Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/263/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507222919 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507222919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: O. J., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XXXX/X, Š., zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, Štúrova 11, Bratislava, proti odporcovi: O.. H. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, T., zastúpenému JUDr. Milanom Hanulom, bytom Šustekova 2, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 07. marca 2012, č.k. 6C 257/2007-322 a odporcu proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 30. apríla 2012 č.k. 6C 257/2007- 347 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, ktorým súd prvého stupňa rozhodoval o vyporiadaní BSM účastníkov konania, ustálil masu BSM na tieto položky: 1) nehnuteľnosť - trojizbový byt v Bratislave na T. K. Č.. XX, T. Č. XX, na siedmom nadzemnom podlaží a spoločné časti a zariadenia domu vo výške spoluvlastníckeho podielu 6992/499741 a podiel na nebytových priestoroch a - 2 - pozemku vo výške 48/499741 vedený na LV č. 3239, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, v katastrálnom území Petržalka vo všeobecnej cene 91.663,49 eur 2) prefabrikovaná garáž v Bratislave na Macharovej ulici č. 6 vo všeobecnej cene 1.330eur 3) kuchynsky stôl a 4 stoličky vo všeobecnej cene 166 eur 4) chladnička Elektrolux - Frost Free, biela rok výroby 2001 vo všeobecnej cene 644 eur 5) práčka Candy Aquamatic 8 T biela vo všeobecnej cene 332 eur 6) zariadenie spálne, posteľ Eva vo všeobecnej cene 266 eur 7) nočné stolíky a skrine vo všeobecnej cene 664 eur 8) sedacia súprava Rebeca vo všeobecnej cene 1.000 eur 9) mini Hi-fi systém Philips FV 730C vo všeobecnej cene 200 eur 10) osobné motorové vozidlo Peugeot 206 EČ: H. XXX B., H. T. XXXX M., modrá metalíza, vo všeobecnej cene 1.787 eur 13) suma 53.005 eur ako náhrada za investície, ktoré sa zo spoločného majetku vynaložili na výlučný majetok odporcu, nehnuteľnosť - rodinný dom v T. na Š. K.. XXX/XX R. na A. XXXX, P. Ú. T., vedený Správou katastra nehnuteľností Senec, vo všeobecnej cene 151.057 eur. Z vecí patriacich do masy BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky osobné motorové vozidlo Peugeot 206, pod položkou 10, v cene 1.787 eur. Z vecí patriacich do masy BSM súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu veci pod položkami 1,2,3,4,5,6,7,8,9 a 13, v celkovej všeobecnej cene 149.270 eur. Odporcu zaviazal vyplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie podielov sumu 73.741 eur, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil učtáreň súdu, aby vrátila odporcovi zvyšok preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 136,43 eur, vedeného pod položkou denníka D 14 a, pod účtovným dokladom 1/4/2010, položka registra 140, bez vyčkania právoplatnosti. Účastníkov zaviazal zaplatiť na účet súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 4.531,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania 81,79 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti položky 11 - stavebné sporenie a položky 12 - pôžička Romanovi Saloňovi, zastavil. - 3 - Pri rozhodovaní súd ustálil, že celkovú masu BSM účastníkov tvoria veci v hodnote 151.057 eur, pričom podiel každého z účastníkov má hodnotu 75.528,58 eur. Pri celkovom vyporiadaní BSM a rozdelení vecí vychádzal z ich účelného využitia a prihliadol na to, kto z účastníkov veci užíva, za zohľadnenia ich opotrebovanosti. Uviedol, že všeobecná hodnota vecí tvoriacich masu BSM, označených pod bodmi 2-9, účastníkmi sporovaná nebola. Spornou bola všeobecná cena položky č. 1 - trojizbového bytu v Bratislave, na Bulíkovej 15, všeobecná cena položky č. 10 - motorového vozidla Peugeot 206, EČ: H. XXX B., predtým T. XXX U., modrá metalíza