Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/637/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507222919 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1507222919.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX Š., zastúpená: JUDr. Dagmar Farkašová, advokátka, so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava proti žalovanému: O.. H. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., zastúpený: Advokátska kancelária S-lawyers s. r. o., IČO: 47 254 394, so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.2.2015, č.k. 6C/257/2007-413 a na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.9.2015, č.k. 6C/257/2007-431, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.2.2015, č.k. 6C/257/2007-413 sa v napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým súd návrh žalovaného na uloženie dlhšej lehoty na plnenie zamietol, p o t v r d z u j e. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.9.2015, č.k. 6C/257/2007-431 sa p o t v r d z u j e. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným uznesením zo dňa 2.2.2015, č.k. 6C/257/2007-413 súd prvej inštancie opravil výrok rozsudku č. k. 6C 257/2007 - 322 zo dňa 7.3.2012 v položke 1/ (výrok I), odložil vykonateľnosť rozsudku č.k. 6C 257/2007-322 zo dňa 7.3.2012 do času kedy opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť (výrok II) a návrh žalovaného na uloženie dlhšej lehoty na plnenie zamietol (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že nakoľko došlo k zrejmej nesprávnosti v rozhodnutí súdu prvej inštancie v označení nehnuteľností, súd tieto chyby v opravnom uznesení opravil tak, aby boli nehnuteľnosti riadne a dostatočne špecifikované. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na uloženie dlhšej lehoty na plnenie, nakoľko rozsudok nadobudol právoplatnosť a uznesením nemožno ukladať nové povinnosti, ktoré už boli rozsudkom uložené. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku (ktorým súd zamietol návrh žalovaného na uloženie dlhšej lehoty na plnenie) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že v dôsledku chyby v písaní mu boli spôsobené ťažkosti s predajom nehnuteľnosti a predmetná chyba v rozsudku mu neumožnila nakladať s nehnuteľnosťou. Z uvedených dôvodov bolo pre neho náročné vyplatiť žalobkyni pohľadávku, na ktorú bol zaviazaný rozsudkom. Mal za to, že tým, že súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu v časti opravy rozsudku a odložil jeho vykonateľnosť, mal vyhovieť aj jeho návrhu na zmenu lehoty na plnenie. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženia dlhšej povinnosti na plnenie tak, že mu stanoví povinnosť na úplné vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni sumu 73 741,00 eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o odvolaní. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. 5. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) 6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.3.2012, okrem iného výrokom V - uložil žalovanému povinnosť na úplné vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni sumu 73 741 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.3.2014 č.k. 5Co/263/2012-364, 5Co 264/2012 v časti týkajúcej sa veci samej potvrdené a vo veci samej nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2014. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2014 podal žalovaný návrh na opravu zrejmých nesprávností rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom okrem iného požiadal o určenie dlhšej lehoty na plnenie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2.2.2015, č.k. 6C/257/2007-413 opravil výrok rozsudku č. k. 6C 257/2007 - 322 zo dňa 7.3.2012 v položke 1/ (výrok I), odložil vykonateľnosť rozsudku č.k. 6C 257/2007-322 zo dňa 7.3.2012 do času, kedy opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť (výrok II) a návrh žalovaného na uloženie dlhšej lehoty na plnenie zamietol (výrok III). Proti uvedenému uzneseniu vo výroku III podal odvolanie žalovaný uvádzajúc, že žalobkyni nezaplatí v rozhodnutí uvedenú sumu na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM manželov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože veci z BSM boli vyporiadané tým, že značnú časť jeho osobných vecí žalobkyňa rozpredala a spôsobila mu značné neoprávnené dlhy na majetku, a to hlavne nezaplatením nájmu, z ktorého ho vyhnala a bránila mu v prístupe k jeho osobným veciam. Je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiadne finančné úspory, nevlastní žiaden majetok, nemá stále bydlisko, nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti a ani žiadnej inej sociálnej dávky. 9. