Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/50/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509010424 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509010424.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Karola Kováča a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného G. H. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V a obžalovaného G. H. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/55/2009 zo dňa 13.02.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.07.2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., M. XX, ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/55/2009 zo dňa 08.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/90/2010 zo dňa 30.11.2010 zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanom rozsudku, u k l a d á podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení Nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z. z., § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 21.11.2007, právoplatný 13.12.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom senát okresného súdu obžalovanému G. H., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/55/2009 zo dňa 08.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/90/2010 zo dňa 30.11.2010 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v priebehu roka 2007 až do 16.10.2007 v R. v mestskej časti D. na M. ulici č. XX na XI. poschodí vo vlastnom byte č. 112 za pomoci nástrojov a surovín, ktoré si zadovažoval nezisteným spôsobom, varil a vyrábal metamfetamín /tzv. pervitín/, ktorý dávkoval do zatavených striekačiek a následne si ho sám aplikoval alebo predával viacerým drogovo závislým osobám, ktorým metamfetamín predával v priestore za obytným domom alebo priamo vo vlastnom byte, kde si ho niektorí aj aplikovali a takto predával metamfetamín aj H. D., ktorý si od neho v nešpecifikovanom období viackrát zakúpil metamfetamín, vrátane dňa 16.10.2007 za sumu 400 Sk v zatavenej striekačke, v ktorej sa nachádzal metamfetamín s efedrínom, resp. pseudoefedrínom s hmotnosťou 288 mg a s priemernou koncentráciou účinnej látky 2,5% hmotnostných, čo zodpovedá 7 mg absolútneho metamfetamínu a jednej jednorazovej dávke drogy s nízkym obsahom účinnej látky, H. X., ktorý si od neho kupoval metamfetamín v priebehu dvoch mesiacov a to dvakrát alebo trikrát do týždňa a A. A., ktorý si od neho kupoval metamfetamín v roku 2007 v priebehu pol roka a to dvakrát alebo trikrát do týždňa. Dňa 16.10.2007 v čase od 20.05 hod. do 22.15 hod. na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0Tp/261/2007 zo dňa 29.05.2007 bola vykonaná v R. v mestskej časti D. na M. ul. č. XX na XI. poschodí v jeho byte č. 112 domová prehliadka, v rámci ktorej v priestoroch bytu boli zaistené sklená fľaša s etiketou „Cukor práškový“ s obsahom dvoch kvapalných fáz, sklená fľaša s hnedým kovovým uzáverom s obsahom tekutiny, sklená fľaša s bielym kovovým uzáverom s obsahom dvoch kvapalných fáz, plastová dóza s nápisom „Hydroxid sodný“ (stopa č. 1), sklená fľaša 0,5 l s obsahom svetložltej tekutiny, plastová fľaša s nápisom „Kyselina chlorovodíková“, sklená fľaša 250 ml s nápisom „Simax Czech republic“ s obsahom hnedého práškového materiálu, červený plastový lievik s filtračným papierom, tmavohnedá sklená fľaštička s tekutinou, blister s nápisom „Isoprinosine“, prázdna zatavená infekčná striekačka so zeleným piestikom, zatavená infekčná striekačka s modrým piestikom (stopa č. 2), 2 sklené vrchnáky z jenského skla (stopa č. 3), sklená nádoba 1 l, korková zátka, gumená zátka, biely plastový vrchnák, sklená banka 500 ml, zaváraninová fľaša s tekutinou, sklená odsávacia banka oblepená sivou lepiacou páskou, plastová lyžička, zatavená injekčná striekačka (stopa č. 4), 3 plastové fľaštičky s tekutinami, ručný mixér, zelený plastový vrchnák (stopa č. 5), plastová fľaša 0,5 l s tekutinou (stopa č. 6), elektrická dvojplatnička (stopa č. 7), 4 plastové vaky určené na peritoneálnu dialýzu s regulátormi, 2 hliníkové naberačky, prázdna injekčná striekačka Chirana 23 ml, časť zrezanej zatavenej injekčnej striekačky s modrým piestikom, časť injekčnej striekačky bez piestika (stopa č. 8), 4 zelené plastové fľaše s nápisom „Technický benzín“ s obsahom tekutiny, červený plastový lievik (stopa č. 9), infúzna sklená fľaša s obsahom tekutiny (stopa č. 10), 3 sklené zaváraninové fľaše (stopa č. 11), sklená zaváraninová fľaša so stopami bieleho materiálu, nerezová naberačka, smaltový hrniec s obsahom bielo-béžového zlepeného práškového materiálu (stopa č. 12), inzulínová injekčná striekačka s obsahom hnedočervenej zakalenej tekutiny (stopa č. 13) a nerezová miska (stopa č. 14). Následným kriminalisticko - expertíznym skúmaním bolo zistené, že sklená fľaša s etiketou „cukor práškový“ obsahovala ako hornú fázu technický benzín s objemom 148 ml, v ktorom bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu, dolnú