Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/514/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213541 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111213541.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: AUTO - AZ, spol. s r.o., Bratislavská 20, Bratislava, IČO: 35 797 541, zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Kučera, Krajinská 30, Bratislava, proti odporcom: 1. Ing. G. K., predtým E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. H. S. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Radovan Repa, Záhradnícka 16514/60, Bratislava, 2. Ing. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. L. XX, R., o zaplatenie 1.709,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2012, č.k. 16C/149/2011-124 v jeho vyhovujúcej časti a na odvolanie odporkyne 1 v časti o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi 2 vrátene rozhodnutia o náhrade trov konania ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu medzi odporkyňou 1 a odporcom 2 r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 2 zaplatiť navrhovateľovi 1.709,85 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 29.02.2011 do zaplatenia a trovy konania 102,50 Eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 525,05 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Voči odporkyni 1 návrh zamietol. O trovách konania rozhodol, že odporca 2 je povinný zaplatiť odporkyni 1 trovy konania 102,50 Eur a 1.284,31 Eur k rukám zástupcu odporkyne 1, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Záverom rozhodol, že ruší platobný rozkaz zo dňa 29.07.2011, č.k. 27Ro/84/2011-17. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím § 49 ods. 5 Zákona o odpadoch (?), § 2 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.z., § 45 ods. 7 Zákona o odpadoch a vecne len tým, že sám odporca (?) tvrdil, že na vozidle nemal faktickú možnosť jazdiť od roku 2007, pričom fyzickú možnosť mal, pretože mal kľúče od auta a toto premiestňoval. Správne konanie sa začalo v roku 2010, nepochybne vozidlo bolo odstavené dlhšie ako 30 dní na verejnom priestranstve a teda boli naplnené zákonné podmienky na odtiahnutie vozidla. Samotné okolnosti správneho konania nie sú predmetom tohto sporu. Obaja odporcovia boli účastníkmi správneho konania, nevyužili žiadne opravné prostriedky a teda rozhodnutie správneho orgánu sa stalo právoplatným a vykonateľným. K zmene rozhodnutia nedošlo ani v rámci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu a potom sa obrana javí len ako účelová v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti. Pokiaľ odporca namietal právnickú osobu vykonávajúcu odťah vozidla aj tu jeho obranu súd považoval za účelovú. Poukázal na ust. § 45 ods. 9 (?) spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba - podnikateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c). Konštatoval, že sa jedná o samostatný právny vzťah Mesta Trnava a navrhovateľa a teda súd nemal v právomoci riešiť otázku z akých dôvodov v rámci výberových a iných konaní je uzavretá zmluva práve s navrhovateľom. Rozhodujúcou je skutočnosť, že sa jedná o spoločnosť, ktorá na takúto činnosť má oprávnenie a prípadná vzdialenosť ešte neznamená, že spoločnosť v sídle mesta má dostatočné kapacity, flexibilitu a podobne. O trovách konania potom rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania za súdny poplatok ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, vyjadrenie k odporu a za účasť na pojednávaní vrátane DPH + paušál v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Obdobne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj vo vzťahu k úspešnej odporkyni 1, ktorej priznal náhradu za súdny poplatok a za právne zastúpenie. Na zaplatenie trov však zaviazal neúspešného odporcu 2, ktorého obrana bola účelová a za vznik sporu zodpovedá. Záverom poukázal na to, že platobný rozkaz zrušil postupom podľa § 173 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 2 a namietal, že nesúhlasí so skutočnosťou, že predmetné vozidlo, ktorého náklady za