Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/298/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506229692 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1506229692.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z.. P.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, XXX XX F., 2/ maloletý Z. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, XXX XX F., zastúpený zákonným zástupcom: Z.. P.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, XXX XX F., proti odporcovi: A.. Z. E., advokát, A. XX, XXX XX C., zastúpený advokátom: Mgr. Pavol Hos, AK-Kraus-Turanský-Hos, so sídlom Jasovská 23, P.O.BOX 64, 850 07 Bratislava 57, o náhradu škody vo výške 29,97 (903 Sk) eur s príslušenstvom a o uloženie povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 16C/230/2006-221 zo dňa 7.12.2011, pomerom hlasov 3:0 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, č.k. 16C/230/2006-221, zo dňa 7.12.2011 p o t v r d z u j e. Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade o zaplatenie sumy 29,97 eur spolu s príslušenstvom zamietol. Súčasne zamietol aj návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade o uloženie povinnosti odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť publikovanie rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16C/230/2006 spolu s odôvodnením v C. K. advokátskej komory a o splnení tejto povinnosti písomne vyrozumieť Okresný súd Bratislava V s doložením výtlačku C. K. advokátskej komory, ako aj navrhovateľa v 1. rade. Odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 109,85 Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2006 navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu vo výške 903,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne a nahradiť im trovy konania. Návrh odôvodnili tým, že odporca ako advokát zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10C/196/05 navrhovateľa v 1. rade, ktorý bol v predmetnom konaní úspešný. Odporca ako advokát spreneverou a podvodným konaním porušil vedome platné ustanovenia Zákona o advokácii, Advokátskeho poriadku a konal v rozpore s Chartou práv klienta, keď navrhovateľovi v 1. rade nevydal sumu 880,- Sk, ktorá predstavuje navrhovateľom v 1. rade zaplatený súdny poplatok za odpor v uvedenom konaní. Navrhovateľ v 1. rade sa listom zo dňa 13.07.2006 obrátil na Wüstenrot poisťovňu, a.s., a požiadal ju o zaplatenie trov konania - súdneho poplatku za odpor vo výške 880,- Sk a poštovného vo výške 23,- Sk, ktoré mu vzniklo podaním predmetného listu. Poisťovňa navrhovateľovi oznámila, že sumu vo výške 880,- Sk uhradila jeho právnemu zástupcovi JUDr. Miloslavovi Krausovi. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil nasledovný skutkový stav veci: Zo zhodných tvrdení účastníkov konania ako aj zo spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 10C/196/2005 súd zistil, že dňa 27.09.2005 navrhovateľ v 1. rade udelil odporcovi ako advokátovi plnú moc na zastupovanie v tomto konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 10C/196/2005 vystupoval ako navrhovateľ - Wüstenrot poisťovňa, a.s., a navrhovateľ v 1. rade ako
odporca. Navrhovateľ v 1. rade v predmetnom konaní zaplatil súdny poplatok za odpor vo výške 880,- Sk. Rozsudkom zo dňa 22.11.2005 súd návrh poisťovne, a.s. zamietol a uložil jej povinnosť zaplatiť odporcovi (v tomto konaní navrhovateľovi v 1. rade) trovy konania titulom súdneho poplatku 880,-Sk a titulom trov právneho zastúpenia sumu 3 900,-Sk, na účet advokáta JUDr. Miloslava Krausa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2006 a vykonateľnosť dňa 27.03.2006. Dňa 13.07.2006 navrhovateľ v 1. rade písomne vyzval poisťovňu, aby mu sumu vo výške 880,-Sk za podaný odpor a sumu vo výške 23,-Sk ako poštovné za túto výzvu uhradila najneskôr v lehote do 25.07.2006. V liste zo dňa 18.07.2006 poisťovňa oznámila navrhovateľovi v 1. rade, že sumu vo výške 880,-Sk a sumu vo výške 3 900,-Sk poukázala na účet právneho zástupcu JUDr. Miloslava Krausa