Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/263/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711209667 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5711209667.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: K. I. (predtým A.), nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-Q. č. XXX, právne zast. JUDr. Dušanom Kozárom, advokátom, so sídlom Ul. R. č. XX, S. S., proti žalovanému: Základná umelecká škola Frica Kafendu, so sídlom Vrútky, Ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 10, IČO: 37 811 720, právne zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom B., I. X, v konaní o zaplatenie 479,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/142/2011-80 zo dňa 25.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej okresný súd čiastočne konanie zastavil, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti zaplatenia sumy 27,- € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným právnym záverom: Súd z pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.1993 zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného Školskou správou v Martine a žalobkyňou na dobu určitú. Žalobkyňa ako pracovník sa zaviazala vykonávať funkciu učiteľky hudobného odboru s týždenným pracovným úväzkom 42,5 hodiny, za pracovisko bola určená Základná umelecká škola Vrútky a pracovný pomer vznikol dňom 1.9.1993 (č.l. 9). Z listinného dôkazu zo dňa 19.6.1995 (č.l. 10) bolo preukázané, že došlo dohodou k zmene pracovnej zmluvy, t. j k zmene doby, na ktorú bol uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, ostatné časti pracovnej zmluvy zostali v platnosti. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.1.2008 (č.l. 5) súd zistil, že žalobkyni bol určený žalovaným s účinnosťou od 1.1.2008 funkčný plat so zaradením do 9. platovej triedy pri úväzku 100 % mesačne vo výške 17 130,- Sk. Tento pozostával z platovej tarify podľa § 7 ods. 9 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 10 a 11 citovaného zákona a osobného príplatku podľa § 10 citovaného zákona. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.1.2009 ( č. l. 6 ) súd zistil, že žalovaný pre žalobkyňu určil s účinnosťou od 1.1.2009 funkčný plat vo výške 626,- €, ktorý pozostával z platovej tarify podľa § 7 ods. 9 zákona č. 553/2003 Z. z. , zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 10 a 11 zákona, z osobného príplatku podľa § 10 zákona. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.11.2009 ( č. l. 48) súd zistil, že žalovaný zaradil žalobkyňu do karierového stupňa samostatný učiteľ základnej umeleckej školy, určil pre žalobkyňu s účinnosťou od 1.11.2009 funkčný plat v sume 576,- € pri úväzku 100 % pozostávajúci z tarifného platu podľa § 7 v členení platová tarifa podľa § 7 ods. 10 zákona č. 553/2003 Z. z., zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, príplatok za činnosť triedneho učiteľa podľa § 13 b) ods. 1 citovaného zákona. Oboznámením sa s listinným dôkazom ( č. l. 49) súd zistil, že bola žalobkyni písomne dňa 1.7.2002 určená pracovná náplň učiteľa. Pracovnú náplň učiteľa tvorila výchovno-vzdelávacia činnosť zameraná na diagnostikovanie úrovne talentu, schopnosti a zručnosti žiakov, na rozvoj ich tvorivosti, rozširovanie vedomostí, zručností a návykov, spojená s odbornou a metodickou prácou v príslušnom umeleckom odbore, v prípravnom štúdiu, štúdiu na prvom a druhom stupni a v štúdiu pre dospelých na základnej umeleckej škole, ktorú vykonáva učiteľ základnej umeleckej školy po vykonaní skúšky. Ďalej učiteľ základnej umeleckej školy zodpovedá za znalosť základných pedagogických dokumentov, plnenie učebných osnov a časovo tematických plánov včasný príchod do školy, včasný nástup na vyučovanie, včasné nahlásenie prekážok v práci, za bezpečnosť žiakov, dodržiavanie vnútorného poriadku školy a všetkých nariadení, zodpovedá za zastupovanie za neprítomných kolegov, za správne vyplnenie triednej dokumentácie, za zverený inventár, zabezpečuje osobnú prípravu