Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/474/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509200266 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1509200266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: E.. J. R. V. C. X. S. , advokát v L., X.. X. H. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Námestie Slovenského Národného Povstania č. 22, IČO: 35 724 111, za ktorú koná JUDr. Juraj Erben, proti odporkyni: A.. H. K. U. J. F. S. Y. Á. - P. C. K. Y. C. X. S. Y. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom L., K. M. Č.. XX, zastúpená Marošom Rakúsom, bytom Bratislava, Rusovská cesta č. 13, o zaplatenie sumy 555,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2013, č.k. 10 C 56/2009-193, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 27. mája 2013, č.k. 10 C 56/2009-193, z m e ň u j e tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3,24 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh z a m i e t a . Vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 27.5.2013, č.k. 10 C 56/2009-193, zamietol návrh doručený súdu prvého stupňa dňa 15.1.2009. Ním sa navrhovateľ domáhal zaplatenia (pôvodne) sumy 1.058,46 € spolu s príslušenstvom titulom nezaplatených trov právneho zastúpenia odporkyňou. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 5.10.2009, č.k. 10 C 56/2009-101, súd prvého stupňa konanie zastavil v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 347,38 € podľa § 96 ods. l, 3 O.s.p. pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, vo zvyšnej časti (týkajúcej sa zaplatenia sumy 555,47 €) návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania; pred rozhodnutím daným rozsudkom súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2.9.2009, č.k. 10 C 56/2009-100, zastavil konanie podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 155,61 € pre späťvzatie návrhu navrhovateľom. Nemal sporné, že navrhovateľ ako advokát poskytoval odporkyni právne služby na základe plnomocenstva zo dňa 19.1.2006; na odmene za poskytovanie právnych služieb sa nedohodli. Medzi účastníkmi konania bol sporný rozsah poskytnutých právnych služieb navrhovateľom pre odporkyňu, avšak nesporné zostali úkony: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, prípravu a podanie návrhu vo veci samej. Spornou medzi účastníkmi bola výška odmeny za takto poskytnuté právne služby. Odmena sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom a ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o tarifnej odmene (§ 9 až § 14). V čase udelenia plnomocenstva dňa 19.1.2006 nebolo zrejmé, čo bolo predmetom, resp. aká bola hodnota predmetu sporu, a preto bolo nutné pri výpočte tarifnej odmeny vychádzať z ustanovenia § 11 ods. l vyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola 1/13 výpočtového základu vtedy, ak nebolo možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V čase uskutočnenia úkonov: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, príprava a podanie návrhu vo veci samej, nebola vyčíslená hodnota predmetu sporu, a tak hodnota jedného úkonu právnej služby sa rovnala 1/13 výpočtového základu; v roku 2006 v sume 1.260,-- Sk. Túto sumu súd znížil o 20 % v dôsledku spoločných úkonov advokáta pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb na sumu 1.008,-- Sk; právnemu zástupcovi patrila aj paušálna suma náhrad 164,-- Sk za každý úkon právnej služby. Odporkyňa navrhovateľovi za poskytnuté právne služby zaplatila sumu 155,61 € (4 x 1.008,-- Sk, 4 x 164,-- Sk /4.688,-- Sk/), a tak návrh navrhovateľa už dôvodný nebol. Za úkon - podanie zo dňa 29.6.2006 a 25.9.2006 odmenu navrhovateľovi nepriznal, nepatrí mu, pretože nimi len odstraňoval vady návrhu, tieto preto neboli účelne vynaložené úkony právnej služby. Návrh na začatie konania mal podať kvalifikovane, navrhnúť petit rozsudku tak, aby bol zrozumiteľný, jasný a vykonateľný. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže jej trovy nevznikli. Na odvolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd návrh zamietol (v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 555,47 €) podal včas odvolanie len navrhovateľ. