Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207871 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414207871.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - F.. N. G., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 2, XXX XX G., toho času N. XX/X/X, H., V. republika, zastúpenej VALKOVÁ & Partners s.r.o., so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 47254548, a otec - Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX G., zastúpený JUDr. Jánom Ščúrym, advokátom so sídlom, Laurinská 12, 811 01 Bratislava, IČO: 42267323, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o návrhu otca na úpravu styku, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2016, č.k. 13P/114/2014-299, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o zverení maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, vo výroku o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku a vo výroku o výživnom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov p o t v r d z u j e. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie ktorým, boli zamietnuté ostatné návrhy rodičov sa z r o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 13.10.2016, č.k. 13P/114/2014-299, zveril maloletého E. X. E., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti matky bude od nedele v párnom kalendárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele do 17.00 hod. a v starostlivosti otca bude od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúcej párnej nedele do 17.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie maloletého bude prebiehať v bydlisku odovzdávajúceho rodiča, zastupovaním maloletého a správou jeho majetku oprávnil obidvoch rodičov, výživné rodičom neurčil, týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 176/2012-34 zo dňa 26.09.2012. O ostatných návrhoch rodičov rozhodol tak že ich zamietol a trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX eur uložil otcovi zaplatiť na účet súdu do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 24 ods.1, § 25 ods. 3, § 26 § 62 ods.1,2,3,4,5,6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,3, Zákona o rodine, a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení podmienok na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa vykonáva na základe skôr nariadeného neodkladného opatrenia v záujme maloletého. Konštatoval, že maloletý má obidvoch rodičov rovnako rád, obaja rodičia majú k nemu riadny kladný citový vzťah a každý z nich je schopný zabezpečiť starostlivosť a výchovu maloletého. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov znaleckého posudku, šetrenia pomerov v rodine maloletého ako aj zo správy školy, ktorá maloletého, ako aj starostlivosť zo strany oboch rodičov hodnotila veľmi pozitívne. Poukázal na správu referátu poradensko-psychologických služieb z ktorej vyplýva, že matka disponuje nadštandardným potenciálom obviňovať otca zo zlého správania sa k synovi, ktoré v konaní preukázané nebolo. Konštatoval, že medzi rodičmi sú extrémne disproporcie v ich psychike, ktoré sú silnou prekážkou v tom, aby ich vzájomná komunikácia mohla byť optimálna, keď otec obviňovanie matky vníma ako extrémne nespravodlivé v dôsledku čoho má problém s tolerantnou komunikáciou. Rodičom odporučil v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výchovy ich spoločného dieťaťa, aby pracovali na zmene svojho vzájomného vzťahu a vyrovnali sa so spôsobom života, ktorý si každý z nich zvolil, správať sa voči sebou slušne a nevoliť neférové výchovné postupy. Výživné rodičom neurčil s poukazom na rovnocennú starostlivosť o maloletého zo strany každého z rodičov a na ich v zásade rovnaké zárobkové možnosti a schopnosti. Za preukázané mal, že obaja rodičia sú SZČO a konštatoval, že matka na rozdiel od otca dosiahla vysokoškolské vzdelanie, preto je v jej možnostiach dosahovať príjem vo výške, aby mohla na výžive a potrebách maloletého participovať rovnakou mierou ako otec. O trovách štátu titulom znaleckého dokazovania rozhodol podľa § 58 C.m.p., o trovách konania podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka, rozsudok súdu prvej inštancie napadla podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) C.s.p., § 62 ods.1 C.m.p.. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s tým, že len ona bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi navrhla určiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške XXX eur mesačne od 28.01.2016 a XXX eur od 22.03.2014, zročné výživné za obdobie od decembra 2015 do septembra 2016 vo výške XXXX,XX eur uložiť otcovi zaplatiť k jej rukám v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a styk otca s maloletým upraviť každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných a jarných prázdnin a počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne pri svojom rozhodovaní nezohľadnil nedostatočnú komunikáciu medzi ňou a otcom, ako aj vulgárne prejavy otca voči jej osobe pred maloletým. Tvrdila, že otec ignoruje záujmy maloletého, keď ho riadne nevodí na tréningy a súťaže v karate, nehradí náklady maloletého spojené s návštevou školy ( školská jedáleň, školský klub ). Zdôraznila, že na nedostatočnú komunikáciu otca s ňou súd prvej inštancie opakovane v konaní upozorňovala. Uviedla, že po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol v decembri 2015 maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, došlo u maloletého k zmene správania, maloletý doma aj v škole používa vulgarizmy, deťom robí zle. Uviedla, že výsledky znaleckého dokazovania konštatovali stav, kedy bol maloletý v jej osobnej starostlivosti, pričom až po následnom zverení maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov bolo preukázané, že starostlivosť otca má na maloletého negatívny vplyv. Namietala argumentáciu súdu prvej inštancie, že jej správanie a obviňovanie vníma otec extrémne negatívne a v tomto kontexte poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 139/2014, ktorým bol otec za nebezpečné vyhrážanie a ublíženie na zdraví odsúdený, pričom jeho útoky smerovali voči nej a voči jej otcovi. Uviedla, že výchova dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje aspoň základnú mieru komunikácie rodičov, ktorá sa v ich prípade ani po intervencii v Orchidea n.o. nezlepšila. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť vzhľadom na uvedené a s poukazom na zhoršené správanie sa maloletého nie je v jeho záujme. V súvislosti s výkonom jej práce ( vedenie účtovníctva ) a dosahovaného zárobku uviedla, že po tom, čo bola nútená opustiť domácnosť otca, tam ostal jej počítač so softvérom a účtovníctvom jej klientov, čo jej spôsobilo stratu klientely a zárobkových možností. 4. Otec k odvolaniu matky písomné vyjadrenie nepodal. 5. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu matky pridržiaval svojho stanoviska prezentovaného pred súdom prvej inštancie a v záujme maloletého navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť. Uviedol, že za výchovu a správanie maloletého sú zodpovední obaja rodičia a reagujúc na obsah odvolania matky zdôraznil, že matka poberá mesačné prídavky na dieťa v sume XX,XX eur. 6. Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom súdu prvej inštancie bol maloletý E. X. E., nar.XX.XX.XXXX zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, zastupovaním a správou majetku maloletého súd oprávnil obidvoch rodičov, počas trvania striedavej osobne starostlivosti výživné rodičom neurčil, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 176/2012-34 zo dňa 26.09.2012 a všetky ostatné návrhy rodičov zamietol. Tento rozsudok bol napadnutý len odvolaním matky a to vo výrokoch o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku, o výživnom a vo výroku ktorým súd všetky ostatné návrhy rodičov zamietol. 7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „C.m.p.“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), v dôsledku potreby doplnenia dokazovania, uznajúc čiastočnú opodstatnenosť odvolania matky. 8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v predmetnej veci však nevykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v celosti správne právne posúdil len v časti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, rozhodnutia o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku a neurčenia výživného rodičom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, preto z nej vyvodil len čiastočne správny právny záver. Výrok rozsudku ktorým zamietol „ všetky ostatné „ návrhy rodičov treba považovať za nezrozumiteľný a nevykonateľný, pričom v tomto smere rozhodnutie v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje aj odôvodnenie, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Z dôvodu opakovaných podaní matky v odvolacom konaní spochybňujúcich osobnú starostlivosť otca o maloletého s tvrdením o používaní fyzických trestov, odvolací súd doplnil dokazovanie šetrením pomerov v rodine vrátane vykonania pohovoru s maloletým a správu zo školy prostredníctvom kolízneho opatrovníka a výsluchom účastníkov konania na odvolacom pojednávaní. 9. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na svojom odvolacom návrhu, tvrdiac, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov nie je v záujme maloletého, maloletý si zhoršil prospech v škole a zhoršilo sa aj jeho správanie. Namietala, že otec maloletého nevodí na tréningy karate a na súťaže, na ktoré je maloletý nominovaný a neplatí mu základné poplatky v škole spojené so školským klubom, školskou jedálňou, učebnice, nezaplatil mu plavecký výcvik a časť poplatku za školu v prírode, tiež poplatky za uskladnenie pupočníkovej krvi. Tvrdila, že otec maloletého neprimerane trestá a naďalej s ňou odmieta viesť konštruktívnu komunikáciu. 10. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdiť. Namietal tvrdenia matky o jeho neprimeranom trestaní maloletého ako i to, že priebeh striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletého. Zdôraznil, že maloletý je šťastný a spokojný, učí sa v s výborným prospechom a v jeho domácnosti sa správa slušne. Maloletému hradí všetky náklady na jeho bežné potreby, zabezpečuje jeho športové aktivity - tréningy hokeja a na žiadosť školy uhrádza všetky požadované poplatky. Potvrdil vzájomnú pretrvávajúcu animozitu medzi ním a matkou, v dôsledku čoho osobná komunikácia medzi nimi neprebieha, a poukázal na matkou podaných 28 trestných oznámení na jeho osobu, ktoré ako nedôvodné boli odmietnuté. 11. Kolízny opatrovník po doplnení dokazovania šetrením pomerov rodine, vykonania pohovoru s maloletým a zabezpečením aktuálnej správy zo školy, zotrvával na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu matky. Mal za to, že striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov, realizovaná už takmer 2 roky je v prospech maloletého a najlepším riešením rodičovskej starostlivosti. Opakovane apeloval na matku, aby upustila od ďalšieho ovplyvňovania maloletého a jeho manipulácie, ktoré vážne poškodzujú jeho záujmy. 12. Doplneným dokazovaním zameraným na výkon striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o maloletého v nadväznosti na posúdenie záujmu maloletého odvolací súd mal za preukázané, že striedavá osobná starostlivosť fakticky realizovaná už na základe nariadeného neodkladného opatrenia od decembra 2015, je zo strany otca ( ktorého starostlivosť matka namieta ) vykonávaná v záujme a v prospech maloletého. Uvedené bolo dostatočne preukázané šetrením pomerov v domácom prostredí u otca a vyjadrením maloletého. Aktuálnou správou zo školy, ktorú maloletý navštevuje boli vyvrátené tvrdenia matky o neslušnom správaní maloletého, jeho nepripravenosti na vyučovanie, či zhoršenia školského prospechu v dôsledku realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Tak ako správanie maloletého a jednoznačne vyjadrený názor na striedavú osobnú starostlivosť s ktorou maloletý súhlasí vyhodnotil kolízny opatrovník, jeho zistenia boli potvrdené triednou učiteľkou maloletého, ktorá maloletého považuje za spokojné a vyrovnané dieťa, tiež šikovné, snaživé, vždy riadne pripravené, ktoré rado pomáha a prejavuje jej úctu. 13. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa z obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi matky, po doplnení dokazovania dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie a odporúčaniami kolízneho opatrovníka maloletého, že nariadená striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov o maloletého je v jeho záujme. V nadväznosti na námietky matky uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu striedavej osobnej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého, ktorý bude mať tým možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom, a to bez akéhokoľvek rizika spočívajúceho v tom, že maloletý by si na tento model starostlivosti nevedel zvyknúť, a tento by nebol v jeho prospech. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia ( pri rozvíjaní schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletého ) a i maloletý ideálne predpoklady pre realizovanie striedavej osobnej starostlivosti, počas ktorej bude dieťa v týždenných intervaloch v starostlivosti jedného zo striedajúcich sa rodičov - rodičia bývajú v prijateľnej vzdialenosti, majú materiálne a aj ľudské podmienky k zabezpečeniu starostlivosti o maloletého potrebné na jeho výchovu a zdravý vývoj. Maloletý je spokojné a vyrovnané dieťa, ktoré si svedomito plní svoje školské povinnosti, má rád obidvoch rodičov a v starostlivosti obidvoch rodičov sa cíti dobre a bezpečne, skutočnosť ktorú by mala matka rešpektovať a prijať ju. Z okolností prípadu i s prihliadnutím k námietkám matky prezentovaným už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme a v prospech maloletého. V danom prípade vzhľadom na preukázaný prospech maloletého v rámci už takmer 2 rokov takto realizovanej starostlivosti, nemôže byť dôvodom zverenia maloletého iba do výlučnej starostlivosti matke len absencia dostatočnej komunikácie medzi rodičmi. So správnosťou výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti súvisí aj správnosť výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého, ktorým správne súd prvej inštancie poveril obidvoch rodičov v rovnakej miere. 