Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/91/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508207260 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1508207260.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: PharmDr. Martin Czafik, bytom ul. J. č. XX, L., zast. advokátskou kanceláriou Hagyari, Kubovič & Partners, spol. s r.o., Y. ul. č. X/A, L., proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., H. ul. č. XX, Bratislava, o 438 763,22 Sk ( 14 564,27 eur ), na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 3. februára 2009 č.k. 12C 126/2008-89, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 438 763,22 Sk z titulu poplatku z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktorými žalobca žalovanej vyúčtoval cenu zdravotnej starostlivosti poskytnutej jej poistencom. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že všetky faktúry boli splatné v roku 2004, z toho posledná dňa 3.12.2004. 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku začala plynúť dňa 4.12.2004 a uplynula dňom 4.12.2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 2.4.2008, teda oneskorene. Žalovaná sa premlčania dovolala a preto nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať ( § 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák. ). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že žalovaná je verejnoprávnou inštitúciou, predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania sa týka zabezpečovania verejných potrieb ( poskytovanie lekárskej starostlivosti v rámci systému verejného zdravotného poistenia ) a lekáreň ( majiteľ lekárne ) je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obch. zák., pretože samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku vykonáva sústavnú činnosť podľa osobitného predpisu ( zák. č. 140/1998 Z.z. ). Vzťahy medzi žalovanou ( pred jej transformáciou na akciovú spoločnosť ) a súkromnou lekárňou sú preto relatívnymi obchodmi v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák.. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.9.2003 sp. zn. 4 Cdo 87/03, na ktoré sa odvoláva súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nie je možné v prejednávanej veci aplikovať. V právnom vzťahu, ktorého sa tento rozsudok najvyššieho súdu týka, totiž účastníci konania nemali postavenie podnikateľa a nimi z uzavretej zmluvy vyplývalo, že sa daný vzťah má posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Okrem toho, uvedený rozsudok najvyššieho súdu sa týkal nárokov vzniknutých v rokoch 1998 a 1999, teda v čase, keď platilo odlišné znenie ust. § 262 Obch. zák.. Pôsobnosť § 261 ods. 2 Obch. zák. bola rozšírená na vzťahy medzi verejnoprávnou inštitúciou a podnikateľmi až novelou vykonanou zákonom č. 263/1999 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2000. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodnoprávny vzťah a predmetný nárok sa premlčuje v 4 - ročnej premlčacej dobe. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci žalobca ako poskytovateľ lekárskej starostlivosti v období február až október 2004 vydal poistencom žalovanej na základe lekárskych predpisov a zdravotných poukazov lieky a zdravotnícke pomôcky. Ich cenu žalovaná neuhradila včas a dostala sa tak do omeškania. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny vzťah a že teda predmetný nárok sa premlčuje v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák.. Odvolací súd rovnako ako v prvom rozsudku z 9.7.2009 č.k. 6Co 147/09-114 poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.9.2003 sp. zn. 4 Cdo 87/03. V tomto rozsudku najvyšší súd zaujal stanovisko, že vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti je vzťahom občianskoprávnym. Obdobné stanovisko zaujal Najvyšší súd SR i v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 62/04, keď v tomto rozhodnutí uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej úhrade je vzťahom špeciálnym, vyplývajúcim z osobitnej právnej úpravy a nie je preto vzťahom obchodnoprávnym. Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom do 31.12.1999 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri ich uzavieraní zmlúv, z obsahu ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa tohto ustanovenia v znení zák. č. 263/1999 Z.z., teda v znení platnom od 1.1.2000, touto časťou zákona sa správajú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenia zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Odvolací súd je toho názoru, že právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávnou inštitúciou je aj štátna organizácia, ktorá nie je podnikateľom v zmysle § 261 ods. 2 druhá veta Obch. zák. v znení platnom do 31.12.1999. Z toho hľadiska treba novelu § 261 ods. 2 Obch. zák. vykonanú zákonom č. 263/1999 Z.z. považovať iba za precizovanie pôvodného znenia tohto ustanovenia. Preto neobstojí názor žalobcu, že § 261 ods. 2 Obch. zák. v znení platnom do 31.12.1999 neupravoval vzťahy medzi verejnoprávnou inštitúciou a podnikateľmi. z toho potom vyplýva, že vyššie označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno použiť aj v prejednávanej veci, i keď sa týkajú nárokov vzniknutých do 31.12.1999. Keďže teda medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny vzťah, nárok žalobcu sa premlčuje v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie predmetného nároku začala plynúť dňom 4.12.2004 a uplynula dňom 4.12.2007. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 2.4.2008, teda oneskorene. Vzhľadom na to, že žalovaná sa premlčania dovolala, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať ( § 100 posledná veta Obč. zák. ). Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.