dňa 05.04.2006. Dňa 13.12.2006 napísal odporca navrhovateľovi v 1. rade výzvu, v ktorej odporca vyzval navrhovateľa v 1. rade na úhradu odmeny advokáta v sume 1 694,-Sk vo veci podnetu podaného na Generálnu prokuratúru SR pod č. IV/1Gn 3129/05-14. Pre prípad, že si navrhovateľ v 1. rade svoju povinnosť nesplní, mu odporca oznámil, že pristúpi k vzájomnému započítaniu pohľadávok jednostranným úkonom v zmysle ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzájomné pohľadávky vo výške 880,- Sk zaniknú v lehote 3 mesiacov od doručenia tohto listu. Prílohou listu bolo konkrétne vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (najmä §§ 12,14,16). V liste zo dňa 01.03.2007 označenom ako Oznámenie o zádržnom práve oznámil odporca navrhovateľovi v 1. rade, že na peňažné prostriedky poukázané spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a.s., vo výške 880,-Sk si v zmysle ustanovenia § 151s Občianskeho zákonníka uplatňuje zádržné právo tak, ako mu bolo telefonicky oznámené, a to až do vyrovnania všetkých podlžností, ktoré má navrhovateľ v 1. rade voči nemu z titulu poskytnutých právnych služieb. Z plnomocenstva zo dňa 26.05.2006 ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade udelil odporcovi ako advokátovi plnú moc vo veci preskúmania zákonnosti na GP SR - postup vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov - Košice. Odporca na svoju obranu predložil list zo dňa 20.03.2007 označený ako Jednostranné započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom v zmysle § ustanovenia § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré adresoval navrhovateľovi v 1. rade a v ktorom odporca uviedol, že listom zn. 1320/06/ KM zo dňa 13.12.2006 bolo zahájené započítanie pohľadávky vo výške 880,-Sk, pohľadávka JUDr. Miloslava Krausa -odmena advokáta v sume 1 694,- Sk a pohľadávka P.. A. K. -Wüstenrot poisťovňa, a.s. v sume 880,-Sk. Keďže do stanovenej lehoty nebola vykonaná úhrada, dňom 20.03.2007 došlo k započítaniu pohľadávky. Navrhovateľ na pojednávaní súdu dňa 01.04.2009 uviedol, že úrok z omeškania žiada od 05.04.2006 z dôvodu, že vtedy boli odporcovi pripísané peňažné prostriedky vo výške 880,- Sk na jeho účet. Postup odporcu, ktorý listom oznámil navrhovateľovi v 1. rade, že sumu vo výške 880,- Sk si zadržuje titulom zádržného práva považujú za nezákonný. Plnú moc zo dňa 26.05.2006 ako aj úkon - doplnenie údajov adresované Generálnej prokuratúre zo dňa 29.05.2006 odporcovi podpísal. Vyčíslenie trov konania vo výške 1 694,- Sk nezaplatil z dôvodu, že ho nedostal. Za účelom zistenia, ako má odporca vo svojom účtovníctve zaúčtovanú sumu vo výške 880,-Sk žiadal navrhovateľ v 1. rade dopytovať Daňový úrad Senec na vykonanie daňovej kontroly u odporcu. Zároveň žiadal, aby bola vypočutá A.. K. - pracovníčka Wüstenrot poisťovne, a.s., ktorá je podpísaná na odpovedi zo dňa 18.07.2006, a to za účelom zistenia, či bola suma 880,-Sk zaslaná na účet odporcu. Taktiež uviedol, že o zápočte sa nedozvedel. Ide o vyfabrikovaný dôkaz a sumu vo výške 1 694,- Sk, ktorá je predmetom započítania, si odporca neuplatňuje samostatnou žalobou tak, ako si uplatňuje iné trovy svojho zastúpenia vo vzťahu k jeho osobe. Odporcovi poskytol pôžičku, preto mu nemusel platiť žiadne trovy. Odporca na pojednávaní súdu uviedol, že sumu 880,- Sk, ktorú mu na účet zaslala poisťovňa, si započítal z dôvodu, že navrhovateľ v 1. rade má voči nemu podlžnosti vo výške 5.000.000,-Sk. Započítanie oznámil navrhovateľovi v 1. rade výzvou zo dňa 13.12.2006, pričom zásielka obsahujúca toto oznámenie sa vrátila odporcovi späť ako nedoručená dňa 02.01.2007. Právny zástupca odporcu na pojednávaní súdu uviedol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade nepreukázali opodstatnenosť pohľadávky. Nikto nespochybňuje, že Wüstenrot poisťovňa, a.s., vyplatila trovy na účet odporcu, preto dôkaz vypočutia A.. K. považuje za nadbytočný. Aj druhý navrhovateľmi v 1. a 2. rade navrhovaný dôkaz považuje odporca za neopodstatnený, nakoľko nie je zrejmé, čo má daňový úrad preveriť a čo by mal tento dôkaz preukázať v súvislosti s predmetnou vecou. Súd poukázal na ustanovenia § 489 a 580 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené dohodou