a cena investícií do nehnuteľnosti nepatriacej do BSM - položka 13. Na zistenie všeobecnej, trhovej ceny trojizbového bytu v Bratislave, na T. K. Č.. XX aj s prislúchajúcim pozemkom, nariadil súd prvého stupňa znalecké dokazovanie, znalcom Ing. Petrom Kujanom. Znalec v podanom znaleckom posudku určil jeho všeobecnú cenu na 91.663, 49 eur, voči ktorej účastníci nevzniesli žiadne námietky ani pripomienky. Na spornú cenu osobného motorového vozidla Peugeot 206, EČ: H. XXX B., predtým T. XXX U., modrá metalíza, súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, znalcom Ing. Karolom Štyndlom. Ani jeden z účastníkov k podanému posudku, doručenému im dňa 22.04.2010 nevzniesol žiadne námietky. Až na pojednávaní dňa 15.06.2011 navrhovateľka namietla cenu 5.739,26 eur, určenú znalcom ako vysokú, vzhľadom na vek automobilu a žiadala o vypočutie znalca. Doplnením znaleckého posudku upravil znalec cenu vozidla v zmysle zadania súdu na sumu 1.787 eur, zodpovedajúcu všeobecnej cene vozidla ku dňu vypracovania posudku, vzhľadom na rok výroby 1999. Účastníci k doplnenému posudku žiadne námietky nevzniesli. Znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom Jirkovským prvostupňový súd nariadil i na výšku investícií, vložených do majetku nepatriaceho do BSM a to rodinného domu v Blatnom, ktorého je odporca vlastníkom v 7/12, spolu so svojou nevlastnou sestrou a bratrancom. Znalec v posudku, doručenom účastníkom dňa 16.12.2010, vyčíslil hodnotu investícií do tohto rodinného domu na sumu 64.621,68 eur. Námietky voči znaleckému posudku odporca vzniesol až na pojednávaní dňa 02.11.2011 (t.j. cca rok od jeho doručenia) a uviedol, že si dal urobiť súkromný znalecký posudok Ing. Ondrejom Sovom, a žiadal aby tento posudok bol v konaní relevantný. Posudok Ing. Jirkovského namietal z dôvodu, že výška investícií je značne nadhodnotená. Súd posudok, ktorý si dal vypracovať odporca súkromne, nehodnotil v konaní ako dôkaz vykonaný znaleckým posudkom, ale iba ako dôkaz listinou. Konštatoval, že sumy v posudkoch vykazujú rozdiely a preto na ich odstránenie, v konaní vypočul znalca Ing. Igora Jirkovského, ktorý vypracoval znalecký posudok na žiadosť súdu. Pri výsluchu znalca súd zistil, že ceny pri - 4 - položkách namietaných odporcom sa líšili z dôvodu, že znalec určený súdom uvádzal ceny spolu s dodávkou, cenou materiálu a cenou prác. Uviedol, že pri určení cien vychádzal z hodinovej sadzby v roku, v ktorom sa posudok vyhotovoval, t. j. rok 2010 a použil spätnú indexáciu pre stanovenie všetkých jednotkových cien. Uviedol, že takto sa vypočítava všeobecná cena, ktorá sa inak určiť nedá, indexácia sa používa na ceny spätne a keď treba aj dopredu. Pri výsluchu na pojednávaní zotrval na záveroch vypracovaného posudku tak, ako ho súdu doručil. Na námietky odporcu uviedol, že hodnota investícií je niečo iné, úplne odlišné ako hodnota nehnuteľností. Hodnota investície sa v tej istej výške nepremietne v cene nehnuteľností. Znalec Ing. Sova v posudku, ktorý si dal vyhotoviť odporca, neuvádza ceny v jednotkových cenách spolu s materiálom a dodávkou, prípadne demontážou a montážou, preto jeho posudok súd nepovažoval za objektívne podaný, na ktorého vyhotovenie navyše nedal podnet. Odporcov návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania súd prvého stupňa zamietol, vyhodnotiac námietku odporcu ako účelovú, v snahe predĺžiť súdne konanie a bez zjavnej pochybnosti o nesprávnosti posudku vypracovaného Ing. Jirkovským, ktorý v konaní objasnil skutočnosti namietané odporcom. Pri určovaní výšky investícií do nehnuteľností v Blatnom, súd prvého stupňa zohľadnil tú skutočnosť, že sestra odporcu Alena Švrčeková mu vyplatila sumu 350.