fázu tvorila tekutina s objemom 295 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu, v sedimente s hmotnosťou 5 612 mg bola zistená prítomnosť pseudoefedrínu, sklená fľaša s bielym kovovým vrchnákom obsahovala ako hornú fázu technický benzín s obsahom 44 ml, v ktorom nebola zistená prítomnosť omamnej a psychotropnej látky, dolnú fázu tvorila tekutina s objemom 118 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť pseudoefedrínu (stopa č. 1), na vnútorných stenách injekčnej striekačky so zeleným piestikom bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a loratadínu (stopa č. 2), na dvoch sklených vrchnákoch bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pseudoefedrínu, laratadínu a dexbrómfeniramínu (stopa č. 3), zaváraninová fľaša obsahovala číru tekutinu s objemom 115 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu, na sklenej nádobe a zátkach bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, sklenej odsávacej banke bola zistená prítomnosť metamfetamínu, na bielej lyžičke bola zistená prítomnosť metamfetamínu, pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu, na injekčnej striekačke bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu a jódu (stopa č. 4), na elektrickej dvojplatničke bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu (stopa č. 7), na dvoch hliníkových naberačkách bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pseudoefedrínu, dexbrómfeniramínu a kofeínu, na prázdnej injekčnej striekačke Chirana bola zistená prítomnosť pseudoefedrínu, na časti zrezanej zatavenej injekčnej striekačky bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu a na časti injekčnej striekačky bez piestika bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu (stopa č. 8), štyri plastové fľaše s nápisom „Technický benzín 350 g“ obsahovali žltohnedú zakalenú tekutinu s celkovým objemom 448 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu, v sedimente z dna fliaš bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu a na červenom plastovom lieviku bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu (stopa č. 9), na troch sklených fľašiach sa nachádzalo stopové množstvo bieleho práškového materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu (stopa č. 11), sklená zaváraninová fľaša obsahovala na dne prichytený zlepený práškový materiál s hmotnosťou 144 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť stôp pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu (stopa č. 12), inzulínová injekčná striekačka obsahovala krv s objemom 0,2 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť metamfetamínu, pseudoefedrínu a dexbrómfeniramínu, ide pravdepodobne o zvyšok po injekčnej aplikácii dávky drogy (stopa č. 13) a na nerezovej miske sa nachádzalo stopové množstvo hnedého materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, pseudoefedrínu, dexbrómfeniramínu a loratadínu (stopa č. 14), pričom z výsledkov skúmania aj vyplýva, že elektrická dvojplatnička, nerezová miska, sklená odsávacia banka, sklená nádoba, lievik, rôzne zaváraninové fľaše, papierový filter atď. boli spolu s chemikáliami (kyselina chlorovodíková, hydroxid sodný, technický benzín, červený fosfor), ktoré boli taktiež zistené v ďalších zaistených stopách, použité na výrobu metamfetamínu. Metamfetamín je zaradený v zmysle ustanovení zák. č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok. Efedrín a pseudoefedrín sú surovinami (prekurzormi) pri príprave metamfetamínu, ich prítomnosť v zaistených stopách mohla byť spôsobená nedokonale urobenou syntézou a sú v zmysle ustanovení zák. NR SR č. 331/05 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradené medzi určené látky kategórie 1. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona mu uložil súd prvého stupňa súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 6 Trestného zákona, vlastníkom ktorých sa stáva štát. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 21.11.2007, ako aj všetky ďalšie nadväzujúce rozhodnutia. Proti tomuto rozsudku podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní obžalovaný G. H. odvolanie, ktoré odôvodnil sám podaniami zo dňa 19.02.2014 a 07.07.2014, a tiež prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 13.02.2014. V zákonnej lehote dňa 21.02.2014 podal odvolanie aj prokurátor, a to v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil podaním zo dňa 14.03.2014. Obžalovaný poukázal na to, že uložený trest nezohľadňuje jeho odsúdenie pre prečin zanedbania povinnej výživy, kedy mu bol podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ani to, že počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne potrestaný, ale len odmenený, pred výkonom trestu žil žiadnym životom, bol zamestnaný, staral sa o dieťa svojej družky a o vlastné spoločné dieťa. Trest považuje za neprimerane prísny, domáhal sa uloženia súhrnného trestu. Obhajca obžalovaného