účastníkov alebo zákonom. Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Súd v danej veci skúmal, či boli splnené podmienky, ktoré zákon vyžaduje na započítanie. V prvom rade sa zaoberal otázkou, či ide o vzájomné pohľadávky medzi tými istými osobami a dospel k záveru, že táto podmienka je splnená. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v 1. rade je veriteľom a dlžníkom voči odporcovi a rovnako odporca vystupuje jednak ako veriteľ a aj dlžník navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 1. rade má voči odporcovi pohľadávku vo výške 880,- Sk a odporca pohľadávku voči navrhovateľovi v 1. rade z dôvodu neuhradenia odmeny advokáta v sume 1 694,- Sk za zastupovanie navrhovateľa v 1. rade odporcom v konaní vedenom na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod č. IV/1Gn 3129/05-14. Na pojednávaní súdu sa samotný navrhovateľ v 1. rade bránil tým, že predmetné vyúčtovanie vo výške 1 694 Sk nezaplatil odporcovi preto, že ho nedostal. Odporca však k tomuto tvrdeniu navrhovateľa v 1. rade predložil dôkaz o tom, že predmetné vyúčtovanie trov konania navrhovateľovi v 1. rade oznamoval dňa 13.12.2006, avšak zásielka sa odporcovi vrátila späť ako nedoručená dňa 02.01.2007. Napriek tejto skutočnosti sa súd priklonil na stranu odporcu a vyúčtovanie trov konania vo výške 1 694,- Sk považoval za riadne oznámené a doručené navrhovateľovi v 1. rade. Tvrdenie navrhovateľa v 1. rade o tom, že mu predmetné vyúčtovanie nebolo doručené, považoval za účelovú obranu. O hodnovernosti obálky, ktorú súdu predložil na pojednávaní súdu dňa 01.04.2009 súd nemal dôvod pochybovať.
Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či ide o vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu. Nakoľko v prípade pohľadávky navrhovateľa v 1. rade ako aj odporcu ide o peňažnú pohľadávku, konštatoval, že ide o vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu. V tomto smere nebola dôvodná ani námietka navrhovateľa v 1. rade, ktorý tvrdil, že k započítaniu nemohlo dôjsť, keďže jeho pohľadávka vznikla titulom bezdôvodného obohatenia a pohľadávka odporcu nie. Zákon nevyžaduje, aby boli pohľadávky uplatňované z rovnakého právneho titulu. Právny dôvod nadobudnutia pohľadávok je bezvýznamný.
Ďalším predpokladom úspešného započítania pohľadávky je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorú sú splatné. Splatnosť alebo zročnosť pohľadávky predstavuje okamih, kedy treba dlh splniť. Splatnosť pohľadávky môže byť určená zákonom, rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu a taktiež dohodou strán. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky navrhovateľa v 1. rade v sume 880,- Sk, súd je toho názoru, že v tomto prípade splatnosť tejto pohľadávky nastala okamihom, ako bola táto suma poukázaná zo strany Wüstenrot poisťovne, a.s., na účet odporcu. Suma bola pripísaná na účet odporcu dňa 05.04.2006. Od tohto dňa bol odporca povinný uvedenú sumu vyplatiť navrhovateľovi. Pokiaľ ide o pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi v 1. rade titulom trov právneho zastupovania v sume 1 694,- Sk, splatnosť tejto pohľadávky nastala deň nasledujúci potom ako odporca požiadal navrhovateľa v 1. rade o plnenie výzvou zo dňa 13.12.2006. Túto síce navrhovateľ v 1. rade osobne neprevzal, avšak podľa názoru súdu došlo k jej účinnému doručeniu dňa 02.01.2007. V uvedený deň sa zásielka obsahujúca predmetnú výzvu vrátila späť odporcovi s reláciou od pošty - neprevzatá v odbernej lehote. Túto skutočnosť odporca preukázal originálom obálky predloženou na pojednávaní súdu dňa 01.04.2009. Dňom 02.01.2007 sa stala pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi v 1. rade vo výške 1 694,- Sk splatnou. K stretnutiu pohľadávok došlo dňa 02.01.2007, dňom splatnosti neskoršej pohľadávky.