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že svedkyňa nevedela uviesť presnú sumu ktorú odporcovi vyplatila a teda či 350.000,- Sk alebo 400.000,- Sk, súd sa priklonil k nižšej sume, ktorú uviedla ako prvú a hodnotu investícií z BSM účastníkov do uvedenej nehnuteľnosti znížil o sumu 350.000,- Sk, nakoľko tieto peniaze boli výlučným vlastníctvom odporcu. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa položky 6 písm. b/ zák.č. 71/92 Zb. účinného ku dňu podania návrhu a sadzobníka súdnych poplatkov a zaviazal účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku 4.531,50 eur, spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu, predstavujúcich 3% z hodnoty masy BSM. Trovy znaleckého dokazovania priznané v konaní predstavovali sumu 1.163,57 eur a teda každý z účastníkov mal zaplatiť po 581,78 eur. Odporca zložil preddavok vo výške 800 eur, navrhovateľka vo výške 500 eur a teda súd jej uložil povinnosť odporcovi doplatiť sumu 81,79 eur. Zároveň súd prvého stupňa vrátil odporcovi sumu 136,43 eur ako nespotrebovaný preddavok na znalecké dokazovanie a každý z účastníkov tak znášal trovy znaleckého dokazovania rovnakou mierou. - 5 - O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že jednoznačne nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní, nakoľko išlo o rozdelenie spoločného majetku nadobudnutého počas manželstva účastníkov a spravodlivým podľa súdu bolo, aby trovy právneho zastúpenia znášal každý sám a trovy dôkazov aby znášal každý v jednej polovici. Proti rozsudku v merite veci podal odvolanie odporca a proti jeho výroku o trovách konania podala odvolanie navrhovateľka. Odporca v odvolaní namietol niekoľko pochybení súdu, a uviedol : 1. pri určovaní všeobecnej hodnoty osobného motorového vozidla H. XXX L. H. B., (položka 10) pochybil súd tým, že neakceptoval pôvodnú dohodu účastníkov konania vo výške 5.311 eur a dňa 02.11.2011 prikázal súdnemu znalcovi stanoviť všeobecnú cenu k 02.11.2011, nie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode to je k 17.12.20005, čím došlo k zníženiu pôvodne súdnym znalcom zistenej ceny 5.739,26 €, na sumu 1.787,- €. 2. pri zaradení sumy 53.005 eur ako náhrady za investície odporcu zo spoločného majetku do masy BSM, uviedol, že súd nezobral do úvahy tieto skutočnosti : - V návrhu navrhovateľka požaduje prikázať do výlučného vlastníctva len „finančné prostriedky vedené na účtoch v peňažných inštitúciách. “ - V návrhu na zmenu petitu a doplnení návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva č.k. XC XXX/XX W. C. XX.XX.XXXX navrhovateľka požaduje prikázať do svojho výlučného vlastníctva už len osobné motorové vozidlo Peugeot 206. - Poukázal, že z 12 položiek zostala sporná dvanásta a položku 11 zobrala navrhovateľka späť. - V rozšírení návrhu navrhovateľka uviedla, že má k dispozícii fotodokumentáciu, na ktorej je zachytený predmetný dom a jeho jednotlivé časti pred rekonštrukciou. - Masa BSM bola rozšírená o položku 13 a navrhovateľka uviedla, že keď investovali do rodinného domu v spoluvlastníctve, ona zarábala asi 12.000,-Sk a odporca asi 21.000,- Sk. - Na pojednávaní súdu dňa 24.02.2010 odporca súdu vysvetlil zdroje, z ktorých čerpal prostriedky na rekonštrukciu rod. domu v Blatnom, ktorého je spoluvlastníkom o veľkosti podielu 7/12. - Na pojednávaní dňa 19.04.2010 bolo svedecky doložené a preukázané financovanie rekonštrukcie nielen RD v Blatnom, finančným vyporiadaním od sestry odporcu Aleny Svrčkovej, titulom vyporiadania dedičského podielu - 6 - - k nehnuteľnostiam v Bratislave - Trnávke, Andreja Svrčeka, dlhodobo žijúceho v Japonsku a sestry Kataríny Svrčkovej, dlhodobo žijúcej v USA. - Navrhovateľka zavádzala súd tvrdením, že jej odporca zabránil si zobrať z bytu niektoré veci a časti nábytku. Opak bol preukázaný na pojednávaní Okresného súdu Pezinok, J..W.. XXP XX/XXXX. - Zo strany súdu došlo k pochybeniu, keď pripustil bez vedomia a súhlasu odporcu protiprávnym spôsobom získaný dôkaz - fotodokumentáciu k nehnuteľnosti. - Súd neakceptoval žiadosť o vypracovanie