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2012, č.k. 15 Co 1/2010-167 (rozhodnutím v poradí prvým), rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že hodnota sporu v konaní, kde si navrhovateľka (v prejednávanej veci odporkyňa) uplatňovala zľavu z ceny diela (bytu), bola určená v sume 146.915,-- Sk (4.876,68 €) ako 10 % z ceny diela (bytu) vrátane DPH v sume 1.442.875,-- Sk (47.894,68 €), preto nemožno aplikovať ustanovenie § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Znamená to, že predmetom ďalšieho konania zostali nároky navrhovateľa už len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 555,47 € (nesprávne uvedená suma 555,70 €) spolu s príslušenstvom. Po doplnení, zopakovaní, dokazovania súd prvého stupňa mal zistený nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ ako advokát zapísaný v ozname SAK pod č. XXXX zastupoval odporkyňu na základe plnej moci zo dňa 19.1.2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006 proti odporcovi ENCONT PLUS, s. r. o., Bratislava, Gercenova 2. Navrhovateľ dňa 25.1.2006 podal v mene všetkých navrhovateľov návrh na nariadenie predbežného opatrenia, kde, v prejednávanej veci odporkyňa, vystupovala ako navrhovateľka v 17. rade. Následne dňa 6.3.2006 v mene všetkých navrhovateľov ich právny zástupca E.. J. R. podal na príslušný kataster nehnuteľností návrh na zápis poznámky o nariadení predbežného opatrenia; dňa 17.3.2006 podal na Okresný súd Bratislava V. v mene všetkých navrhovateľov návrh vo veci samej, ktorým sa navrhovatelia domáhali zaplatenia zľavy z ceny diela voči vyššie označenému odporcovi. Neskôr takýto návrh písomným podaním vo veci samej upresnil, špecifikoval. Odmenu právny zástupca vyčíslil a vyúčtoval v sume 1.058,46 € ako tarifnú odmenu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení: 1/ príprava a prevzatie právneho zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky, 2/ podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. g/ citovanej vyhlášky, 3/ návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľnosti v zmysle § 14 ods. l písm. c/ citovanej vyhlášky, 4/ príprava a podanie návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006, 5/ podanie zo dňa 29.6.2006 vo veci samej v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky, 6/ doplnené podanie vo veci samej zo dňa 25.9.2006; plus paušálna suma náhrad á 5,44 € (164,-- Sk) za každý úkon právnej služby. Pri určovaní výšky hodnoty sporu navrhovateľ vychádzal z výšky uplatňovanej zľavy, ktorú v návrhu navrhovatelia požadovali od odporcu ENCONT PLUS, s. r. o. V prípade odporkyne sa jednalo o zľavu v sume 4.876,68 €, (146.915,-- Sk), pričom hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 170,96 € (5.150,-- Sk). Odporkyňa navrhovateľovi odvolala plnú moc dňa 29.9.2006. Po takomto ukončení právneho zastupovania navrhovateľ odmenu za poskytnuté úkony právnej služby nefakturoval. Až na základe upomienky navrhovateľa zo dňa 20.10.2008, teda po dvoch rokoch od skončenia zastupovania, od odporkyne vymáhal v spore uplatňovanú pohľadávku. Odporkyňa uznala ako účelne vynaložené úkony právnej služby len 4 úkony a to: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, návrh na zápis poznámky do príslušného katastra nehnuteľností a podanie návrhu vo veci samej dňa 17.3.2006 vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006. Za ne aj zaplatila odmenu navrhovateľovi dňa 13.2.2009 v sume 4.688,-- Sk (155,61 €). Za dve podania zo dňa 29.6.2006 a 25.9.2006 doručené súdu nepovažovala za účelne vynaložené trovy, pretože boli doplnením a spresnením návrhu podaného dňa 17.3.2006. Odporkyňa vychádzala z toho, že treba postupovať podľa ustanovenia § 11 ods. 1 v nadväznosti na § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého je odmena za jeden úkon právnej služby v sume rovnajúcej sa 1/13-tine výpočtového základu v sume 1.260,-- Sk, a to zo sumy 16.381,-- Sk (priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka). Keďže navrhovateľ v tej istej veci ako právny zástupca zastupoval okrem nej ešte viacero osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa podľa § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky znížila o 20 %, teda na sumu 1.008,-- Sk. V priebehu konania odporkyňa spochybnila aj dôvodnosť podania návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, namietala účelnosť úkonu - doplnenie návrhu vo veci samej dňa 29.6.2006, 25.9.2006, s tým, že ako advokát mal podať návrh kvalifikovane hneď. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že odmena sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom a ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Pre súd jednoznačne vyplynulo, že v čase udelenia plnomocenstva odporkyne pre navrhovateľa, dňa 19.1.2006, nebolo zrejmé, čo je predmetom sporu, resp. aká je hodnota predmetu sporu, a preto je nutné pri výpočte tarifnej odmeny vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Sám navrhovateľ pôvodne žiadal v prípade, že odporkyňa už nemala záujem o ďalšie právne služby, zaplatiť sumu 4.688,-- Sk za 4 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Z kontextu listu, v ktorom absentuje dátum vyhotovenia, vyplýva, že bol odporkyni adresovaný po 1.6.2006. Rovnako ani z návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb nevyplýva iná hodnota