Ďalším predpokladom započítania je, že niektorý z účastníkov konania musí urobiť prejav smerujúci k započítaniu, tzv. kompenzačný prejav. Úkon smerujúci k započítaniu vykonal odporca niekoľkokrát. Po prvý krát tak odporca urobil listom zo dňa 13.12.2006, ktorý si navrhovateľ v 1. rade neprevzal; po druhýkrát listom zo dňa 20.03.2007, ktorý bol podľa tvrdenia odporcu daný poštovú prepravu dňa 11.04.2007; a napokon priamo na pojednávaní súdu dňa 01.04.2009. V prípade prvej výzvy zo dňa 13.12.2006 podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k účinnému započítaniu pohľadávky, keďže samotný navrhovateľ v 1. rade nemohol vedieť, v akej konkrétnej výške si voči nemu uplatní odporca trovy právneho zastúpenia v súvislosti zo zastupovaním v konaní na Generálnej prokuratúre SR. Okrem toho odporca netvrdil, že by navrhovateľa v l. rade predtým na úhradu predmetných trov vo výške 1 694,- Sk vyzýval. Dňa 13.12.2006 pohľadávka odporcu vo výške 1 694,- Sk nebola ešte splatná. Žiaden právny predpis nestanovuje, že výzva na zaplatenie advokátskych trov musí byť doručená klientovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie by bolo vylúčené. Nakoľko vo výzve zo dňa 13.12.2006 nebola uvedená lehota, v ktorej je navrhovateľ v 1. rade povinný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 694,- Sk (v uvedenej výzve odporca oznamoval navrhovateľovi v 1. rade, že pohľadávky vo výške, ako sa vzájomne kryjú, zaniknú v lehote 3 mesiacov od doručenia tohto listu) súd mal za to, že tak bol povinný urobiť okamihom doručenia predmetnej výzvy, t.j. dňom 02.01.2007. List
zo dňa 20.03.2007, v ktorom odporca uviedol, že došlo k započítaniu pohľadávky dňom 20.03.2007, nakoľko do stanovenej lehoty nebola vykonaná úhrada, súd rovnako nepovažoval za účinný prejav započítania a to pre nedostatočnú konkretizáciu pohľadávky, ktorá sa uplatňuje na započítanie, ako aj konkretizáciu pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, proti ktorej smeruje. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že odporca vykonal účinne prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok v priebehu tohto konania a to na pojednávaní súdu dňa 01.04.2009, ktorého sa zúčastnil aj samotný navrhovateľ v 1. rade.
Súd návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade v časti 880,- Sk zamietol z dôvodu, že k zániku záväzku odporcu voči navrhovateľovi v 1. rade v tejto výške došlo započítaním. Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.09.2005 na sumu 10.000,- Sk navrhovatelia v 1. rade a 2. rade nepreukázali, že túto zálohu poskytol navrhovateľ v 1. rade odporcovi v súvislosti s konaním na Generálnej prokuratúre SR vedeného pod č. IV/IGn 3129/05-14. Okrem toho podpisom plnomocenstva zo dňa 26.05.2006 vyjadril navrhovateľ v 1. rade súhlas s tým, že podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času plne advokátovi s tým, že povinný je ju zaplatiť kedykoľvek mu bude vyúčtovaná. Súd ďalej poukázal na § 420 ods. 1 OZ v súvislosti s nárokom na zaplatenie zvyšnej časti žalovanej istiny, t.j. v sume 23,- Sk. Tento návrh súd zamietol z dôvodu, že navrhovatelia v 1. rade a v 2. rade v konaní nepreukázali, že by im vznik týchto nákladov spôsobil odporca. Podľa názoru súdu si vznik týchto nákladov privodil samotný navrhovateľ v 1. rade, ktorý mal na zaplatenie sumy 880,- Sk vyzvať priamo odporcu a nie Wüstenrot poisťovňu, a.s., nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C 196/05-40 zo dňa 22.11.2005 súd uložil Wüstenrot poisťovni, a.s. zaplatiť sumu 880,- Sk na účet odporcu. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade v konaní nepreukázali, že by im odporca škodu vo výške 23,- Sk spôsobil. K návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorým žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady zabezpečiť opublikovanie rozsudku OS BA 5 vo veci 16C 230/06 aj s odôvodnením, a to v C. K. advokátskej komory a o splnení tejto povinnosti písomne vyrozumieť OS BA 5 s doložením výtlačku C. K. advokátskej komory a navrhovateľa v 1. rade, súd ani tento nepovažoval za dôvodný. V danom prípade nešlo o takú povinnosť, splnenie ktorej vyžaduje zákon. Rovnako nešlo o povinnosť, ktorá vyplýva z právneho vzťahu medzi účastníkmi konania alebo z porušenia práva. Podľa hmotného práva považoval súd tento petit aj za materiálne nevykonateľný. Pokiaľ ide o maloletého navrhovateľa v 2. rade, ktorého v konaní zastupoval navrhovateľ v 1. rade v konaní nebolo preukázané titulom čoho žaluje odporcu. Nebolo to preukázané ani vyjadrením navrhovateľa v 1. rade, ktorý uviedol, že navrhovateľ v 2. rade je jeho maloleté dieťa a k jeho ujme malo dôjsť tým, že matka maloletého navrhovateľa v 2.rade stratila mlieko v jeho štyroch mesiacoch, nakoľko sa jej odporca vyhrážal. Tieto skutočnosti sa však nepremietli do žalobného petitu návrhu a preto maloletý navrhovateľ v 2. rade nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu. Súd zdôraznil aj to, že dôkazy, ktoré v konaní navrhovali navrhovatelia v 1. a 2. rade - výsluch A.. K., nepovažoval za potrebné vykonať, nakoľko odporca nepopieral (práve naopak priznal), že sumu vo výške 880,- Sk od poisťovne prijal. Súd taktiež nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz - dopyt na Daňový úrad Senec za účelom preverenia ako bola suma vo výške 10 000,-Sk zaúčtovaná v účtovníctve odporcu. Navrhnutý dôkaz nemal súvis s meritom prejednávanej veci a jeho vykonanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania mu vznikli právnym zastupovaním za 4 úkony právnej služby v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu s paušálnou náhradou a DPH, v celkovej výške 109,85 Eur. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v 1. rade podaním zo dňa 7.12.2011.Namietol predovšetkým porušenie procesných pravidiel zo strany prvostupňového súdu, najmä nesplnenie poučovacej povinnosti súdu. Podľa jeho názoru súd nedostatočne zistil skutkový stav a vznik škody navrhovateľovi konaním odporcu, vykazujúcim známky sprenevery a bezdôvodného obohatenia. Obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 7.12.2011 dokazuje, že zákonná sudkyňa vo veci nekonala v súlade s § 120 ods. 1, 4 O.s.p a nevyrovnala sa s okamihom vzniku škody navrhovateľovi v 1. rade Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi vznikla škoda v sume 880,- Sk už dňom nasledujúcim po 5.4.2006, kedy poisťovňa poukázala odporcovi túto sumu na jeho účet. Odporca však nepostupoval v súlade s Advokátskym poriadkom a nepoukázal mu túto sumu bezodkladne ako oprávnenej osobe. Naopak úhradu tejto sumy navrhovateľovi zatajil. Navrhovateľ túto skutočnosť zistil dňom nasledujúcim po dni 18.7.2006, kedy sa to dozvedel v poisťovni. Preto následne podal žalobu na súd 15.12.2006. V
konaní nebolo preukázané, že odporca doručil navrhovateľovi výzvu zo dňa 13.12.2006. Podľa názoru odporcu bol tento dôkaz dodatočne vyfabulovaný. Súd neskúmal, či odporca skutočne túto výzvu dňa 13.12.2006 zaslal poštou, či bola takáto doporučená listová zásielka účinne doručená do vlastných rúk navrhovateľovi, resp. ak áno čo bolo obsahom tejto zásielky. K predloženému listinnému dôkazu odporcom navrhovateľ uviedol, že spornú obálku mal predložiť súdu neotvorenú, v pôvodnom stave a osvedčiť tak priamo pred súdom jej obsah. K ďalšiemu dôkazu - listu odporcu zo dňa 1.3.2007, ktorý mal obsahovať oznámenie o zádržnom práve, navrhovateľ uviedol, že obsah tohto oznámenia odporuje prejavu odporcu smerujúcemu k vzájomnému započítaniu pohľadávok . Tento dôkaz len potvrdzuje, že list zo dňa 13.12.2006 bol vyfabulovaný, pretože vzájomné započítanie a zádržné právo sú odlišné a samostatné právne úkony. Navrhovateľ sa preto domáha, aj ako zástupca navrhovateľa v 2. rade, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celosti zrušil a vrátil vec súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne žiada preskúmať aj nezákonne priznané trovy konania odporcovi vo výške 109,85 Eur. Konanie na súde svojim neetickým správaním zapríčinil odporca a preto mu náhrada trov podľa § 150 O.s.p. neprináleží. K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril podaním zo dňa 24.2.2012. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dostatočne objasnil skutkový stav. Navrhovateľ aj odvolaní opätovne odporcu kriminalizuje a uvádza o ňom nepravdivé informácie. Nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k výmyslom navrhovateľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, pričom náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a ani jeho zmenu. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V predmetnej veci prvostupňový súd už rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 16C 213/2006.140 zo dňa 1.4.2009, ktorý bol zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. 14Co 398/2009- 171 zo dňa 28.2.2011. V dôvodoch uznesenia uviedol, že napriek tomu, že uznesením zo dňa 17. 09. 2006 bola pripustená zmena žalobného petitu tak, že navrhovateľ sa domáha voči odporcovi jednak zaplatenia sumy 903,- Sk s príslušenstvom a súčasne aj uloženia povinností odporcovi na vlastné náklady zabezpečiť opublikovanie rozsudku Okresného súdu Bratislava V v bulletine K. advokátskej komory, tento predmet konania nie je uvedený v úvodnej časti rozsudku a ani vo výroku súdu o zamietnutí žalobného návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade. V odôvodnení rozsudku súd ďalej uvádza, že zamietol aj žalobný návrh navrhovateľa v 2. rade v časti, v ktorej sa domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa zasielania akýchkoľvek výhražných SMS-iek jeho matke, hoci táto časť nie je uvedená v predmete konania v záhlaví rozsudku a ani vo výroku rozsudku. Navyše tento žalobný návrh nebol pripustený do konania uznesením súdu zo dňa 17. 09. 2006, ktorým rozhodoval o žiadosti navrhovateľa o pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej čiastky 29,97 Eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka zanikla vzájomným započítaním pohľadávok medzi účastníkmi konania. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zistiteľné konkrétne kedy sa sporné pohľadávky stali splatnými, kedy sa stretli a kedy na základe kompenzačného prejavu odporcu nastal okamih započítania, čo je pre takéto rozhodnutie súdu podstatné.
V novom konaní sa prvostupňový súd riadne vyporiadal so všetkými výhradami odvolacieho súdu, pre ktoré došlo k zrušeniu pôvodného rozsudku vo vecí. Súd odstránil procesné pochybenia týkajúce sa žalovaného petitu vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade. Riadne a vyčerpávajúco odôvodnil aj všetky svoje závery týkajúce sa posúdenia kedy došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi účastníkmi konania, na základe čoho žalovaná pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi zanikla ku dňu 2.1.2007. K týmto záverom odvolací súd nepovažuje za potrebné nič viac dodať, pretože v podanom odvolaní navrhovateľ len zopakoval svoje tvrdenia z prvostupňového konania. Nie je ani pravdivé tvrdenie navrhovateľa v 1. rade, že prvostupňový súd si zanedbal svoju poučovaciu povinnosť. Na č.l. spisu je založená doručenka od navrhovateľa v 1. rade preukazujúca, že dňa 18.6.2007 prevzal súdnu zásielku s poučením súdu o procesných právach navrhovateľa ako účastníka konania, včítane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd nezistil ani dôvody na zmenu výroku o náhrade trov konania odporcovi, keďže žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie trov odporcovi ako úspešnému účastníkovi podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v konaní neboli zistené a preukázané.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, resp. žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.