na vyučovanie, prípravu učebných pomôcok a starostlivosť o ne, prípravu materiálu na vyučovanie, dozor pri žiakoch, starostlivosť o učebné priestory školy, povinne sa zúčastňuje na kultúrnych podujatiach školy, stará sa o vlastné sebavzdelávanie, individuálne, štúdium kolektívne v rámci porád a metodického oddelenia, je povinný plniť normálnu mieru vyučovacej povinnosti, zastupovať, byť k dispozícii riaditeľstvu školy vo zvyšnom čase do 40 hodín, sledovať verejné oznamy riaditeľstva, objektívne hodnotí žiaka, zodpovedne vedie zoznamy zverených žiakov, informuje riaditeľstvo o problematických žiakoch a zistených závadách v triede. Vykonáva a plní ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného a riaditeľa školy. Súd ďalej z čl. 13 výňatku pracovného poriadku žalovaného (č.l. 50, 51, 52) zistil, že v ňom bola upravená náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogických zamestnancov, kde bolo jasne upravené, že pedagogický zamestnanec je povinný vykonávať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a vykonávať ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou ustanovené v pracovnom poriadku. Činnosťou súvisiacou s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie osobná príprava na vyučovanie a na výchovnú činnosť, príprava pomôcok a materiálov na vyučovanie alebo výchovnú činnosť a starostlivosť o ne, vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie a ďalšie dokumentácie, podpora vzdelávacieho programu, výchovného programu, sebavzdelávanie, dozor nad žiakmi v čase určenom písomným rozvrhov dozorov, spoluprác a učiteľmi vyučujúci v triede, spolupráca s triednymi učiteľmi tried žiakov, ktorých vyučuje, spolupráca s rodičmi žiakov, ktorých vyučuje, starostlivosť o zverené pomôcky slúžiace k výchovno-vzdelávaciemu procesu, účasť na poradách zvolávaných vedúcim zamestnancom, ktorých obsahom je pedagogický proces, účasť na poradách zvolávaných zriaďovateľom, prípadne inými orgánmi štátnej správy v školstve, týkajúcich sa zabezpečovania a hodnotenia úrovne pedagogického procesu a činnosti pedagogického zamestnanca a školy, pedagogická diagnostika detí a žiakov, kultúrne vystúpenia mimo sídla školy, exkurzie, poznávacie zájazdy, účasť na akciách organizovaných zamestnávateľom, t.j., že v čl. 13 pracovného poriadku žalovaného bolo presne stanovené, aká je náplň a rozvrhnutie pracovného času pedagogického zamestnanca. Ďalšie listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa doložila do konania, mali preukázať jej nárok na príplatok triedneho učiteľa v období od júla 2008 do októbra 2009. Išlo o písomnosť označenú ako povinnosti triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole, Výsledok prešetrenia podania z Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 5.5.2011 (č. l. 4), Protokol Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 29.4.2011 (č. l. 12 ), stanoviská Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 22.2.2011 (č. l. 14 ), zo dňa 4.5.2004 (č. l. 15). Žalovaný doložil listinné dôkazy o vykonaní kontroly u žalovaného Najvyšším kontrolným úradom SR (č. l. 53 až 62 ). Súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne vychádzal z predpisov upravujúcich postavenie škôl a základných umeleckých škôl, odmeňovanie pracovníkov základných umeleckých škôl v rokoch 2008 a 2009. Žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti nároku na príplatok za činnosť triedneho učiteľa za obdobie jún 2008 si uplatnila nárok na príplatok za činnosť triedneho učiteľa za obdobie od júla 2008 až do októbra 2009 vo výške 452 eur. Do Do 31.8.2008 platil zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl ( školský zákon), ktorý neupravoval pojem triednictva. Od 1.9.2008 bol účinný nový školský zákon ako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon v § 49 až 52 upravoval len niektoré záležitosti týkajúce sa základnej umeleckej školy, podrobnosti o spôsobe organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie komisionálnych