14. Pokiaľ ide o výšku výživného, aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v danom prípade bolo bez pochybností preukázané, že obaja rodičia ( teda aj otec ) v rámci výkonu svojej osobnej starostlivosti, maloletému zabezpečujú všetky jeho potreby a náklady spojené s jeho školskou či mimoškolskou činnosťou. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. V danom prípade na strane oboch rodičov správne súd prvej inštancie zohľadnil ich možnosti a schopnosti, keď zdôraznil, že matka s vysokoškolským vzdelaním má na trhu práce väčšie možnosti získať zamestnanie s primeraným finančným ohodnotením minimálne vo výške ako otec. Odvolacie námietky matky spočívajúce v tvrdení o strate klientov v dôsledku zadržania jej počítača so softvérom a účtovníctvom zo strany otca v čase jej odchodu zo spoločnej domácnosti v roku 2014, nemajú vplyv na správnosť posúdenia všetkých skutočností v ich vzájomnej súvislosti, z ktorých súd pri určení výšky výživného vychádza, resp. ktoré posudzuje pri určení výživného v prípade, keď je dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolacie dôvody matky vo vzťahu k výroku, ktorým súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti výživné rodičom neurčil, odvolací súd považuje za účelové, neodôvodnené a nepreukázané a ako na také na ne neprihliadal. 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého, rozhodnutia o výživnom počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti a v časti zastupovania maloletého a správe jeho majetku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol ostatné návrhy rodičov odvolací súd konštatuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že súd prvej inštancie posudzujúc návrh matky zo dňa 22.04.2014 na zákaz styku otca s maloletým, návrh otca zo dňa 11.09.2014 o úprave styku otca s maloletým, návrh matky zo dňa 23.09.2014 o zvýšenie výživného na maloletého od 22.03.2014 a návrh otca na zníženie výživného, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil. Napádaný výrok rozsudku súdu prvej inštancie je tiež nezrozumiteľný a tým aj nevykonateľný, keď z neho nie je zrejmé o aké ostatné návrhy rodičov ide. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka na pojednávaní dňa 14.04.2015 vzala svoj návrh na zákaz styku otca s maloletým späť, s ktorým otec aj kolízny opatrovník súhlasili a o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol, respektíve rozhodol nesprávne, pokiaľ rozhodnutie o ňom zahrnul do zamietavého výroku, čo však z obsahu výroku ale zrejmé nie je. Z obsahu súdneho rozhodnutia vôbec nevyplýva, či a ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s návrhom matky na zvýšenie výživného uplatňovaného od 22.03.2014 a s návrhom otca na zníženie výživného. To všetko malo za následok nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd nemohol stotožniť. V dôsledku nesprávnej aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ako aj nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, nemohol odvolací súd jeho rozhodnutie ani potvrdiť, ani zmeniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade napraviť procesné pochybenie v naznačenom smere vo výrokovej časti rozsudku, zaoberať sa návrhom matky na zvýšenie výživného a návrhom otca na zníženie výživného, za obdobie od podania ich návrhov do nadobudnutia vykonateľnosti neodkladného opatrenia č.k. 13P 322/2015-14 zo dňa 14.12.2015, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorým bolo tiež rozhodnuté o tom, že výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa rodičom neurčuje. V záujme riadneho zistenia skutočného stavu vykoná potrebné dokazovanie v zmysle § 78, § 62 Zákona o rodine a opätovne rozhodne. 18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí ostatných návrhov rodičov zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p., keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neboli vykonané riadne všetky dôkazy vedúce k správnemu právnemu záveru a vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 19. Súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.m.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplní dokazovanie už vyššie uvedeným smerom a dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.. 20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p. ). 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).