považuje trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka za trest nezohľadňujúci zásady individuálnej a generálnej prevencie, ktorým môže zodpovedať aj súhrnný trest kratšieho trvania, a to vo výmere 6 rokov. Poukázal na odstup času od spáchania trestného činu a na skutočnosť, že obnova konania bola povolená v prospech obvineného. Navyše obvinený má vykonať ďalší trest vo výmere 1 rok. Prokurátor dôvodil, že uložený trest nezodpovedá ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 4, § 41 ods. 2 a § 172 ods. 1 Trestného zákona, kedy z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd ukladal trest v sadzbe 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 218/2007 Z. z., avšak prehliadol, že k zmene zákonnej trestnej sadzby došlo až zákonom č. 204/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.08.2013, preto mal ukladať trest v sadzbe 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Okresný súd nesprávne uviedol, že oproti pôvodnému rozsudku, kedy bol obžalovanému uložený trest pod spodnou hranicou upravenej sadzby, v súčasnosti uložil trest v polovici trestnej sadzby, čo však nie je pravda, nakoľko v rámci trestnej sadzby 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace sa jedná o trest uložený v dolnej polovici trestnej sadzby. Ďalej okresný súd prehliadol, že v rámci ukladania súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 27.11.2007, ktorým bol obžalovanému uložený trest úhrnný vo výmere 2 roky, teda súd ukladal trest za minimálne 2 skutky a za 4 trestné činy. Súd prehliadol, že obžalovaný nielen prechovával psychotropnú látku a prekurzor, ale psychotropnú látku aj vyrábal a predával, a to po dlhšiu dobu. Súd ďalej neprihliadol na skutočnosť uvedenú v pôvodnom odvolacom konaní, že obžalovanému mal byť uložený trest v rozpätí 8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace, teda už v pôvodnom konaní bol uložený trest pod dolnú hranicu upravenej sadzby. Súd neprihliadol na to, že obžalovaný bol 10 krát súdne trestaný, a to najmä na drogovú a majetkovú trestnú činnosť, v priebehu trestného konania svoju vinu v plnom rozsahu popieral, dokonca sa pokúsil zvaliť vinu na inú osobu - H. D., v čase páchania trestnej činnosti obžalovaný nepožíval dobrú povesť ani v mieste bydliska, kde bol priestupkovo postihnutý, a o stupni narušenia obžalovaného svedčí aj to, že počas výkonu trestu v tejto trestnej veci bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/24/2012 zo dňa 21.02.2012 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. S poukazom na spôsob vykonania činu a jeho následky, motív, mieru zavinenia, pohnútku páchateľa a jeho osobu, ktorá sa sústavne dopúšťa úmyselných trestných činov, o. i. aj závažnej drogovej trestnej činnosti, je prokurátor toho názoru, že obžalovanému je potrebné v súlade s § 34 Trestného zákona potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody v pôvodnej výmere, t. j. 8 rokov a trest prepadnutia veci. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala na odvolaní okresného prokurátora a jeho písomných dôvodoch, navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu, zrušil rozsudok a uložil trest v pôvodnej výmere. Obžalovaný zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania s tým, že uložený trest je neprimerane prísny, a domáhal sa uloženia súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov. K trestnej činnosti sa priznal, pochopil vo výkone trestu, čo je preňho naozaj dôležité, nie sú to drogy, ale jeho dcéra, ktorá sa narodila krátko pred nástupom výkonu trestu v tejto veci. Obžalovaný pochopil, že sa musí zmeniť a viesť riadny život. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolania oboch procesných strán sú dôvodné, avšak z iných dôvodov než uvádzajú v odvolaniach. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=17628562&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 405 písm. b) Trestného poriadku ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku, Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/55/2009 zo dňa 08.06.2010 bol obžalovaný G. H. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 218/2007 Z. z. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia veci. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 21.11.2007 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/90/2010 zo dňa 30.11.2010 Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Nt/16/2013 zo dňa 18.11.2013 bola povolená obnova konania v prospech odsúdeného G. H. z dôvodu existencie Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012, publikovaného dňa 21.12.2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012, kedy ústavný súd vyhlásil časť ustanovenia § 41 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=14998735&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777216&FragmentId2=4777216>Trestného zákona v texte za bodkočiarkou - „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ - za protiústavnú. Zároveň súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/55/2009 zo dňa 08.06.2010 ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2013. Následne súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach, oboznámením súdnych rozhodnutí a podstatného obsahu spisu, ako aj odpisom registra trestov, a napadnutým rozsudkom uložil vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 27.11.2007 obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov a trest prepadnutia veci. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplývajú nasledovné skutočnosti: Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 27.11.2007 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom podplácania podľa § 161 ods. 2 uvedeného Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 09.10.2004. Za tieto trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne a trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. NOKIA 3100 so SIM kartou. Týmto rozsudkom Okresný súd Bratislava IV uznal obžalovaného vinným aj pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaný dňa 23.11.2001, a s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/29/2002 zo dňa 26.04.2002 upustil od uloženia súhrnného trestu. Vo vzťahu k výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza relevantné právne skutočnosti na časovej osi: 23.11.2001 - trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona 09.10.2004 - trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestný čin podplácania podľa § 161 ods. 2 Trestného zákona 26. 05. 2006 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona (odsúdenie Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 2T/119/2006 dňa 02.10.2006) 26. 06. 2006 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona (odsúdenie Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 0T/23/2006 dňa 28.06.2006) 28. 06. 2006 - doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/23/2006 obvinenému 01/2007 až 16.10.2007 - spáchanie aktuálneho trestného činu - § 172 16.05.2007 (počas trvania aktuálneho skutku) - doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/119/2006 zo dňa 02.10.2006 obvinenému 27. 11. 2007 - vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 Z týchto právnych skutočností vyplýva záver, že aktuálny trestný čin nebol spáchaný v súbehu s trestnými činmi (ani v časti), o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 1T/49/2006, pretože medzi spáchaním trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) Trestného zákona dňa 09. 10. 2004 a začiatkom roka 2007, kedy obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a),c) a d) Trestného zákona, došlo dňa 28. 06. 2006 k doručeniu trestného rozkazu sp.zn. 0T/23/2006 obvinenému. Doručenie trestného rozkazu (alebo vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku) je takou právnou skutočnosťou, ktorá prerušuje súbeh trestných činov, a preto sú trestné činy spáchané následne recidívou, za ktorú nie je možné ukladať súhrnný trest, ale trest samostatný (napr. R 34/1965, R 41/1968, R 52/1971). Skutok, pre ktorý je obvinený v súčasnosti trestne stíhaný, nie je v súbehu ani so žiadnym iným trestným činom, pre ktorý bol obžalovaný G. H. odsúdený. Z uvedených skutočností vyplýva, že v pôvodnom konaní bol obžalovanému uložený trest nesprávne, a to v konečnom dôsledku na prospech obžalovaného, nakoľko do výkonu súhrnného trestu sa mu započítal vykonaný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky uložený zrušeným rozsudkom, ktorý zrušený byť nemal. Zásada zákazu reformationis in peius, ktorá je vyjadrená v citovaných ustanoveniach § 322 ods. 3 a § 405 písm. b) Trestného poriadku, bráni odvolaciemu súdu v tomto štádiu trestného konania, t.j. potom, čo prokurátor nenapadol pôvodný rozsudok odvolaním a obnova konania bola povolená v prospech obvineného, napraviť pochybenie vo výroku o treste uložením samostatného trestu odňatia slobody namiesto trestu súhrnného, čo by z hľadiska celkového výsledku trestného konania mohlo byť v neprospech obvineného. Výrok o treste napadnutého rozsudku však má aj ďalšie nedostatky, ktoré korigované odvolacím súdom mohli byť a aj boli, a to na základe odvolaní oboch procesných strán napriek tomu, že neboli odvolaniami vytýkané, nakoľko sa jedná o pochybenia, ktoré sú dôvodom pre dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Odvolania oboch procesných strán smerovali proti výmere trestu odňatia slobody. Odvolací súd v tejto časti dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody uložený za 3 zbiehajúce sa trestné činy na skutkovom a právnom základe uvedenom jednak v bode 1) rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 (trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným činom podplácania podľa § 161 ods. 2 uvedeného Trestného zákona), a jednak za aktuálny zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) Trestného zákona, vo výmere 7 a pol roka zodpovedá zákonným kritériám. Správne postupoval súd I. stupňa, keď pri určovaní výmery trestu vychádzal z trestnej sadzby najprísnejšieho zákonného ustanovenia pre zbiehajúce sa trestné činy, ktorým je ustanovenie § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení, ktoré je pre obžalovaného priaznivejšie, a to s použitím § 2 ods. 1 Trestného poriadku in fine, keďže v čase medzi spáchaním trestného činu a rozhodovaním o treste došlo k zmene dolnej hranice trestnej sadzby zo 4 na 3 roky novelizáciou Trestného zákona (zákonom č. 204/2013 Z. z.). Trestná sadzba odňatia slobody podľa § 172 ods. 1 je 3 až 10 rokov. Nakoľko obžalovaný spáchal viac trestných činov, z ktorých je minimálne jeden zločinom, bolo potrebné podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby o ? a ukladať trest v sadzbe 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi prokurátora o tom, že závažnosť konania obžalovaného sa zvyšuje tým, že drogy nielen prechovával, ale ich aj vyrábal a predával, a možnosti nápravy obžalovaného nie sú priaznivé, nakoľko má 10 záznamov v registri trestov za drogovú a majetkovú trestnú činnosť, avšak na rozdiel od prokurátora uvádza, že výmera trestu napadnutého rozsudku zodpovedá uvedeným zákonným kritériám a primerane odzrkadľuje zníženie dolnej hranice trestnej sadzby novelou Trestného zákona. Z týchto dôvodov odvolací súd neakceptoval návrh obžalovaného na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý by bol neprimerane mierny a nezodpovedal by požiadavkám generálnej ani individuálnej prevencie. Ani priznanie obžalovaného k trestnej činnosti, ktoré obžalovaný učinil pred odvolacím súdom dňa 22.07.2014 (takmer 7 rokov po skutku), a jeho deklarovaná ľútosť, na uvedenom závere nič nemení, a to preto, že zmena postoja obžalovaného k trestnej činnosti tesne pred konečným rozhodnutím vo veci nespĺňa požiadavku § 36 písm. l) Trestného zákona a nenesie ani náznak úprimnosti vo vzťahu k následkom, ale je motivované osobným prospechom obžalovaného vo vzťahu k výmere trestu. K ďalším odvolacím námietkam prokurátora nadriadený súd uvádza, že hoci niektoré z nich majú racionálny základ a sú pravdivé, nemajú žiaden vplyv na správnosť a spravodlivosť uloženého trestu, nakoľko sa týkajú chybného odôvodnenia rozsudku (trest je skutočne v dolnej polovici trestnej sadzby, nakoľko polovica predstavuje 8 rokov a 2 mesiace), alebo pojednávajú o skutočnostiach, ktoré sú v súčasnom štádiu irelevantné (v pôvodnom konaní súd nesprávne uložil trest pod spodnou hranicou trestnej sadzby, ktorá bola 8 rokov a 8 mesiacov). Okresný súd však pochybil, keď do výroku o treste neuviedol priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol za trestný čin odsúdený, avšak v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona nebolo povinnosťou okresného súdu zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona pre prevahu počtu priťažujúcich okolností, keďže trestná sadzba sa zvyšovala podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Formálnym pochybením je aj neuvedenie Nálezu Ústavného súdu SR č. 482/2012 Z. z. do výroku rozhodnutia, nakoľko práve toto rozhodnutie ústavného súdu vyvolalo neúčinnosť predmetnej časti ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, a zatiaľ k zmene Trestného zákona v tomto smere riadnym legislatívnym procesom nedošlo. Tieto pochybenia odvolací súd na podklade odvolania prokurátora napravil tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol. Zo spisového materiálu je zrejmé, že trest prepadnutia veci uložený pôvodným rozsudkom už bol vykonaný, prepadnuté veci boli reálne odovzdané príslušnému orgánu spravujúcemu majetok štátu. Štát nadobudol vlastnícke právo k predmetným veciam právoplatnosťou pôvodného rozsudku, ktorý bol vo vzťahu k prepadnutým veciam konštitutívnym právnym aktom, preto v súčasnosti nie je dôvod deklarovať prechod vlastníckeho práva na štát ďalším súdnym rozhodnutím, a nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 60 Trestného zákona, pretože vec páchateľovi už nepatrí. Z tohto dôvodu odvolací súd trest prepadnutia veci obžalovanému neuložil. K žiadosti obžalovaného o uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/24/2012 zo dňa 21.02.2012 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený rozpis udalostí na časovej osi, z ktorého je zrejmé, že uloženie takéhoto súhrnného trestu je vylúčené pre absenciu súbehu trestných činov. Odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním aktuálnej trestnej činnosti vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, a tiež primerane súčasnej procesnej situácii zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/49/2006 zo dňa 21.11.2007. Na základe uvedených skutočností odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol rozsudkom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.