odťah boli predmetom sporu naplnilo znaky starého vozidla podľa zákona § 45 ods.5 zák. č. č. 223/2001 Z.z. Zákona o odpadoch. Nechcel ho v rozhodujúcom období vyradiť z evidencie, predmetné vozidlo v rozhodnom čase nebolo vyradené z evidencie, išlo o vozidlo, ktoré bolo dlhé roky udržiavané, vozidlo malo nadčasový dizajn. Vozidlo ani z hľadiska ochrany životného prostredia, ani z hľadiska zachovania estetického vzhľadu a vonkoncom z dôvodu osobitnej chránenej časti prírody a krajiny neprekážalo a tak nebolo ho potrebné odstrániť. Skutočnosť, že vozidlo bolo problémom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva (odporcu 1 a odporcu 2), nikoho neoprávňuje označiť predmet BSM za odpad a odstrániť ho. Predmetné vozidlo nepatrilo medzi vozidlá, ktorých držiteľ nie je známy, taktiež odstavenie vozidla na jednom mieste, na ceste alebo verejnom priestranstve nikdy netrvalo dlhšie ako 30 dní. Poukázal aj na to, že v rozhodnom čase spoločnosť AUTO - AZ, spol. s r.o., Bratislava, teda spoločnosť navrhovateľ nemala vydaný súhlas OUŽP Trnava a tak nemala právo na odtiahnutie auta. Autorizované odťahovanie pre Mesto Trnava vykonáva spoločnosť so sídlom v Trnave (Autovraky, s.r.o., Nitrianska 27, Trnava) a preto nebol dôvod pre vykonávanie odtiahnutia vozidla, ktoré sa premiestnením do Obce Zohor v Bratislavskom kraji nadpriemerne predražilo. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zároveň žiadal, aby spoločnosť AUTO - AZ, spol. s r.o., Bratislava zaplatila mu hodnotu auta, ktoré mu ako držiteľovi bolo odcudzené z parkoviska, nakoľko ho neoprávnene a bez jeho vedomia odtiahla na neznáme miesto a následne zničila. V časti rozhodnutia o trovách konania podala odvolanie odporkyňa 1 a poukázala na to, že v priebehu konania si vo vzťahu k navrhovateľovi uplatnila náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade za trovy právneho zastúpenia, ktoré si riadne vyčíslila vo výške 1.284,31 Eur a 102,50 Eur ostatné trovy. Vzhľadom na náležité uplatnenie tohto nároku v konaní ako i na skutočnosť, že rozsudok v tomto smere výslovne nič neuvádza ponechala na súd, či toto podanie posúdi ako odvolanie voči rozsudku alebo žiadosť o jeho doplnenie. O dôvodnosti nároku na náhradu trov konania niet pochybností. V konaní si navrhovateľ uplatnil voči nej (odporkyni 1) peňažnú pohľadávku a tento nebol voči nej úspešný. Navrhovateľ bol naviac oboznámený ešte pred začatím konania priamo odporkyňou 1 s relevantnými skutočnosťami svedčiacimi tomu, že v konaní nie je pasívne legitimovaná a na základe takýchto informácií sa pred súdnym konaním aj tak dožadoval plnenia. Zdôraznil, že návrh bol podaný pôvodne len proti odporkyni 1 a preto nie je dôvod, aby navrhovateľ neznášal procesné riziko v možnej náhrade trov konania. V časti uloženia povinnosti odporcovi 2 z povahy účastníctva na jednej strane súdneho konania možno mať dôvodné pochybnosti, či je možné, aby účastník hradil trovy konania účastníka na tej istej spornej strane. Poukázal na znenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odporkyňa 1 má nárok na náhradu trov konania, tak voči navrhovateľovi ako aj voči odporcovi 2, ktorí by boli trovy konania povinní hradiť spoločne a nerozdielne. Na existencii nároku na náhradu trov konania voči navrhovateľovi toto však nič nemení. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K podanému odvolaniu doručil súdu písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti vyhovujúcej voči odporcovi 1 a v závislom výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa jeho doručeným na súd prvého stupňa dňa 13.06.2011 domáhal len voči odporkyni 1 uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 1.709,85 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.709,85 Eur od 29.02.2011 do zaplatenia a trovy konania ako aj náhrady trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 315,03 Eur k rukám advokáta navrhovateľa. Navrhol vo veci rozhodnúť platobným rozkazom a v prípade, ak odporca podá odpor navrhol vydanie rozsudku rovnakého znenia. Navrhovateľ vo veci návrh odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Trnava, Kollárova 8, č. G2009/01728/ŠSOH/Hu zo dňa 12.11.2010 v súlade s ust. § 51 ods. 5 Zákona o odpadoch sa vozidlo značky MAZDA 626 bez evidenčného čísla, čiernej farby, ktorej držiteľom je Ing. G. E. stalo odpadom. Vozidlo bolo odovzdané na určené parkovisko navrhovateľa. Vyrozumenie o odstránení starého vozidla zo dňa 10.06.2006, držiteľ v odbernej lehote prevzal, záležitosť nijak neriešil a nevybavil, preto Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, Karloveská 2, Bratislava, postupoval podľa § 51 a § 80 Zákona o odpadoch. Fraktúrou č. 014100015 zo dňa 31.12.2010, splatnou 28.02.2011, fakturoval navrhovateľ odporkyni 1 sumu 1.709,85 Eur, ktorá suma pozostáva z prepravných výkonov, manipulácii a parkovného, tak ako je uvedené vo faktúre. Odporkyňa 1 na uvedenú faktúru nijak nereagovala, resp. neučinila žiadnu úhradu v zmysle vystavenej faktúry. Dňa 07.04.2011 potom navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zaslal odporkyni 1 pokus o zmier s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy k čomu však nedošlo a preto sa domáhal vydania navrhovaného platobného rozkazu. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 29.07.2011, č.k. 27Ro/84/2011-17. Odporkyňa 1 proti vyššie citovanému platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom namietla nedostatok pasívnej legitimácie na jej strane s poukazom na ust. § 49 ods. 7 Zákona o odpadoch, v zmysle ktorého držiteľom starého vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza. Zdôraznila, že navrhovateľovi odpovedala na jeho výzvu na úhradu nákladov spojených s odstránením a uložením starého vozidla, kde poukázala na to, že predmetný automobil nikdy nebol v jej užívaní, nakoľko ho vždy výlučne užíval jej bývalý manžel Ing. S. E.. Zjavne aj s poukazom na tento list potom navrhovateľ vyzval na úhradu náklady s odstránením a uložením starého vozidla aj jej bývalého manžela (odporcu 2), ale v návrhu na súd uvádza ako odporkyňu ju, pričom bývalého manžela ako odporcu neuviedol. Navrhovateľ sa snaží v návrhu mylne vytvoriť dojem, že z rozhodnutia OUŽP Trnava, na ktoré sa odvoláva v bod 1 žaloby a vychádza z takéhoto skutkového stavu ako by odporkyňa 1 bola držiteľkou predmetného vozidla, pričom opak je pravdou. Výroková časť rozhodnutia OUŽP nič takéto neobsahuje. Skutočnosť, že nebola užívateľom predmetného motorového vozidla, vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu Trnava, č.k. 23Co/196/2009, ktoré sa týkalo toho istého automobilu, ktoré rozhodnutie bolo zaslané na vedomie aj navrhovateľovi. Na pojednávaní dňa 27.03.2012 súd prvého stupňa pripustil rozšírenie návrhu aj proti odporcovi 2, pričom navrhovateľ zotrval aj na návrhu voči odporkyni 1, s tým, že navrhol zaviazať oboch odporcov spoločne a nerozdielne, o čom súd nerozhodol. Predmetom konania je nárok uplatnený proti odporcom 1 a 2 za neuhradenú faktúru navrhovateľa č. 014100015 zo dňa 31.12.2010 splatnej dňa 28.02.2011, ktorou navrhovateľ vyúčtoval odporkyni 1 sumu 1.709,85 Eur, ktorá pozostáva za prepravné úkony v sume 134,95 Eur, za manipuláciu v sume 47,60 Eur a za parkovné za 193 dní v sume 1.527,31 Eur. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti proti odporkyni 1 pre nepodanie odvolania v tejto časti nadobudol právoplatnosť a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo vyhovujúce rozhodnutie proti odporcovi 2 a rozhodnutie o náhrade trov konania. Na vec sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z O odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len cit. zák.). Podľa § 49 ods. 9 cit. zák. spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba - podnikateľ alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods. 3 písm. c). Podľa § 49 ods. 10 cit. zák. staré vozidlo je odpadom, ak ho jeho držiteľ nepreviedol na iného na účely jeho využitia ako motorového vozidla. Staré vozidlo je odpadom, aj ak to v rozhodnutí podľa § 51 ods. 5 alebo podľa § 53 ods. 3 určí okresný úrad. Podľa § 51 