skúšok a súťaží prenechal úprave všeobecne záväznému predpisu Ministerstva školstva. Tento školský zákon v § 52 ods. 5 uvádzal len pojem triedneho učiteľa, kde bolo upravené, že do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku. Podrobnejšie postavenie triedneho učiteľa upravovala vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole, ktorá nadobudla účinnosť 1.9.2008 a nahradila predtým platnú vyhlášku č. 477/1990 Zb. vyhláška č. 477/1990 Zb., ktorá platila do 1.9.2008 neupravovala pojem triednictva, ani poverenie učiteľa triednictvom na základných umeleckých školách. Len v § 3 tejto vyhlášky bolo uvedené ods. 1, že školu riadi riaditeľ, ktorého na základe výsledku výberového konania vymenúva orgán štátnej správy, ktorý školu odborne riadi. Podľa ods. 2 riaditeľ školy okrem iného aj určuje učiteľa na vedenie odboru. Vyhláška č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole s účinnosťou od 1.9.2008. upravovala v § 2 ods. 2, že na zabezpečenie spôsobu organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu možno ďalej b) poveriť učiteľa funkciou triedneho učiteľa. Podľa § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky, funkciou triedneho učiteľa možno poveriť toho učiteľa, ktorý vyučuje hlavný predmet v tanečnom, výtvarnom alebo literárno-dramatickom odbore. Funkciou triedneho učiteľa v hudobnom odbore možno poveriť učiteľa zabezpečujúceho individuálne vyučovanie hlavného predmetu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 5 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z., podľa ktorého riaditeľ, ktorý riadi školu a školské zariadenie, zodpovedá za zabezpečenie spôsobu organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu a práve on podľa názoru súdu bol v spornom období oprávnený poveriť žalobkyňu funkciou triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole. Predmetná vyhláška č. 324/2008 Z. z. v tomto znení platila do 31.8.2011, kde novelou, a to vyhláškou č. 245/2011 Z. z. došlo k jej zmene s účinnosťou od 1.9.2011. Novelizácia sa týkala aj ust. § 2 ods. 3, kde už bol zadefinovaný pojem triedny učiteľ, ktorý koordinuje výchovno-vzdelávaciu činnosť v triede, spolupracuje so zákonnými zástupcami žiakov, s ostatnými pedagogickými zamestnancami školy a vedie pedagogickú dokumentáciu. Jedna trieda na účely výkonu činnosti triedneho učiteľa pri individuálnom vyučovaní sú najmenej traja žiaci; pri skupinovom vyučovaní najmenej 12 žiakov. Triedneho učiteľa pre každú triedu na školský rok určuje riaditeľ školy. Funkciou triedneho učiteľa možno poveriť učiteľa, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky a a) vyučuje hlavný predmet v hudobnom, tanečnom, výtvarnom, literárno-dramatickom odbore alebo v inom umeleckom odbore, b) vyučuje predmet prípravná hudobná výchova v prípravnom štúdiu. Pre úplnosť súd uvádza, že aj z citovanej vyhlášky č. 245/2011 Z. z. jednoznačne vyplynulo, že to bol riaditeľ školy, ktorý poveruje pedagogického zamestnanca funkciou triedneho učiteľa. Vychádzajúc z vyhlášky č. 324/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2011, teda ide o obdobie, za ktoré požaduje žalobkyňa príplatok za funkciu triedneho učiteľa, podľa názoru súdu, bolo na riaditeľovi školy, ako osoby, ktorá zodpovedá za úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy, či poverí toho konkrétneho učiteľa funkciou triedneho učiteľa. Predmetná vyhláška č. 324/2008 Z. z. v znení účinnom do 31.8.2011 neurčovala hľadiská, ktoré mal riaditeľ školy zvážiť pri poverovaní triedneho učiteľa a bolo na rozhodnutí riaditeľa školy v súvislosti s jeho zodpovednosťou, ktorú má podľa § 5 ods. 2 zákona č. 596/2004 Z. z., či poverí učiteľa funkciou triedneho učiteľa alebo nie. Až vyhláška č. 245/2001 Z. z., ktorá zmenila a doplnila vyhlášku č. 324/2008 Z. z. zmenila s účinnosťou od 1.9.2011 možnosť na povinnosť pre riaditeľa školy určiť triedneho učiteľa pre každú triedu na školský rok a zároveň definovala práva a povinnosti triedneho učiteľa v novelizovanom § 2 ods. 3. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa s účinnosťou od 1.11.2009 bola poverená výkonom triednictva na pracovnej porade, ktorá sa konala dňa 30.9.2009 (č.l. 46). Zápisnica s pracovnej porady dňa 30.9.2009 (č. l. 46) obsahovala prijaté uznesenie o udelení triednictva. Poverenie triednictvom bolo doplnené aj priznaním príplatku za činnosť triedneho učiteľa ako špecializovanej činnosti v oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.11.2009 (č. l. 48). Z výpovede svedka, a to bývalého riaditeľa školy na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4.4.2012 (č.l. 83) súd mal preukázané, že tento prijímal žalobkyňu ako učiteľku hudobného odboru. Tento svedok uviedol, že žalobkyňu nepoveril funkciou triedneho učiteľa a to až do novembra 2009. Žalobkyňa vykonávala činnosť učiteľa v odbore hudobnom, kde táto činnosť sa delila na priamu výchovno- vzdelávaciu činnosť a na vedľajšiu s tým súvisiacu činnosť. Čo sa týkalo priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, tak to znamenalo 23 hodín povinnej výučby, zvyšných 14,5 hodiny predstavovalo vedľajšiu s tým súvisiacu činnosť, v ktorej bola zahrnutá domáca príprava, vypisovanie triednej knihy, žiackych knižiek, katalógových listov, kontrolu školného, zostavovanie učebných plánov účasť na poradách, na akciách organizovaných školou, ako aj vypisovanie vysvedčení. Tento svedok uviedol, že na začiatku školského roka 2009 bol pozvaný na stretnutie , resp. školenie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia všetkých typov škôl a zástupca Ministerstva školstva ich informoval, že je schválený nový zákon č. 317/2009 Z. z., ktorý bol účinný od 1.11.2009, a je potrebné priznať triednictvo od 1.11.2009 pedagogickým zamestnancom. Svedok preto zvolal pracovnú poradu 30.9.2009, uvedené oznámil pedagogickým zamestnancom a bolo prijaté uznesenie o priznaní triednictva od 1.11.2009 pre pedagogických zamestnancov vrátane žalobkyne. Na základe tohto sa vypracovali nové platové dekréty s účinnosťou od 1.11.2009, kde im bol priznaný príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Tento svedok ďalej uviedol, že u žalovaného pôsobilo 40 pedagogických pracovníkov, žiadny z nich nebol poverený funkciou triedneho učiteľa a o veciach, o ktorých sa dnes hovorí ako o činnosti triedneho učiteľa, tak tieto boli honorované ako vedľajšie činnosti a k tomu bola vyplatená aj príslušná mzda. Ako už bolo vyššie uvedeného súd mal za to, že v rozhodnom období bolo na riaditeľovi školy, či poverí jeho pedagogického zamestnanca, nakoľko v tom čase platná vyhláška č. 324/2008 Z. z. neupravovala povinnosť riaditeľa školy určiť pre každú triedu triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole. Žalobkyňa trvala na tom, že činnosť triedneho učiteľa fakticky vykonávala, o čom svedčí aj skutočnosť, že bez zmeny jej činnosti pre zamestnávateľa, jej od 1.11.2009 bol žalovaným priznaný príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Rovnako žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný svojim pedagogickým zamestnancom odmietal vyplácať príplatok za činnosť triedneho učiteľa s odôvodnením, že im nepatrí, nakoľko činnosť triedneho učiteľa nevykonávajú, hoci v ich činnosti sa od 1.11.2009 nezmenilo nič. Skutočnosť, že žalovaný túto činnosť od svojich pedagogických zamestnancov vyžadoval, malo podľa žalobkyne vyplynúť aj z jeho písomného oznámenia označeného ako povinnosti triedneho učiteľa, kde boli vymenované jednotlivé povinnosti triedneho učiteľa na základnej umeleckej škole ( č. l. 11). Toto písomné oznámenie nebolo podpísané zo strany žalobkyne. Žalobkyňa v priebehu konania súdu žiadnym spôsobom neozrejmila, kto jej tieto povinnosti triedneho učiteľa predložil, či bola s nimi oboznámená, či tvoria súčasť jej pracovného spisu. Na otázku samosudkyne pre svedka - bývalého riaditeľa školy Mgr. Vladimíra Krátkeho, aby sa vyjadril k písomnému oznámeniu obsahujúcemu povinnosti triedneho učiteľa, svedok uviedol, že ich nevypracovával, boli dané ešte z čias „okresu“ alebo školskej správy, tieto povinnosti nie sú podpísané a nevedel sa vyjadriť, či boli súčasťou pracovného spisu pedagogických zamestnancov vrátane žalobkyne. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v rozhodnom období bolo v platnosti nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z. z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, kde v ust. § 2 ods. 1, 2 bolo upravené, že týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov pozostáva z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou, zamestnávateľ upraví v pracovnom poriadku ďalšie činnosti súvisiace so základným úväzkom pedagogického zamestnanca. Predmetné nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z.z. bolo zrušené s účinnosťou od 1.11.2009 zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Svedok Mgr. Vladimír Krátky uviedol, aké činnosti vykonávala žalobkyňa, ktorá nebola až do novembra 2009 poverená výkonom funkcie triedneho učiteľa. Tieto činnosti boli totožné s činnosťami, ktoré pre žalobkyňu vyplynuli z jej pracovnej náplne zo dňa 1.7.2002, ktorú podpísala ( č.l. 49), ako aj z čl. 13 výňatku pracovného poriadku základnej umeleckej školy ( č. l. 50). Čo sa týka otázky odmeňovania pedagogických zamestnancov, tak tieto upravoval v období rokov 2008, 2009, ako aj doposiaľ zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zamestnancov Súd poukazuje na ust. § 7 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. v platnom znení podľa ktorého, okruh pracovných činností vykonávaných zamestnancami, ktorým sa tarifný plat určí podľa ods. 4, dohodne zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo ich vymedzí vo vnútornom predpise. Všetka tzv. vedľajšia činnosť, za ktorú patrí zamestnancovi tarifný plat bola upravená v pracovnej náplni učiteľa a v pracovnom poriadku základnej umeleckej školy, medzi ktorú patrí aj vedenie pedagogickej dokumentácie, za ktorú boli zamestnanci odmeňovaní základným tarifným platom, prípadne osobným príplatkom. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa však nie je nárokovateľnou zložkou platu. Všetky činnosti, ktoré boli uvedené v pracovnej náplni žalobkyni v spojení s pracovným poriadkom žalovaného, konkrétne s čl. 13, žalobkyňa vykonávala ako pedagogický zamestnanec žalovaného. Výkon činnosti triedneho učiteľa je zabezpečovaný funkčným zaradením pedagogického zamestnanca do kariérnej pozície triedneho učiteľa, pričom príplatky boli vyplácané za výkon tejto činnosti podľa § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. účinnom v spornom období rokov 2008, 2009. To znamená, že než zamestnávateľ začne zamestnancovi príplatok aj vyplácať, musí ho poveriť výkonom činnosti triedneho učiteľa a určiť mu takúto kariérovú pozíciu. Poverenie by malo obsahovať popis tejto činnosti, ktorú bude zamestnanec vykonávať, určenie triedy, alebo tried, v ktorej bude funkciu triedneho učiteľa vykonávať a slúži ako podklad na určenie príplatku za výkon činnosti triedneho učiteľa. V rozhodnom období rokov 2008 až do októbra 2009 nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola poverená zo strany riaditeľa žalovaného funkciou triedneho učiteľa a v tomto spojení, že by jej bol priznaný podľa § 14 zákona č. 553/2003 Z. z. príplatok za činnosť triedneho učiteľa. Podľa § 14 citovaného zákona, účinného do 31.10.2009 pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, patrí príplatok za činnosť triedneho učiteľa v sume 5 % tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach, alebo vo viacerých triedach. Príplatok za činnosť triedneho učiteľa sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 centov nahor. Predmetný zákon bol novelizovaný zákonom č. 317/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.11.2009. V zmysle novely sa činnosť triedneho učiteľa považovala za trvalú, špecializovanú činnosť podľa § 13a až 13b zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 317/2009 a tento zákon v ust. § 