Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/803/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213541 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111213541.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Erik Bilský - správca S 1477, Pekárska 11, Trnava, správca konkurznej podstaty AUTO - AZ s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 797 541, proti žalovaným: 1. Ing. G. K., predtým E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. S. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Radovan Repa, Záhradnícka 16514/60, Bratislava, 2. Ing. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. XX, R., o zaplatenie 1.709,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/149/2011-291 zo dňa 05.05.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného 2 p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á od žalovaného 2 n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 2 (odporcovi v 2. rade) povinnosť zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) 1.709,85 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.02.2011 do zaplatenia, trovy konania 102,50 Eur, k rukám zástupcu žalobcu (pôvodného navrhovateľa) JUDr. Miroslava Kučeru trovy právneho zastúpenia vo výške 444,14 Eur a k rukám zástupcu žalobcu (pôvodného) JUDr. Michala Boušku trovy právneho zastúpenia vo výške 269,16 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1 (odporkyni v 1. rade) trovy konania 102,50 Eur k rukám zástupcu žalovanej 1 trovy právneho zastúpenia vo výške 1.284,31 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. zák. č. 233/2001 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov a to § 49 ods. 9, ods. 10, § 51 ods. 4, § 53 ods. 7, ods. 8 cit. zákona, § 44 ods. 1 veta prvá, § 36 ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. Vecne argumentoval tým, žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že na základe Rozhodnutia OUŽP Trnava č. G2009/1728/ŠsOH/Hu zo dňa 12.11.2010 sa vozidlo MAZDA 626 bez EČ držiteľa Ing. E. stalo odpadom, bolo odovzdané na určené parkovisko navrhovateľa a došlo k odstráneniu vozidla. Neuhradenou zostala faktúra č. 014100015 za prepravné výkony, manipuláciu a parkovné. Voči odporcovi v 2. rade rozšíril návrh z dôvodu, že vozidlo patrilo do BSM účastníkov, ktoré po rozvode ich manželstva zostalo nevysporiadané. 3. Rozsudkom zo dňa 06.09.2012 č.k. 16C/149/2011-124 bol návrh voči odporkyni 1 zamietnutý a v nadväznosti na Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.01.2014 č.k. 24Co/514/2012-169 / ktorý vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi 2 vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie/ bolo potrebné rozhodnúť o nároku voči žalovanému 2 a tiež o trovách konania medzi žalovanou 1 a žalovaným 2. 4. Žalobca v konaní uviedol, že žiada zaplatenie faktúry za prepravné výkony v súvislosti s odstránením vozidla od oboch žalovaných. V roku 2005 a 2006 vozidlo užíval odporca v 2. rade, následne však vozidlo nebolo užívané, ani jeden z odporcov si teda nesplnil zákonnú povinnosť odstrániť vozidlo z verejného priestranstva. Porušili zákonnú povinnosť, teda vozidlo potom bolo odstránené. Sú povinní obaja hradiť náklady spoločne a nerozdielne. Odporkyňa 1 bola evidovaná ako vlastník vozidla, odporca 2, bez jej súčinu ani vozidlo nemohol odhlásiť. Odporkyňa 1 mala vedomosť, že vozidlo je napísané na ňu a toto sa nezaujímala, vedela aj, že vozidlo je opustené na ulici. Vozidlo bránilo estetickému vzhľadu, ohrozovalo životné prostredie a čo je rozhodujúce, nemalo EČ, o čom predložil dôkaz. Na základe toho Mesto Trnava umiestnilo na vozidlo výzvu na odstránenie v lehote 30 dní. Vozidlo nebolo odstránené v zmysle zmluvy o odstraňovaní vozidiel s navrhovateľom požiadalo Mesto Trnava o odstránenie vozidla. Navrhovateľ potom