ďalšieho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorá bola podaná súdu dňa 05.03.2012 a ktorú súd na pojednávaní dňa 07.03.2012 uznesením zamietol, bez uvedenia dôvodov zamietnutia v zápisnici. V podanej a súdom zamietnutej žiadosti sú podrobne špecifikované vady znaleckého posudku č. 12/2010 vypracovaného znalcom Ing. Igorom Jirkovským, čo spochybňuje nielen už neprávom zaradenú položku 13 do celkovej masy BSM ale aj celkovú výšku údajných investícií stanovených znalcom. Znalec si nepreštudoval súdny spis, vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, čo aj sám priznal konštatáciou na str. 40 nim vypracovaného znaleckého posudku. 3. súd nesprávne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a nesprávne zaradil položky, ich umelým navýšením, resp. znížením bola nesprávne stanovená všeobecná cena BSM a tým následne aj výška vyrovnania podielov BSM ako aj celková výška súdneho poplatku. Z uvedených dôvodov odporca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. K námietke odporcu pod bodom 1., že súd zaradil do masy BSM osobné motorové vozidlo vo všeobecnej hodnote 1.787,00 eur, pričom pri stanovení ceny nebral do úvahy, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode ohľadne ceny osobného motorového vozidla uviedla, že bol to sám odporca, ktorý nesúhlasil s cenou vozidla tak ako uviedla navrhovateľka a namietol položku 10. Až po obštrukciách zo strany odporcu súd nariadil znalecké dokazovanie a správne zadal znalcovi úlohu: určiť súčasnú všeobecnú cenu osobného motorového vozidla ku dňu 02. 11. 2011, podľa stavu v akom sa nachádzalo ku dňu 14. 12. 2005. K námietke odporcu pod bodom 2., že súd do masy BSM pod položkou 13. zaradil aj sumu 53.005 eur ako náhradu za investície, ktoré zo spoločného majetku boli vynaložené na výlučný majetok odporcu - nehnuteľnosť v Blatnom, uviedla že je ťažké sa k nej vyjadriť, nakoľko odporca tu bez zjavného právneho a logického súvisu len poukazuje na vyjadrenia navrhovateľky v priebehu celého konania. Tvrdenie odporcu, o vyjadrení sa navrhovateľky na pojednávaní Okresného súdu - 7 - v Pezinku, že si zo spoločnej domácnosti zobrala všetky veci ktorej sa jej hodili, považuje za nepravdivé, pretože odporca výlučne sám užíval byt patriaci do masy BSM vrátane jeho zariadenia a navrhovateľka bola pod vplyvom správania odporcu nútená tento byt opustiť. Ďalej uviedla, že až ako výsmech súdu vyznieva tvrdenie odporcu o takom ich postupe v konaní v záujme nenarušovania vzťahov, ktorým sa snažili dohodnúť na všeobecnej cene vecí patriacich do BSM, pretože práve v dôsledku správania odporcu trvalo konanie takmer 5 rokov. Len v dôsledku správania odporcu musel byť vypracovaný znalecký posudok na byt i na osobný automobil Peugeot, čím navrhovateľke vznikli náklady spočívajúce v preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Ničím nepodložené a nezakladajúce sa na pravde sú aj tvrdenia odporcu o tom, že súd pripustil dôkaz získaný navrhovateľkou protiprávnym spôsobom a to odporcovi odcudzenou fotodokumentáciou. Treťou vznesenou námietkou zo strany odporcu v odvolaní bolo, že súd neakceptoval vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku a uviedol, že súdom ustanovený znalec mal vychádzať z neúplných podkladov. Na margo uvedeného poznamenala, že odporca mal k dispozícii znalecký posudok od 16. 12. 2010 a až do 02. 11. 