Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/223/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507227620 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1507227620.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: AUTO - AZ s.r.o., W. XX, Trnava, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, K. XX, Bratislava, proti odporcovi: Ľubomír Kyselica, H. 17, Bratislava, o zaplatenie 6.005,84 eura s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 12C/7/2008-161, zo dňa 26.1.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 238,22 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.642,44 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 20.9.2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 1.851,64 eura pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 316,62 eura a trov právneho zastúpenia 1.535,02 eura; konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške presahujúcej 8,5 % ročne z dlžnej sumy zastavil; vo zvyšku návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 6.005,84 eura s úrokom z omeškania 10 % ročne od 17.5.2007 do zaplatenia titulom nákladov na prepravu vozidla 41,24 eura, manipulačných poplatkov 47,40 eura a parkovného 5.917,21 eura, keď vozidlo odporcu zn. Renault California LX 21 bez evidenčného čísla bolo dňa 13.5.2005 odovzdané na určené parkovisko a na základe rozhodnutia príslušných orgánov sa stalo odpadom. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v časti úroku z omeškania presahujúceho 8,5 % ročne a úroku z omeškania za obdobie od 17.5.2007 do 15.6.2007 späť, súd prvého stupňa v uvedenej časti konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím obvodného úradu sp. zn. Y.-XXXX/XXXXX - Ing. Ha, zo dňa 7.3.2004, vydaný súhlas na zber starých vozidiel a na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l) zákona č. 223/2001 Z.z.; rozhodnutím obvodného úradu sp. zn. OÚŽP - 2004/2005 - Ing. Ha, zo dňa 21.9.2004, mu bolo v zmysle § 53 ods. 7 zák. č. 223/2001 Z.z. určené parkovisko na prevádzke AUTO-AZ s.r.o., A. 20, Zohor. Podľa oznámenia navrhovateľa obvodnému úradu zo dňa 25.7.2005 bolo vozidlo odporcu odstránené na základe požiadavky miestneho úradu a bolo odovzdané na určené parkovisko navrhovateľa v Zohori. Podľa rozhodnutia obvodného úradu sp. zn. D./XXXX/XXXXX/KOE, zo dňa 26.3.2007 sa predmetné vozidlo stalo odpadom. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané, že držiteľom predmetného vozidla bol v rozhodnom období odporca. Jeho námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie neobstojí, nakoľko držiteľ odpadu nemusí byť vždy jeho vlastníkom; jedná sa o osobu, ktorá má odpad v právnej a faktickej držbe. V danom prípade predmetné vozidlo dal do „správy a využívania“ odporcovi jeho brat, čo vyplýva z jeho písomného prehlásenia zo dňa 28.11.2008, podľa ktorého splnomocnil odporcu na „spravovanie a využívanie môjho auta v situáciách a za okolností, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s týmto autom“, ale aj vyjadrenia odporcu v konaní; odporca bol podľa colného nálezu č. Ú-3449/1993, zo dňa 1.12.1993 účastníkom colného konania, ktorého predmetom bolo predmetné vozidlo, pričom uhradil clo 39.164,- Sk. Odporca sa dokonca správal aj ako vlastník vozidla, ktoré z tohto titulu mal „odpredať“ inej osobe (čo potvrdil svedok Peter M.). Právne aj fakticky bol zodpovedný za nakladanie s ním; vozidlo aj užíval (viezol matku do nemocnice, pri sťahovaní si v ňom zabudol doklady, staral sa o jeho technický stav a pod.). Odporca ako držiteľ motorového vozidla (odpadu) ho dobrovoľne neodstránil a ani nereagoval na výzvy a rozhodnutia príslušných orgánov, aby vozidlo prevzal a umiestnil ho mimo verejných priestranstiev. Vzhľadom na pasivitu odporcu správca priestranstva, z ktorého bolo vozidlo odstránené, zabezpečil jeho odstránenie prostredníctvom zmluvného partnera. Postup odstránenia starého vozidla, jeho umiestnenia na určenom parkovisku a vyhlásenia za odpad, ako aj nasledovný postup zo strany obvodného úradu ako aj navrhovateľa boli legitímne a v súlade s platnými právnymi predpismi ako aj Usmernením pre Obvodné úrady životného prostredia k problematike starých vozidiel. Náklady na odstránenie vozidla, jeho umiestnenie na určenom parkovisku ako aj parkovné je povinný znášať držiteľ odpadu. Navrhovateľ faktúrou č. 070025 vyúčtoval odporcovi za prepravné výkony v prepočte 41,24 eura (58 km x 0,60 eura + DPH), za manipuláciu 47,40 eura vrátane DPH (nakladanie a vykladanie vozidla) a za parkovné za 749 dní 5.917,21 eura. Predmetné vozidlo však bolo u navrhovateľa umiestnené na určenom parkovisku nie 749 dní, ale 703 dní, za ktoré predstavuje parkovné s DPH 5.553,50 eura. Súd prvého stupňa pri uvedenom výpočte dní vychádzal zo dňa 13.5.2005, kedy bolo vozidlo na parkovisko dovezené, až do dňa 17.4.