zaslal obom odporcom upovedomenie o odstránení vozidla a jeho umiestnenie na určenom parkovisku. Ani v dodatočnej lehote si vozidlo nevyzdvihli, a preto sa začalo správne konanie, kde boli obaja účastníci opätovne vyzývaní, aby sa dostavili na správne konanie. Reagovala iba odporkyňa 1 s tým, že nie je držiteľom vozidla. Preto bolo rozhodnuté, že vozidlo sa stalo odpadom, rozhodnutie je právoplatné a nie je ho preto možné ani preskúmavať, na základe toho bolo vozidlo zošrotované a boli vyčíslené náklady, ktoré sú povinní zaplatiť odporcovia 1 a 2 spoločne a nerozdielne. Žalovaní 1 a 2 nemali vyporiadané BSM, mali obaja vedomosť o tom, že vozidlo je ponechané na verejnom priestranstve a ani jeden z nich si nesplnil či už ako vlastník alebo držiteľ zákonnú povinnosť odstrániť toto vozidlo z vereného priestranstva. 5. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci 17C/14/2007 vyplýva, že už v roku 2005 /kedy bolo vozidlo odtiahnuté a cena za odtiahnutie vozidla bola predmetom sporu/ odporkyňa 1 nebola prevádzkovateľom vozidla, keď zákon nestotožňuje prevádzkovateľa s osobou vlastníka. Pojem prevádzkovateľ Občiansky zákonník nedefinuje, ale pre jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Odporkyňa 1 už v tomto konaní preukazovala, že v r. 2005 nežila s odporcom v 2. rade v spoločnej domácnosti, nemala kľúče a doklady od vozidla. Pokiaľ odporca 2 argumentoval tým, že nemal doklady od vozidla, ktoré tvrdenie bolo vyvrátené skutočnosťou, že v skutočnosti vozidlo užíval, a logicky by sa tak nemalo stať bez dokladov. 6. Pasívna legitimácia odporcu 2 tak bola v konaní preukázaná a nebola predmetom ďalšieho konania. 7. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si plnil svojej povinnosti zo zmluvy s Mestom Trnava. Pokiaľ ide o namietanú platnosť a účinnosť zmluvy /jej viazanie na rozhodnutie o určenom parkovisku/, skutočnosť, že pre spoločnosť KOVOD RECYCLING s.r.o. nemala pridelené parkovisko, sama osebe odporcu nezbavuje zodpovednosti za žalovanú čiastku. Odporca namietal neplatnosť zmluvy podľa § 39 Obč. zák., v zmysle ktorého ustanovenia zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd v ďalšom posudzoval nárok v zmysle § 36 ods. 2, § 44 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka § 269 a nasl. Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že v danom prípade vzťah navrhovateľa a Mesta Trnava, prípadne ďalšieho subjektu, je samostatným právnym vzťahom a prípadná neplatnosť zmluvy je vzťahom týchto účastníkov konania /ak účinnosť mala nastať pridelením parkovného miesta spoločnosti KOVOD RECYCLING s.r.o./. Zmarenie účinnosti zmluvy spôsobil tretí subjekt - Kovod recycling, ktorý nezabezpečil parkovné miesto. 8. Z vykonaného dokazovania /výpovede navrhovateľa i svedkov za Mesto Trnava/ však vyplýva, že ako mesto Trnava, tak i navrhovateľ sa cítili zmluvou byť viazaní a podľa nej postupovali, pričom z výpovede svedka A. vyplýva, že v spornom období bola spolupráca Mesta Trnava výlučne s navrhovateľom. Nesporné však je, že navrhovateľ poskytol svoje služby na základe požiadavky a objednávky Mesta Trnava, ktorá skutočnosť bola nielen preukázaná, ale nebola ani spochybnená a namietaná. Ak by teda zmluva mala byť neplatnou, jednalo sa o nový samostatný právny vzťah navrhovateľa s Mestom Trnava, ktoré si u navrhovateľa zabezpečilo odstránenie vozidla. Navrhovateľ potom poskytol svoju činnosť na základe zmluvy s Mestom Trnava, ale aj na základe jeho konkrétnej objednávky, čím v prípade neplatnosti pôvodnej zmluvy vznikla samostatná zmluva pre tento prípad. Práve vzhľadom na túto skutočnosť súd sa ďalej nezaoberal prípadnou neplatnosťou zmluvy a obrana odporcu sa javí v tomto smere ako účelová. Ak odporca zakladá obranu na neplatnosti uvedenej zmluvy, vzniká potom samostatný právny vzťah odporcu s Mestom