13b) ods. 1 iným spôsobom upravil výpočet príplatku za výkon špecializovanej činnosti triedneho učiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa v rozhodnom období júla 2008 až októbra 2009 nebola poverená výkonom funkcie triedneho učiteľa, z tohto dôvodu jej ani nebol priznaný príplatok za činnosť triedneho učiteľa v zmysle § 14 Zákona č. 553/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.10.2009, a to vo výške 5 % tarifného platu žalobkyne, čo bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobkyňa vykonávala všetky tie činnosti, ktoré je boli uložené v pracovnej náplni, ako aj vyplynuli z čl. 13 pracovného poriadku žalovaného. Z dôvodu, že od 1.11.2009 bola poverená žalobkyňa zákonným spôsobom funkciou triedneho učiteľa, bol jej priznaný s účinnosťou od 1.11.2009 funkčný plat, ktorý zahŕňal aj príplatok za činnosť triedneho učiteľa podľa § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., účinného od 1.11.2009. Že sa žalobkyni nezmenil popis činností, resp. že vykonávala tie isté činnosti, je bez vplyvu na konanie žalovaného v rozhodnom období rokov 2008 až október 2009. Pre úplnosť súd uvádza že, z oznámenia o výške a zložení funkčného platu s účinnosťou od 1.1.2008 mala žalobkyňa okrem platovej tarify a zvýšenia platovej tarify priznaný aj osobný príplatok vo výške 1 000,- Sk od 1.1.2008 a od 1.1.2009 vo výške 50 eur. Podľa § 10 Zákona č. 553/2003 Z .z. účinného k 31.10.2009 zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov, alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností a pedagogickému zamestnancovi aj za podmienok podľa ods. 2 možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu. To sa nevzťahuje na zamestnanca, zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Podľa ods. 2 citovaného osobného príplatku pedagogickému zamestnancovi školy a školského zariadenia za sústavné prehlbovanie, zdokonaľovanie a rozširovanie odborne a pedagogickej spôsobilosti v súlade s najnovšími progresívnymi vedeckými poznatkami, spoločenskými potrebami a požiadavkami pedagogickej a odbornej praxe sa priznáva osobný príplatok. Podmienky na priznanie osobného príplatku pedagogickému zamestnancovi školy a školského zariadenia v závislosti od jednotlivých foriem ďalšieho vzdelávania podľa osobitného prepisu rozpracuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku. O priznaní osobného príplatku podľa ods. 1 jeho zvýšení, znížení rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Limit osobného príplatku na účely ods. 1 je 100 % platovej triedy najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený a u pedagogického zamestnanca 100 % z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený zvýšenej o 24 %. Súd v tejto súvislosti poukazuje na túto skutočnosť, že žalobkyni bol v rozhodnom období priznaný aj osobný príplatok podľa § 10 vyššie citovaného zákona, ktorý sa priznával prípadne aj za plnenie pracovných povinností nad rámec Po vykonanom dokazovaní a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, a vo výroku rozsudku rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a v časti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku žiadala pripustiť dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na právny záver navrhovateľky o priznanie zákonného nároku vyplývajúceho z plnenia pracovných povinností. V prípade úspechu žiadala priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výklad ust. § 2 ods. 3 vyhlášky č. 324/2008 Z.z. do novely, t.j. že riaditeľ základnej umeleckej školy nemusel menovať triednym učiteľom žiadneho pedagogického zamestnania nie je správny. Toto ustanovenie sa vzťahuje na podmienky, ktoré musí pedagogický zamestnanec plniť, aby ho mohol riaditeľ poveriť funkciou triedneho učiteľa a nemôže sa vykladať tak, že nemusí byť touto funkciou poverený žiadny pedagogický zamestnanec, čo je iba na rozhodnutí riaditeľa školy. Že táto funkcia musela byť aj na základných umeleckých školách vyplýva okrem stanovísk Ministerstva školstva