaťom) a nevyplýva z neho, že by otec vyvíjal v tomto smere na matku neprimeraný nátlak s cieľom presadenia vlastných predstáv, ktorý by mohol odôvodňovať hrozbu bezprostrednej ujmy na právach a záujmoch maloletého, naopak odkazuje na komunikáciu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, zjavne s vedomím trestnoprávnych následkov akéhokoľvek nevhodného správania, keď samotná matka v odvolaní poukázala na obmedzenie otca po prepustení z vyšetrovacej väzby, priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť 5 metrov. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ani za zmenených skutkových okolností neboli splnené predpoklady na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko nebolo osvedčené, že by maloletému hrozila taká ujma, pre ktorú by bolo potrebné okamžite zakázať styk otca s dieťaťom. Vzhľadom na obsah listinných dôkazov predložených k návrhu matkou, je síce možné dospieť k záveru, že psychický stav maloletého nepochybne poznačila skutočnosť, že bol svedkom útokov otca voči jeho matke, tento fakt však nie je dostatočný na záver, že otec pre maloletého jednoznačne predstavuje také riziko, ktoré by odôvodňovalo najzávažnejší zásah do jeho rodičovských práv a povinností, t. j. neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa otec napr. priamo k maloletému správal agresívne, či už verbálne alebo, že sa by na ňom dopúšťal fyzického násilia a to aj vzhľadom na značný časový odstup medzi závadným správaním otca a podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Absolútne sa nemožno stotožniť s názorom matky prezentovaným v odvolaní, že zákaz styku otca s maloletým by mal byť súčasťou sankcií voči otcovi za jeho konanie, ktorého sa dopustil voči nej, nakoľko takáto úvaha nemá oporu v platnom právnom poriadku. Vo vzťahu k argumentácii matky ohľadom práva dieťaťa na život bez hádok, zvád a bitiek a právom dieťaťa na spokojnú matku považuje odvolací súd za potrebné dodať, že len rodičia dieťaťa sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neboli prenášané na dieťa a nebolo používané ako nástroj ich vzájomného boja. Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením matky, ktorá odôvodňovala potrebu nariadenia predbežného opatrenia i tým, že sám maloletý otca odmieta, keďže úlohou rodiča, ktorý vychováva maloleté dieťa predovšetkým je, aby so zreteľom na záujmy dieťaťa vytváral priaznivé podmienky ku styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi, bez ohľadu na vlastné nespracované emócie a konfliktný vzťah k bývalému partnerovi. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol aj v časti požadovaného uloženia zákazu nakladať s finančnými prostriedkami uloženými na vkladnej knižke č.: XXXXXXXXX/XXXX, vedenej v N. N., nakoľko nepreukázala, že otec s finančnými prostriedkami na uvedenej vkladnej knižke vôbec nakladá, resp., že z vkladnej knižky peniaze vyberá a teda neosvedčila, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený a že maloletému hrozí ujma na jeho majetkových právach. Matka maloletého na verifikovanie svojho tvrdenia, že otec s finančnými prostriedkami, ktoré na vkladnú knižku maloletého nasporila manipuluje, nepredložila žiadny dôkaz, neuviedla, kedy k výberom malo dôjsť, keďže sa otec nachádzal dlhodobo vo vyšetrovacej väzbe a preto potrebu nariadenia predbežného opatrenia ani v tejto časti nepreukázala. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, avšak je nutné uviesť, že súd prvého stupňa (a ani odvolací súd) nemal dostatok skutkových podkladov na zaujatie stanoviska k v návrhu a v odvolaní prezentovaným tvrdeniam matky, pravdivosť ktorých bude predmetom rozsiahleho dokazovania tak v konaní vo veci samej, ako aj v trestnom konaní, začatom na základe jej trestného oznámenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktorého odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.) aj v celom rozsahu poukazuje a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 0. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.