Trnava, nakoľko ako bolo uvedené, navrhovateľ vykonal činnosť na základe objednávky Mesta Trnava - a tu sa jedná o vzťah navrhovateľ - Mesto Trnava, ktorého priamym účastníkom odporca nie je vzhľadom na proces určenia vozidla za odpad a jeho odstránenie / odporca bol účastníkom správneho konania a nie už samotného odťahu a odstránenia práve s poukazom na priebeh tomu predchádzajúceho správneho konania, jeho postoj k veci a vlastníctvu vozidla/. Náklady navrhovateľa ani v zmysle uzavretej zmluvy nemalo hradiť Mesto Trnava, vo vzťahu ku ktorému sa jednalo o bezodplatnú službu a už z toho vyplýva, že náklady znáša vlastník vozidla. Za daného stavu súd mal za to, že nárok voči odporcovi v 2. rade je dôvodný a preukázaný, preto mu vyhovel v celom rozsahu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu /splatnosť faktúry/ do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z.z. 9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd trovy konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, vyjadrenie k odporu, pojednávanie 27.03.2012, 05.06.2012 á 71,33 Eur, paušál 3x á 7,41 Eur, 2x 7,63 Eur / všetko u pôvodného zástupcu JUDr. Miroslava Kučeru/, pri zmene právneho zastúpenia prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie 15.01.2015, 17.03.2015 á 81,33 Eur, paušál á 8,39 Eur /po prevzatí zastúpenia JUDr. Michalou Bouškom/ v zmysle § 10, 11 ods. 1, § 16, 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z., keď náhradu trov prikázal súd uhradiť k rukám jednotlivých právnych zástupcov Takto vyčíslené a uplatnené trovy konania považoval súd za účelné na uplatňovanie práva. 10. Tiež podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej odporkyni v 1. rade priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok aj titulom právneho zastúpenia - prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie odporu, pojednávanie 24.01.2012 /1/4-ina/, 23.02.2012, 27.03.2012, 24.04.2012 /1/4-ina/, 05.06.2012, 06.09.2012 á 81,33 Eur, porada s klientom 03.09.2012 27,11 Eur, paušál 2x 7,41 Eur, 7x 7,63 Eur, cestovné Bratislava - Trnava a späť 24.01.2012 - 35,55 Eur, 23.02.2012 - 35,98 Eur, 27.03.2012 - 36,55 Eur, 24.04.2012 - 36,93 Eur, 05.06.2012 - 36,39 Eur, 06.09.2012 - 36,10 Eur, strata času 3x 12,71 Eur za 6 pojednávaní, DPH 20% v zmysle § 10, § 11 ods. 1, § 16, § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Na zaplatenie trov zaviazal súd v tejto časti neúspešného navrhovateľa, ktorý návrh prvotne smeroval výlučne voči odporkyni 1, ktorá pasívnu legitimáciu namietala od počiatku, táto bola preukázaná už v správnom konaní aj v konaní 17C/14/2007, s ktorými skutočnosťami bol navrhovateľ oboznámený. Voči odporkyni 1 bol návrh zamietnutý, a teda v tejto časti voči odporkyni 1 nedôvodný, z ktorého dôvodu trovy konania úspešnej odporkyne 1 bude znášať navrhovateľ. Vyčíslené a uplatnené trovy konania považoval súd za účelné na bránenie práva 11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2, v ktorom poukázal na zmluvu zo dňa 12.08.2008 uzavretú medzi Mestom Trnava, AUTO - AZ s.r.o. Zohor a KOVOD RECYCLING, s.r.o. Banská Bystrica a to na čl. I a II. Podľa čl. II ods. 2.1.3 dňa 01.04.2010 pracovník Mesta Trnava vyzval na odstránenie starého vozidla firmu AUTO - AZ s.r.o. Bratislavská 10, Zohor, čím sa podľa jeho mienky dopustil trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pretože nemala oprávnenie pre potreby Mesta Trnava zabezpečiť prevádzkovanie účinného parkoviska a jedine táto firma mala právo žiadať finančné prostriedky za parkovné a nie firma AUTO - AZ s.r.o. Ďalej zdôraznil, že vozidlo z hľadiska ochrany životného prostredia alebo zachovania estetického vzhľadu obce nebolo potrebné odtiahnuť. Vozidlo nepatrilo medzi vozidlá, ktorých držiteľ nie je známy, ak je odstavené dlhšie ako 30 dní na ceste. Vzhľadom na protiprávne konanie žalobcu spoločnosť AUTO - AZ s.r.o. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a tiež žiadal, aby žalobca zaplatil hodnotu auta, ktoré mu ako držiteľovi vozidla neoprávnene a bez jeho vedomia odcudzil z parkoviska tak, že odniesol auto na jemu neznáme miesto a následne ho zničil. 12. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného 2 na doplnenie podaného odvolania s uvedeným dátumom jeho vyhotovenia, v čom považuje odvolateľ skutkové a právne posúdenie veci vykonané súdom prvého stupňa za nesprávne, čoho sa podaním odvolaním domáha s tým, že odvolanie je treba doplniť v lehote 10 dní odo dňa doručenia v troch vyhotoveniach. Žalovaný 2 na túto výzvu odvolacieho súdu nereagoval. 13. Žalobca odvolanie nepodal. 14. Za žalobcu podal k doručenému odvolaniu vyjadrenie JUDr. Erik Bilský - správca konkurznej podstaty, oznamujúc, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 16.02.2016 č.k. 25K/43/2015-109, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 36/2016 dňa 23.02.2016 pod položkou K004020 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu AUTO - AZ s.r.o. so sídlom Pekárska 11, Trnava, IČO: 35 797 541 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava. S poukazom na ust. § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhol pokračovať v predmetnom súdnom konaní. Dôvody podaného odvolania zo strany žalovaného 2 považuje z právneho hľadiska za neopodstatnené a má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 15. Žalovaná 1 odvolanie nepodala a k doručenému odvolaniu žalovaného 2 sa nevyjadrila. 16. Pre nepodanie odvolania proti rozsudku v časti uloženej povinnosti žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania žalovanej 1, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti výroku nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacím súdom. 17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolateľovi ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvolených spôsobov rozhodnutia. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie sú dostatočne jasné a objektívne presvedčivé, zásadne preto postačuje len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP - prvá časť). 21. Odvolací súd vzhľadom na stotožnenie sa v plnom rozsahu s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke využíva možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Odvolací súd má povinnosť vzhľadom na dodržanie práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený čl. 46 ods. 1 Ústavy odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. 22. Ustanovenie § 365 Civilného sporového poriadku (CSP) obsahuje odvolacie dôvody, ktorými možno odvolanie odôvodniť a v zmysle § 380 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi. 23. Zo žalovaným 2 podaného odvolania možno vyčítať len nespokojnosť odvolateľa s rozsudkom súdu prvej inštancie a opakovanie argumentov, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a požiadavku na žalobcu, aby mu zaplatil hodnotu auta. Vzhľadom na takýto obsah odvolania odvolací súd uzatvára, že v odvolacom konaní v zmysle § 372 CSP nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Znamená to, že pokiaľ odvolateľ mienil voči žalobcovi si uplatniť hodnotu sporného auta, takýto postup v odvolacom konaní už zákon nepripúšťa. 24. Keď iné odvolacie dôvody z odvolania žalovaného 2 nevyplynuli (okrem opakovanej argumentácie, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal) odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, stotožňuje sa s jeho záverom. 25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti proti žalovanému 2, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. Žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP voči žalovanému 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).