SR z roku 2004 a 2011, aj z ust. § 52 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní. Stanovisko MŠ SR z roku 2004 bolo vydané k predpisom vzťahujúcim sa k základným umeleckým školám, ktoré boli platné do vydania nového školského zákona č. 245/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008, teda sa vzťahuje na aktuálne obdobie a to práve z dôvodu, že dochádzalo k spochybňovaniu potreby vykonávania činnosti triednych učiteľov na základných umeleckých školách. Tieto stanoviská súd nebral do úvahy a v odôvodnení rozsudku sa s nimi nijako nevyporiadal. Poukázala aj na vyjadrenie bývalého riaditeľa odporcu Mgr. Vladimír Krátkoho, ktorý potvrdil, že v pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov sa po poverení triednictvom nič nezmenilo oproti obdobiu, kedy im toto poverenie udelené nebolo, teda že aj v tom čase vykonávali tí isté pracovné povinností, ktoré vykonávali po udelení písomného poverenia vykonávaním funkcie triedneho učiteľa. Poukázala tiež na skutočnosť, že príplatok za špecializovanú činnosť, teda činnosť triedneho učiteľa, bol zo strany odporcu navrhovateľke vyplácaný od 1.11.2009 taktiež bez akéhokoľvek písomného poverenia touto funkciou. Nie je správny názor súdu, že príplatok za činnosť triedneho učiteľa je nenárokovou zložkou platu pedagogického zamestnanca. Nárok na tento príplatok bez akýchkoľvek pochybností vyplýval zamestnancovi ako zákonný z ust. § 14 zák. č. 553/2003 a vznik tohto nároku je viazaný na faktické vykonávanie tejto činnosti a nie na poverenie vykonávaním tejto činnosti v akejkoľvek forme. Zo svedeckej výpovede Mgr. Krátkeho jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka v rozhodnom období činnosti, ktoré vykonával triedny učiteľ, aj v skutočnosti vykonávala a nepriznanie príplatku odôvodňoval iba nedostatkom poverenia touto činnosťou. Nárok, ktorého sa navrhovateľka domáha je nepochybný, čo vyplýva aj zo súdu predložených stanovísk MŠ SR a Inšpektorátu práce v Žiline z výpovede Mgr. Vladimíra Krátkeho, štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý jednoznačne potvrdil, že navrhovateľka činnosti, ktoré spadali do povinnosti triedneho učiteľa vykonávala, že za túto činnosť poberala odmenu v rámci svojho tarifného platu a že príplatok za činnosť triedneho učiteľa jej nebol priznaný iba z dôvodu, že nebola vykonávaním tejto činnosti osobitným spôsobom poverená. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania žalovanému. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Z výkladu § 2 ods. 3 vyhl. č. 324/2008 má za to, že riaditeľ školy nemusel poveriť výkonom triednictva žiadneho z učiteľov, pričom triednictvo tak, ako ho špecifikuje žalobkyňa, nebolo vo všeobecne záväzných právnych predpisoch nikde upravené. Ustanovenie § 52 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní neustanovuje povinnosti triedneho učiteľa, a teda ani pracovnú náplň a ani povinnosť riaditeľa školy poveriť výkonom triednictva a pedagogického zamestnanca. Zo svedeckej výpovede Mgr. Krátkeho jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňu nepoveril funkciou triedneho učiteľa a to až do pracovnej porady zo dňa 30.9.2009, pričom žalobkyňa neuviedla a v konaní ani nepreukázala, že by bola pre konkrétny školský rok a pre konkrétnu triedu, resp. konkrétnych žiakov ZUŠ zo strany riaditeľa školy poverená výkon triednictva do uvedeného dátumu, či už písomne alebo ústne. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej okresný súd čiastočne konanie zastavil, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu, po vykonaní dokazovania pred odvolacím súdom dospel k záveru, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v predmetnom konaní rozhodujúci fakt pre právne posúdenie veci je, či žalobkyňa fakticky vykonávala prácu a činnosť triednej učiteľky v spornom období. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami s tým, že prvostupňový súd je v súlade s ust. § 226 O.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.