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, ak držiteľ starého vozidla nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. a), urobí tak správca cesty (na ceste alebo verejnom priestranstve) alebo obec (na inom mieste), a to odovzdaním starého vozidla na parkovisko určené okresným úradom podľa § 53 ods. 8 (ďalej len "určené parkovisko"); náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ starého vozidla. O odstránení starého vozidla jeho odovzdaním na určené parkovisko ten, kto ho zabezpečil, bezodkladne písomne upovedomí: a) držiteľa starého vozidla a súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami podľa odseku 6 v prípade jeho nečinnosti, b) inšpekciu, c) okresný úrad , d) obec. Podľa ods. 5 cit. zák. ak si do dvoch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 4 písm. a) držiteľ starého vozidla neprevezme staré vozidlo z určeného parkoviska, okresný úrad začne konanie o tom, či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát. Ak okresný úrad rozhodne o tom, že vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát, držiteľom starého vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak okresný úrad rozhodne inak, v rozhodnutí zároveň určí, že staré vozidlo je odpadom. V zmysle § 53 ods. 7 cit. zák. držiteľ starého vozidla zistený podľa odseku 6 je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určenom parkovisku tomu, kto tieto náklady vynaložil. V zmysle ods. 8 určené parkovisko určuje okresný úrad na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l) cit. zák. ; ak je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, okresný úrad môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva. Na zriadenie a prevádzkovanie určeného parkoviska platia rovnako ustanovenia § 52a ods. 2. cit. zák. Prevádzkovateľ určeného parkoviska vedie evidenciu prevzatých a odovzdaných starých vozidiel (ods. 9). Ust. § 45 cit. zákona, na ktorý sa odvoláva súd prvého stupňa bol zrušený predpisom 733/2004 Z.z. s účinnosťou od 13.08.2005. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že navrhovateľ oznámením pod č.k. AO-1268/ZO-10 zo dňa 10.06.2010 zaslal odporcovi 2 vyrozumenie o odstránení starého vozidla, z ktorého je zrejmé, že na základe požiadania Mestského úradu Trnava odstránil staré vozidlo, MAZDA 626 bez evidenčného čísla, čiernej farby, ktorého užívateľom je on. Odstránenie vozidla sa uskutočnilo za prítomnosti pracovníka Mestskej polície jeho odstránením na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia na adresu: AUTO A-Z, spol. s r.o., Bratislavská 20, Zohor. Upozornil ho, že s poukazom na ust. § 53 ods. 6 zák. č. 223/2001 Z.z. je ako držiteľ vozidla nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určené parkovisko. Ak si staré vozidlo neprevezme v lehote dvoch mesiacov od tohto upovedomenia OÚŽP rozhodne či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát. Obvodný úrad životného prostredia začal konanie v zmysle § 51 ods. 5 Zákona o odpadoch ohľadne osobného automobilu MAZDA 626, čiernej farby, bez EČ (podľa lustrácie TT-746 BX), VIN: JMZGE14J201207950, ktoré patrilo do nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1 a 2. Dôvodom takéhoto postupu bolo, že predmetné vozidlo si držiteľ neprevzal z určeného parkoviska v stanovenej lehote dvoch mesiacov od upovedomenia o jeho odovzdaní na určené parkovisko, preto bolo potrebné rozhodnúť, či vlastníctvo k starému vozidlo nadobudne štát. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím číslo: G2010/01831/ŠSOH/Du zo dňa 12.