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ust. § 164 O.s.p. umožňovalo súdu kedykoľvek aj bez návrhu v rozsudku opraviť chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Pod chybami v písaní, počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami je možné rozumieť akékoľvek chyby zrejmé na prvý pohľad, musí teda ísť o celkom zjavne spoznateľné pochybenia (napr. vyplývajúce z rozporu výroku a odôvodnenia). Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd a odstraňovanie zjavných nedostatkov. Aplikácia ustanovenia o oprave sa netýka prípadov, ak súd napr. nerozhodol o niektorej časti nároku, alebo návrh v časti zamietol. Vo vzťahu k žiadosti žalovaného o určenie dlhšej lehoty na plnenie je potrebné konštatovať, že táto smerovala k zmene právoplatného rozhodnutia vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť na úplné vyrovnanie podielov vyplatiť žalobkyni sumu 73 741 eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. K takejto zmene právoplatného rozhodnutia už nie je možné pristúpiť spôsobom, ktorý zvolil žalovaný, a to ani formou návrhu a ani formou opravného uznesenia. Odvolací súd sa preto na tomto mieste stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nie je možné v danom štádiu konania, keď už existuje právoplatný rozsudok, ukladajúci lehotu na plnenie, tento rozsudok zmeniť alebo uložiť nové povinnosti, ktorý boli stanovené už na základe právoplatného rozsudku. 10. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh žalovaného na opravu uložením dlhšej lehoty na plnenie zamietol, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. Uznesením zo dňa 11.9.2015, č.k. 6C/257/2007-431 súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia o náhrade trov konania Krajským súdom v Bratislave zo dňa 27.2.2015, č.k. 7Co/75/2015-426. 12. Rozhodnutie právne odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že nakoľko v konaní vo veci samej každému z účastníkov sa dostalo 1 z hodnoty súdeného majetku, nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu v spore niektorého z nich. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že pri rozhodovaní o náhrade trov v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ide o konanie iudicium duplex, teda o konanie, kde súd nie je viazaný návrhom strany sporu. Poukázal na to, že v danom prípade za úspech možno považovať to, akého podielu sa komu dostane. V konaní nedošlo k dohode o vyporiadanie BSM a jedinou možnosťou bolo vysporiadanie BSM súdnou cestou. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že úspech žalobkyne neznamená tá skutočnosť, že súd rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko podiely účastníkov pri vyporiadaní BSM majú byť pri vyporiadaní BSM zo zákona rovnaké. Ak žalovaný v konaní namietal znalecké posudky, nemožno to pripísať na jeho ťarchu, nakoľko využíval len svoje oprávnenie účastníka konania. Rovnako bez vplyvu na vec bola skutočnosť, že sa strany mimosúdne nedohodli, nakoľko súd nemá povinnosť skúmať z viny koho k dohode nedošlo. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že nie je dôvodným postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. s odôvodnením, že pre aplikáciu predmetných ustanovení neboli splnené zákonné dôvody. 13. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala, že konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uznesenie považovala za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo v prejednávanej veci nie je namieste aplikácia § 150 O.s.p. majúc za to, že rozhodnutie nerešpektuje pokyny a záväzný názor, ktorý vyslovil odvolací súd. Uviedla, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď neaplikoval § 150 O.s.p., nevysporiadal sa so skutočnosťou, ktorou bola dĺžka sporu, za ktorú podľa názoru žalobkyne mohlo správanie žalovaného. Za nesprávny považovala žalobkyňa názor súdu prvej inštancie o tom, že každému sa dostalo 1 zo súdeného majetku a teda nemožno hovoriť o prevažnom úspechu vo veci. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal pri aplikácii § 142 O.s.p. vychádzať nielen z veľkosti podielov ale aj porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, a teda skutočnosti, že sa žalobe žalobkyne vyhovelo v plnom rozsahu. Týmto porovnaním je zrejmé, že mala v konaní úspech. Podľa jej názoru nemá oporu ani záver súdu prvej inštancie o tom, že obaja účastníci zavinili, že nedošlo k mimosúdnej dohode. K uzatvoreniu dohody o mimosúdnom ukončení sporu nedošlo z dôvodu obštrukcií na strane žalovaného, nakoľko spochybňoval a popieral hodnotu bytu určenú v znaleckom posudku. Obdobne postupoval aj pri motorovom vozidle, keď na jednom pojednávaní uviedol, že súhlasí so sumou a následne namietal túto odsúhlasenú sumu a z tohto dôvodu muselo byť opätovne vykonané znalecké dokazovanie. Uviedla, že vyššie uvedené aspekty odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 150 O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 66,39 eur z titulu uhradeného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 14 014,26 eur. 14. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.1.2016, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením a žiadal, aby bolo v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené. Uviedol, že v konaní vo veci samej nedošlo k dohode, nakoľko obaja účastníci mali protichodné postoje k uzatvoreniu dohody a z toho vyplýva, že k vyporiadaniu mohlo dôjsť len súdnou cestou a na základe súdneho rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním „iudicium duplex“, t.j. konanie, v ktorom majú účastníci na oboch stranách postavenie žalobcu ako aj žalovaného a zároveň v takomto konaní súd pri rozhodovaní nie je viazaný návrhmi účastníkov. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie konal v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, keď v danom konaní mali obidvaja účastníci rovnaký úspech v spore, nakoľko obidvom sa dostala 1 z predmetu sporu. Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu na predmete sporu bola 50 %, z čoho sa dá usúdiť, že nie je právny dôvod na náhradu trov konania ktoréhokoľvek z účastníkov a nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu či neúspechu v spore. Uviedol, že v danom prípade sa miera úspechu prípadne neúspechu neposudzuje podľa vzťahu k petitu žaloby . Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, že k dohode medzi stranami nedošlo z dôvodu obštrukcií na jeho strane a tým k bezúčelnému zvyšovaniu trov konania, keď naopak v konaní vykonával všetky úkony, ktoré mali smerovať k rýchlemu a bezproblémovému rozdeleniu masy BSM a bol vždy ochotný a vyvíjal snahu o uzatvorenie dohody. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že ako prvý oslovil žalobkyňu za účelom dohody a počas celého konania bol k ukončeniu konania dohodou naklonený avšak podmienky dohody prezentované žalobkyňou neboli pre neho prijateľné. Za zbytočné prieťahy v súdnom konaní nemožno považovať prípady spôsobené správaním účastníkov pokiaľ legitímne uplatňovali svoje procesné práva. Poukázal na to, že tvrdenie žalobkyne, že spôsobil nutnosť minimálne jedného pojednávania sa nezakladá na pravde, nakoľko využil svoje oprávnenie a požiadal súd o vypočutie znalca O.. D., ktorý jeho žiadosti vyhovel. Podľa jeho názoru nie je namieste aplikácia § 150 O.s.p. nakoľko predmetné ustanovenie možno aplikovať len v prípade, ak je predpoklad, že trovy konania sú aspoň z časti priznané, o čom v tomto prípade nie je možné hovoriť; naopak, súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. 15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 16. Odvolací súd konštatuje, že o odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., pričom súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o trovách právneho zastúpenia podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platnom v čase jeho rozhodovania). 17. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 18. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 19. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 20. Odvolací súd uvádza, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je špecifickým konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby žalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Súd v týchto konaniach nie je viazaný žalobným návrhom. Rozhodnutie o trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má tiež svoje špecifiká, ktoré spočívajú v tom, že ide o rozhodnutie v podstate v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie spoločného majetku uskutočniť, pričom je súdnou praxou zaužívaným, že v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stranám náhrada trov konania väčšinou nepriznáva s prihliadnutím na to, že pri vyporiadaní spoločného majetku sa každému z nich dostáva to, čo im v zmysle zásad o vyporiadaní majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí, a preto nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu. 21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.7.2007 žalobkyňa pôvodne v konaní žiadala, aby jej bola prikázaná do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť spolu s hnuteľnými vecami v nej nachádzajúcimi sa a do výlučného vlastníctva žalovaného žiadala prikázať finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtov. Až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.5.2008 navrhla, aby do jej výlučného vlastníctva bolo prikázané motorové vozidlo a do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti spolu s hnuteľnými vecami tam sa nachádzajúcimi. S uvedeným návrhom žalovaný na pojednávaní dňa 10.11.2008 vyjadril v časti prikázania nehnuteľnosti - garáže (nachádzajúcej sa na E. X v T.) súhlas a uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie žalobkyne, preto nemá záujem o prikázanie nehnuteľnosti (bytu na T. K.. Č.. XX R. T.) do výlučného vlastníctva a navrhol predaj tejto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k hnuteľným veciam patriacim do BSM uviedol, že o ne nemá záujem. Na pojednávaní dňa 10.11.2008 strany sporu zhodne ustálili hodnotu nehnuteľnosti - bytu na sumu 3 500 000Sk a hodnotu nehnuteľnosti - garáže na sumu 40 000 Sk. Ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozsudok č.k. 6C/257/2007-322) tento vychádzajúc zo zhodných vyjadrení strán sporu ustálil aj hodnotu nehnuteľnosti garáže na sumu 1 330 eur. Možno súhlasiť s námietkami žalobkyne, že hodnota nehnuteľnosti - bytu bola stanovené z dôvodu námietok žalovaného až na základe znaleckého dokazovania v súdnom konaní, a to na základe Znaleckého posudku O.. H. P. Č.. XX/XXXX (čl. 147 súdneho spisu) na sumu 91 663,49 eur, voči ktorej nemali strany sporu námietky. Nedôvodnou je však argumentácia žalobkyne, z dôvodov na strane žalovaného bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty hnuteľnej veci - motorového vozidla. Je nesporný, že na pojednávaní dňa 11.1.2010 strany zhodne odsúhlasili hodnotu hnuteľnosti - motorového vozidla na sumu 5 311 eur, avšak na pojednávaní dňa 24.2.2010 žalobkyňa predložila vyjadrenie autobazáru H. Š. s tým že hodnota hnuteľnosti - motorového vozidla je cca od 1 600 eur - 1 900 eur, s čím žalovaný nesúhlasil a súd na stanovenie všeobecnej hodnoty hnuteľnej veci - motorového vozidla nariadil znalecké dokazovanie. Práve výsledky znaleckého dokazovania vo vzťahu k určeniu všeobecnej hodnoty hnuteľnosti - motorového vozidla namietala žalobkyňa (podanie zo dňa 25.10.2011), preto bol vo veci následne vypočutý znalec a bol vypracovaný Dodatok č. 1 k znaleckému posudku. K žalobkyňou namietanej dĺžka súdneho konania dáva odvolací súd do pozornosti, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2008 žalobkyňa rozšírila žalobu aj o vrátenie prostriedkov z majetku BSM investovaných do majetku žalovaného, pričom v tejto časti navrhla aj znalecké dokazovanie, ktorá súd v konaní nariadil a bol vyhotovený Znalecký posudok znalcom O.. O. D. č. XX/XXXX zo dňa 19.11.2010. Možno tak súhlasiť s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že za dĺžku konania nezodpovedá výlučne on. Právo vyjadrovať sa k podaniam protistrany, právo navrhovať dôkazy v konaní a právo namietať, patrí medzi základné práva strán v spore, pričom ich právo nemožno obmedziť. Preto námietky žalovaného smerujúce k znaleckému dokazovaniu a žiadosť o vypočutie znalca nemožno považovať za procesné úkony, ktoré by viedli k neúmernému zaťažovaniu konania, možno ich naopak považovať za uplatňovanie práv žalovaného v konaní, ktoré viedli k vysvetleniu nejasností týkajúcich sa znaleckého dokazovania. I keď súd prvej inštancie v prejednávanom spore rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle žaloby, a teda toto vyporiadal spôsobom navrhovaným žalobkyňou (ktorým nebol viazaný), celkový výsledok konania je taký, že obom sporovým stranám sa z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva dostal rovnaký podiel, a teda obe strany mali v konaní rovnaký čiastočný úspech. 22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že nebolo dôvodným postupovať v súlade s ust. § 150 O.s.p., nakoľko aplikácia cit. ustanovenia je dôvodnou len v prípadoch hodných osobitného zreteľa a jedná sa o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Preto súd prvej inštancie postupoval vo veci správne, keď o priznaní náhrady trov konania rozhodol s použitím ust.§ 142 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko na aplikáciu iných zákonných ustanovení súdom prvej inštancie neboli splnené zákonné predpoklady, nebolo potrebné ich neaplikáciu v konaní odôvodňovať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v spore nezistil preukázané obštrukcie žalobcu, ktoré by viedli k neúmerne dlhému trvaniu sporu ani námietky žalovaného, ktoré by neboli odôvodnené a nepredstavovali by úkony jeho procesnej obrany. 23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 24. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z toho, že v odvolacom konaní nemal úspech ani žalovaný ani žalobkyňa, i s dôrazom na to, že konanie o vyporiadanie BSM sa riadi striktne zákonom, a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu, možno to považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemožno priznať trovy konania ani žalobkyni ani žalovanému. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).