2011 sa k nemu nijako nevyjadril. Po spochybnení znaleckého posudku odporcom nariadil súd pojednávanie za účelom výsluchu uvedeného znalca, ktorý na pojednávaní zodpovedal a vysvetlil všetky nejasnosti a rozpory odporcom vytýkané znaleckému posudku a na základe uvedeného považoval súd nariadenie kontrolného znaleckého posudku za nadbytočné a znalecký posudok predložený odporcom posúdil len ako listinný dôkaz. K odporcom tvrdenej dôkaznej núdzi navrhovateľky v položkách 11 a 12 uviedla, že položku 11 zobrala späť nakoľko odporca všetky našetrené prostriedky zo stavebného sporenia bez jej vedomia vybral a použil výlučne na svoje potreby a tak táto položka ku dňu zániku manželstva už neexistovala. Položku 12 zobrala späť z dôvodu neustáleho zavádzania a klamania odporcu a z obavy, že kvôli tejto položke konanie môže trvať ďalšie roky. Odporca sám spôsobil, že plnenie z uvedenej pôžičky bolo už premlčané. Navrhovateľka v presvedčení, že súd prvého stupňa postupoval správne, vykonal navrhované dôkazy a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Odvolanie ale podala k časti rozsudku vo výroku o trovách konania, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vytkla, že pokiaľ o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p., malo byť toto do výroku o trovách pretavené vyslovením súdu, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a takýto výrok sa v rozsudku nenachádza. Nesprávne právne posúdenie veci vidí v samotnej aplikácií ustanovenia § 150 O.s.p., - 8 - keď poukaz len na predmet konania považuje za nedostatočný a nezohľadňujúci celý priebeh konania a všetky okolnosti prípadu aj z hľadiska jeho procesného priebehu. Uviedla, že aj v prípadoch vyporiadania BSM rozhodujú súdy s poukazom na ust. § 142 O.s.p., t.j. v súlade so zásadou úspechu. Porovnaním návrhu na začatie konania, za zohľadnenia zmeny návrhu a enunciátu rozhodnutia súdu je zrejmé, že navrhovateľka mala v konaní úspech a bola úspešná aj čo do povinnosti odporcu vyplatiť jej peňažné prostriedky na vyrovnanie jej podielu. Vyslovila názor, že spolu s ust. § 142 mal súd použiť i ust. § 146 ods. 2 O.s.p., a to práve pre obštrukcie zo strany odporcu, pri spochybňovaní a popieraní hodnoty bytu, osobného automobilu i náhrady za investície vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok odporcu. V tejto časti navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd prejednal vec v celom rozsahu podľa § 212 ods. 2 písm. d/ z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku v merite veci správny, čo viedlo odvolací súd v tejto časti k jeho potvrdeniu, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Predmetom konania je vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho sa domáhajú len vtedy, ak konanie bolo možné začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi. Takýmto konaním, keď z hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov, je aj vyporiadanie BSM. Pomer v akom si manželia podelia spolu nadobudnutý majetok, určujú zásady upravené v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Cit.: “Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.” Z tohto ustanovenia teda vyplývajú 2 fázy vyporiadania. Prvá je kvantitatívna, kedy sa zisťuje rozsah a ceny vyporiadavaných vecí a druhá je kvalitatívna, kedy dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkov, prípadne určením, - 9 - že výlučným vlastníkom vecí sa stáva jeden z manželov s povinnosťou finančne vyporiadať podiel druhého. Prvostupňový súd ustálil na základe odsúhlasenia oboch účastníkov masu BSM tak, ako ju uviedol pod bodmi 1 až 10 a bod 13 výroku svojho rozsudku, za spochybnenia ceny osobného motorového vozidla (položka 10) a výšky náhrady za investície vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok odporcu a to rodinný dom v Blatnom zo strany odporcu (položka 13) počas konania i v odvolaní odporcu. Súd teda vyporiada len tie veci, respektíve majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy mohol len pokiaľ ide o výšku (cenu) a o ich vyporiadanie z kvalitatívneho hľadiska, teda rozdelenie vecí, prípadne prikázanie jednému z nich s povinnosťou vyplatenia finančného vyrovnania podielu druhému. Súd po späťvzatí návrhu v časti položiek 11 a 12 vyporiadaval položky, ktoré zostali bez pochybností predmetom konania. Hodnotu motorového vozidla, po spochybnení jej dohodnutej výšky, určil súdom ustanovený znalec. Odporca v odvolaní namietol pochybenie súdu tým, že neakceptoval pôvodnú dohodu účastníkov konania vo výške 5.311 eur a súdnemu znalcovi prikázal určiť všeobecnú cenu motorového vozidla k 02. 