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2010, nerozhodol, že predmetné vozidlo nadobudne štát, ale, že dňom právoplatnosti rozhodnutia sa predmetné vozidlo stáva odpadom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie dôvody odporcu 2, že popísané vozidlo nenaplnilo znaky starého vozidla podľa zákona § 45 ods. 5. Zákona o odpadoch, že jeho odťah nebol v súlade so zákonom , sú pre existenciu vyššie popísaného rozhodnutia správneho orgánu irelevantné a súd sa nimi v tomto konaní už nemohol zaoberať. Tieto námietky mal odporca 2 uplatniť v správnom konaní, ktorú možnosť nevyužil, čo však nemôže byť nahradené v tomto konaní, v ktorom nejde o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale o sporové konanie, na čo správne poukázal už súd prvého stupňa. Navrhovateľ však súdu predložil len rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 08.12.2004, č. 122/A/04-6.2, ktorým mu bola udelená autorizácia na spracovanie starých vozidiel, čo je nepostačujúce na preukázanie, že bol oprávnený aj k odťahu vozidla odporcu 2 na parkovisko v Zohore, s čím, sa ale súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal. V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva nielen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Pred súdom prvého stupňa odporca 2 na pojednávaní dňa 05.06.2012 navrhol doplniť dokazovanie, o ktorom súd rozhodol, že vykoná len dôkaz - pripojením spisu Mesta Trnava a Obvodného úradu životného prostredia. Uviedol, že nevykonaný bude navrhnutý dôkaz - výsluch príslušných orgánov. Na ďalšom pojednávaní dňa 06.09.2012 odporca 2 opätovne namietal nezákonné odstránenie jeho vozidla, práve firmou navrhovateľa mimo okresu, dokonca aj mimo kraja. Dôvodil, že na likvidáciu vozidiel existuje firma aj v Trnave. Navrhol predvolať zástupcu správy ciest, ODI, ktorá pri nezákonnom postupe asistovala a zástupcu OÚŽP, ktorý vydal povolenie na odťah. Súd tieto návrhy na dokazovanie uznesením zamietol, následne dokazovanie vyhlásil za skončené a rozhodol napadnutým rozsudkom. Prvostupňový súd tieto dôkazy navrhované odporcom 2 (ktoré sú inak v zápisniciach o pojednávani nie sú popísané celkom jasne) nevykonal, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia tento svoj postup v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nijako neodôvodnil. S poukazom na povinnosť súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.), bolo povinnosťou prvostupňového súdu vyporiadať sa so všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami súvisiacimi s riešenou problematikou odťahu vozidla odporcu 2 práve firmou navrhovateľa pričom všetky vykonané dôkazy bolo nevyhnutným vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale i komplexne v ich vzájomných súvislostiach. Keďže prvostupňový súd dôkazy priamo navrhované odporcom 2 na pojednávaniach nevykonal a zároveň sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, nevykonanie tohto dôkazu v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nijako nezdôvodnil, odňal tým účastníkom možnosť konať pred súdom. Žiada sa pritom dodať, súd prvého stupňa sa ani iným spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu 2 smerujúcimi proti návrhu, ktoré spočívali v námietke nehospodárnosti postupu, keď staré vozidlo, ktorého je držiteľom bolo umiestnené navrhovateľom mimo okresu a kraja a nezameral odôvodnenie rozhodnutia, ani na ozrejmenie „určeného parkoviska“, na čo navrhol odporca 2 vykonať časť práve súdom prvého stupňa nevykonaného dokazovania. Dôvodným bolo aj odvolanie odporkyne 1 v časti o náhrade trov konania. Jej odvolacie argumenty sú opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a nevychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, proti tomu účastníkovi, ktorý úspech v konaní nemal. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže postupom súdu bola odňatá možnosť účastníkom konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude vo veci posúdiť návrhy odporcu 2 na vykonanie dôkazov, prípadne doplniť dokazovanie v rozsahu navrhnutom odporcom 2 a vo veci opätovne rozhodnúť vo veci samej už len vo vzťahu k odporcovi 2, pričom rozhodnutie je treba v súlade s ust. § 157 O.s.p. náležite v každej časti riadne odôvodní. V novom rozhodnutí prvostupňový súd znovu rozhodne o trovách konania odporkyne 1, proti ktorej je už zamietnutie návrhu právoplatné a v závislosti potom od rozhodnutia proti odporcovi 2 aj vo vzťahu k nemu, pričom zároveň rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Senát krajského súdu takto rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.