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o určení vozidla za odpad. Náklady na odstránenie vozidla preto predstavovali 5.642,44 eura, na zaplatenie ktorých súd prvého stupňa odporcu zaviazal s poukazom na § § 2 ods. 3, § 51 ods. 1 až 5 zákona č. 223/2001 Z.z. a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák vo výške dvojnásobku sadzby určenej NBS od podania návrhu na súd; vo zvyšku príslušenstva návrh zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal doručenie faktúry odporcovi pred podaním návrhu na začatie konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. Proti zaväzujúcej časti rozsudku (výrok o uložení povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 5.642,44 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 20.9.2007 do zaplatenia a výrok o náhrade trov konania) podal odporca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Uviedol, že príslušný orgán polície potvrdil, že nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla. Nebol ani jeho držiteľom, nakoľko nebol žiadnym spôsobom poverený tak, aby mohol byť kvalifikovaný ako držiteľ. Bratovi prisľúbil len výkon technickej výpomoci pri zabezpečovaní schopnosti vozidla sa pohybovať. Brat Paul K. ho požiadal, aby uhradil colné povinnosti z titulu dovozu motorového vozidla na Slovensko. Finančné prostriedky mu boli z jeho strany doručené a tieto vo výške 39.164,- Sk uhradil dňa 1.12.1993. Urobil to za jeho osobu, čo však neznamená, že bol držiteľom vozidla. Majiteľom vozidla tak bol Paul K. a jeho držiteľom matka odporcu. Jedinou povinnosťou odporcu bolo udržiavať vozidlo schopné jazdy. Pod slovom „spravovanie auta“ mal brat na mysli len technický moment opravárenského charakteru; odporca len na výzvu vykonával nevyhnutné technické úkony potrebné na mechanický pohyb auta (výmena oleja, kvapaliny a pod.). V prípade spornosti navrhol vyžiadanie svedeckej výpovede brata Paula Kyselicu; taktiež mal za žiaduce vypočuť ako svedka Ing. W. K.. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.6.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania sa zaoberal len otázkou, či bol odporca držiteľom vozidla; iné skutočnosti, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní súd prvého stupňa, odporca nenamietal. Podľa § 49 ods. 6 zákona č. 223/2001 Z.z. (v znení účinnom do 31.10.2009) držiteľom starého vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza. V colnom náleze zo dňa 1.12.1993 bol odporca označený za príjemcu predmetného vozidla, pričom zaplatil clo s DPH 39.164,- Sk. Podľa prehlásenia Paula Kyselicu zo dňa 28.11.2008 bol odporca splnomocnený na spravovanie a využívanie tohto vozidla. Samotný odporca vo výpovedi na pojednávaní dňa 7.4.2009 potvrdil možnosť využívania vozidla s tým, že sa staral o jeho technickú stránku; potvrdil aj skutočnosť, že vozidlo bolo zaparkované pred jeho firmou na Lazaretskej ulici. Už na základe uvedených skutočností je správny záver súdu prvého stupňa, že odporca bol v súlade s citovaným ustanovením držiteľom predmetného vozidla, nakoľko sa u neho vozidlo nachádzalo až do jeho odstránenia. Samotným odporcom založená kúpno-predajná zmluva zo dňa 17.12.2003 (odporca uvedený ako predávajúci vozidla) či obsah výpovede svedka Petra M., podľa ktorej mal robiť odporcovi svedka pri uvedenom predaji, preukazujú nad rámec definície držiteľa starého vozidla v zmysle citovaného ustanovenia skutočnosť, že odporca nakladal s vozidlom ako s vlastným, t.j. vystupoval ako držiteľ vozidla v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že predmetné vozidlo bolo v zmysle § 49 ods. 5 veta druhá zákona č. 223/2001 Z.z. starým vozidlom, keď jeho držiteľ nebol pôvodne známy a bolo odstavené dlhšie ako 30 dní na ceste alebo verejnom priestranstve, pričom jeho odstránenie bolo potrebné z hľadiska kritérií uvedeného ustanovenia. Správca cesty zabezpečil dňa 13.5.2005 jeho odstránenie odovzdaním na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia; náklady s týmto spojené znášal prevádzkovateľ určeného parkoviska, t.j. navrhovateľ (§ 53 ods. 1, 2, 3 zákona č. 223/2001 Z.z.). Nakoľko následne bol odporca zistený ako držiteľ vozidla, je v zmysle § 53 ods. 6 zákona č. 223/2001 Z.z. povinný nahradiť náklady spojené s odstránením vozidla a jeho uložením na určenom parkovisku navrhovateľovi, ktorý tieto náklady vynaložil. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že odporca v odvolaní dal na zváženie výsluch Paula K. a Ing. Petra K. uvádza, že odporca neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by boli uvedené dôkazy odvolacím dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. (keď bol súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a netvrdil, že by tieto dôkazy bez svojej viny nemohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa). Nakoľko odporca uvedené dôkazy neoznačil najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie na súde prvého stupňa, na uvedené dôkazy nebolo možné v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. prihliadať. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal navrhovateľ v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania 238,22 eura. Tieto predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z., odmena za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.5.2012 (§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. b) vyhl.) 190,89 eura, paušálna suma (§ 16 ods. 3 vyhl.) 7,63 eura, spolu 198,52 eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 39,70 eura, celkovo 238,22 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.