11. 2011 a nie ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda k 17. 12. 2005, čím došlo k zníženiu jeho ceny na sumu 1.787 eur. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov ani pokiaľ ide o rozsah spoluvlastníctva, ani spôsob jeho vyporiadania. Pre ocenenie vecí na účely vyporiadania BSM je určujúci stav vecí v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám platným v čase, keď sa BSM vyporiadava. Súd prvého stupňa teda postupoval v súlade so zákonom, ak pri určení ceny osobného motorového vozidla vychádzal z jeho stavu v čase zániku BSM, so zohľadnením všeobecnej ceny, ktorú by malo, ak by sa predávalo v uvedenom stave v čase rozhodovania súdu. Pri namietanej položke 13, tak ako vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza i navrhovateľka, odporca len zrekapituloval procesné postupy navrhovateľky, jej písomné podania a ústne vyjadrenia s konštatovaním, že navrhovateľka nevyprodukovala mimo nezákonne získanej fotodokumentácie žiadny právne relevantný dôkaz o výške odporcom údajne vložených finančných prostriedkov z masy BSM do rekonštrukcie rodinného domu v Blatnom. Súdu vytkol, že neakceptoval žiadosť o vypracovanie ďalšieho (kontrolného) znaleckého posudku a poukázal na to, že znalec si ani len nepreštudoval súdny spis a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov a takýmto konaním súdu došlo k porušeniu zákonných práv - 10 - odporcu. V ďalšom poukázal na nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania ohľadom spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, do ktorých mali byť odporcom vložené investície na vyrovnanie dedičských, respektíve reštitučných podielov, navrhovateľkou protiprávne získané dôkazy - fotodokumentáciu a vady znaleckého posudku číslo 12/2010, ktorý nahrádza dôkaznú núdzu navrhovateľky, postupné rozširovanie či zužovanie masy BSM zo strany navrhovateľky, ktorá v priebehu konania viackrát žiadala o zmenu petitu, a tieto návrhy potom na základe dôkaznej núdze zobrala späť. Tiež poukázal na rozdielne termíny stanovenia všeobecnej hodnoty vecí - bytu, hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v byte, prefabrikovanej garáže, investícií do rodinného domu v Blatnom a vozidla Peugeot. Odvolací súd aj v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Ak odporca odvolaním napadol postup súdu prvého stupňa pre nevykonanie dôkazu nariadením kontrolného znaleckého dokazovania, svojim postupom neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania. Niet dôvodu pre pochybnosti o vadách súdom nariadeného znaleckého dokazovania na určenie hodnoty investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku odporcu. Nezrovnalosti vzniknuté porovnaním znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom a listinným dôkazom predloženým odporcom, boli jasne a dostatočne vysvetlené na nariadenom pojednávaní vypočutým znalcom Ing. Jirkovským, ako znalcom oprávneným podávať znalecké posudky z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác. Od jeho záverov nemal súd prvého stupňa dôvod sa odchýliť len na základe argumentácie odporcu o konzultácii s inými znalcami z odboru stavebníctva o vynaloženej investícií. Súdom ustanovený znalec tieto disproporcie vysvetlil okrem iného i rozdielom vo výške investícií do nehnuteľnosti a hodnotou nehnuteľnosti tak, že hodnota investície sa nepremietne v tej istej výške do celkovej ceny nehnuteľnosti. Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku či argument účastníkov konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vypracované v intenciách uvedeného názoru, súd prvého stupňa v ňom dal odpovede na argumenty prednesené účastníkmi v konaní a odvolací súd toto rozhodnutie preto ako vecne správne potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ďalšie námietky odporcu, bez právnej a skutkovej argumentácie, sú len odrazom priebehu konania a teda nemohli byť právnym základom na iné právne posúdenie veci ani odvolacím súdom. V prejednávanej veci súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodnil povahou - 11 - predmetu konania, pri ktorej sa nedá jednoznačne hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní a spravodlivým sa javí, aby trovy dôkazov znášal každý z účastníkov v jednej polovici a trovy právneho zastúpenia v konaní mu vzniknuté každý sám. Aplikácia ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byt' v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať najmä na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré účastníkov konania viedli k uplatneniu práva na súde, ich postoj v konaní a pod. Pri skúmaní naplnenia podmienok pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je potrebné zhodnotiť všetky okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by mohli zakladať' dôvody hodné osobitného zreteľa a tieto posúdiť vo vzájomnej súvislosti a v spojení s účelom ust. § 150 O.s.p., ktorým je odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Len samotné nepriaznivé majetkové pomery účastníka konania, ktorému má byt' uložená povinnosť na náhradu trov konania, samy o sebe nemusia viesť k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko významnou skutočnosťou bude aj zohľadnenie príčin ťaživej sociálnej situácie účastníka konania a prípadne zavinenie samotného účastníka konania, výšky priznaných trov konania, osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníka konania, ktorému má byt' priznaný nárok na náhradu trov konania, a ktorého majetková sféra by bola aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. tiež dotknutá a v neposlednom rade aj okolností vedúcich k uplatneniu práva na súde a procesný postoj účastníkov konania. Rovnako moderačné oprávnenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zakotvené v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., nemôže byť pre svoju výnimočnosť použité bez ďalšieho vždy, keď medzi majetkovým statusom sporových strán sú výrazné rozdiely, resp. jednou zo strán sporu je prosperujúca obchodná spoločnosť. V opačnom prípade by aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v rozpore s jeho účelom znamenala nespravodlivý zásah do práv protistrany. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, akými úvahami sa riadil a na základe čoho prijal záver, že v danom prípade sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, len stroho skonštatoval povahu predmetu sporu a spravodlivosť takéhoto znášania trov konania. So zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., je súd povinný o náhrade trov konania rozhodnúť vždy, aj keď rozhodne tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania alebo sa im náhrada trov konania nepriznáva. Táto zásada platí aj pre rozhodovanie o trovách štátu ( 148 ods. 1 O.s.p.). Pri formulácii výroku o trovách konania musí súd dbať na to, aby výrok zodpovedal - 12 - tomu zákonnému ustanoveniu, ktoré použil. Odvolací súd zhodne s navrhovateľkou konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere (odhliadnuc od absencie samotného výroku o trovách konania) v žiadnom prípade nemožno považovať za náležite odôvodnené a preskúmateľné. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa v naznačenom smere vyporiada s možnosťami aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., a pre prípad zotrvania na aplikácii uvedeného ustanovenia ju bude musieť náležite odôvodniť, a to aj vzhľadom na účel predmetného ustanovenia, ktorým je odstránenie neprimeranej tvrdosti a dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania (na oboch stranách). Povinnosťou súdu bude riadne a presvedčivo zhodnotiť jednotlivé, a to najmä skutkové okolnosti prípadu, na základe ktorých navrhovateľka podal návrh na začatie konania, ako aj procesné, ktoré prispeli k umelému vyvolaniu ďalších pojednávaní súdu a neúmerné časové prieťahy v konaní vyvolané stranou odporcu. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd s poukazom na argumentáciu navrhovateľky ohľadom už uvedených skutkových aj procesných postupov odporcu, ale i na zásadu miery úspechu či zavinenia účastníka v konaní dáva do pozornosti zaužívanú právnu prax pri rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach o vyporiadanie BSM s použitím ust. § 142 O.s.p., pričom procesný úspech alebo neúspech oboch manželov spočíva predovšetkým vo veľkosti podielu získaného zo spoločného majetku. Pri posudzovaní pomeru procesného úspechu oboch manželov treba prihliadnuť i na okolnosti konkrétneho prípadu i na to, ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty BSM. Nové rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa presvedčivo odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ust. § 157 O.s.p. a bolo v prípade podania opravného prostriedku preskúmateľné. Odporca okrem odvolania vo veci samej podal odvolanie aj proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku, zo dňa 30.04.2012, č.k 6C 257/2007-347, ktorým mu bol vyrubený súdny poplatok za podanie odvolania proti rozsudku vo výške 4.531,50 eur, podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 7 ods. 8 a ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Uviedol, že nepodal odvolanie na zvýšenie ale na zníženie masy BSM, ktorá je základom pre výpočet súdneho poplatku, a s ohľadom na spornosť výšky masy BSM má za to, že súd mal vychádzať z položky 6 písm. a) prílohy zákona o súdnych poplatkoch. Nesprávnym zaradením položiek, ich umelým navýšením respektíve znížením súd nesprávne určil všeobecnú cenu BSM a tým aj výšku vyrovnania podielov BSM ako aj celkovú výšku súdneho poplatku, ktorý považuje za nesprávne vyrubený. Poukázal na to, že odvolanie podala aj navrhovateľka, túto skutočnosť ale súd neakceptoval a súdny poplatok vyrubil len odporcovi a aj to len zo zatiaľ presne neustálenej masy BSM. - 13 - Všeobecná cena položiek predstavujúcich masu BSM je 151 057 eur a 3 % z tejto hodnoty podľa položky 6 písm. b) zákonov o súdnych poplatkoch predstavujú vyrubenú sumu súdneho poplatku, 4.531,50 eur. Odvolanie odporcu smeruje voči dvom položkám výroku rozsudku a to ceny osobného motorového vozidla zn. Peugeot vo všeobecnej cene 1.787 eur a náhrady za investície vynaložené zo spoločného majetku na výlučný majetok odporcu vo výške 53 005 eur. Podľa § 7 ods. 10, veta prvá ZoSP, v odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Vychádzajúc v citovaného zákonného ustanovenia potom v časti výšky vyrubeného súdneho poplatku za odvolanie je napadnuté uznesenie súdu vecne nesprávne a nezodpovedajúce položke 6 písm. b) ZoSP. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa nesprávnu žurnalizáciu napadnutého uznesenia, ktoré je v súdnom spise vedené pod dvoma číslami a to 344 a 347. Aj tento uvedený nedostatok bude súd povinný odstrániť. Okrajovo odvolací súd uvádza, že navrhovateľka podala odvolanie len proti výroku o trovách konania a teda jej odvolanie nepodlieha spoplatneniu. ( poznámky k položke 1 ods. 3 sadzobníka súdnych poplatkov). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočným odôvodnením rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania, absenciou samotného výroku v rozsudku ako i v nesprávnej výške vyrubeného súdneho poplatku za odvolanie uznesením č.k. 6C 257/2007-347 odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov a napadnuté uznesenie o poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.