úkonu, ako stanovená podľa § 10 a § 11 citovanej vyhlášky v sume 1.008,-- Sk + 164,-- Sk režijný paušál za každý úkon právnej služby. Účastníci zhodne uviedli, že k podpisu tejto zmluvy nedošlo. Zostalo tak nepochybné, že nebola vyčíslená hodnota predmetu sporu v čase uskutočnenia prvých štyroch úkonov právnej služby, nebola uzavretá dohoda o odmene advokáta. V čase poskytnutia právnej služby navrhovateľa ako advokáta pre odporkyňu výpočtový základ v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky, ako je uvedené vyššie, predstavoval sumu 16.381,-- Sk, ktorá bola priemernou mesačnou mzdou zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, na rok 2006, 1/13 výpočtového základu predstavuje sumu 1.260,-- Sk. Za prvé štyri úkony právnej služby (za každý úkon) prináleží právnemu zástupcovi tiež v zmysle ustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumy vo výške 1/100 výpočtového základu, čo predstavuje sumu 164,-- Sk (5,44 €) za každý úkon právnej služby; pri zastupovaní dvoch a viacerých účastníkov základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 20 %, t.j. na sumu 1.008,-- Sk (33,46 €). Celkom tak navrhovateľovi patrila odmena v sume 4.688,-- Sk (155,61 €): 4 x 1.008,-- Sk + 4 x 164,-- Sk, ktorú sumu ale odporkyňa už navrhovateľovi poskytla. V konaní po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí prvého) súd prvého stupňa mal na zreteli ustanovenie § 226 O.s.p., podľa ktorého je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Mal preukázané, že súdy vo veciach, v ktorých sa navrhovateľ domáhal z rovnakého dôvodu ako v tomto konaní priznania náhrady za poskytované služby právnej pomoci, rozhodli rozdielne. Napr. vo veciach vedených na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 56/2009, 7 C 55/2009, na Okresnom súde v Námestove pod sp.zn. 2 C 56/2009, v ktorých boli návrhy navrhovateľa zamietnuté, vo veciach vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 9 Co 140/2009, na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn. 7 C 11/2008, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 12 Co 134/2008, v ktorých bol navrhovateľovi nárok priznaný. V nadväznosti na rozdielnosť súdnych rozhodnutí v analogickej veci výške odmeny za úkon právnej pomoci vo veci zľavy z ceny diela, ktorá v návrhu nebola presne vyčíslená, sa súd opieral o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 192/2006 zo dňa 3.11.2006, v ktorom sa uvádza: „Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Dôvodil ďalej, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. "sudca vykladá právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“. Až následne platí ods. 4: Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa. Napokon, povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (Napr. ALEXY, R.: A Theory of Legal Argumentation. A Theory of Rational Discourse as Theory of Legal Justification. Oxford: Clarendon Press, 1989, s. 277 - 278). Súd prvého stupňa vychádzal z nespornej právnej skutočnosti, a síce že zľava z ceny diela (bytu), jej výška, nebola v návrhu na začatie konania zo dňa 17.3.2006 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21Cb 73/2006 špecifikovaná. Medzi navrhovateľom ako advokátom a odporkyňou ako klientom nedošlo k dohode o určení odmeny advokáta. Napriek tomu, že išlo o hodnotu práva vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá bola zistiteľná s nepomernými ťažkosťami, treba postupovať pri určení výšky odmeny navrhovateľa podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. Zdôraznil, že navrhovatelia v návrhu na začatie konania žiadali zľavu z ceny diela (bytu) určenú až znaleckým posudkom. Až na výzvu súdu upresnili petit návrhu v podaní zo dňa 29.6.2006, 25.9.2006. Právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v zrušujúcom uznesení považoval za názor vyslovený v rozpore so zákonom a s princípom právnej istoty; možno v ňom konštatovať retroaktivitu v tom smere, že hoci predmet sporu nebol ocenený pri začatí poskytovania právnej služby, čo zákon explicitne vyžaduje, bol dodatočne odvolacím súdom „ocenený“ retroaktívne, a tým aj odmena navrhovateľa bola retroaktívne „zvýšená“. Odvolací súd v tomto prípade vzal za predmet návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006 zľavu z ceny diela ako hotovú, priznanú a nemeniteľnú vec zistenú bez nepomerných ťažkostí, retroaktívne aplikovateľnú na začiatok poskytovania právnych služieb. Avšak práve nestálosť a neurčitosť eventuálne priznanej zľavy v súdnom spore predstavuje skutočne nepomerné ťažkosti. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena (§ 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.). Podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie právnych služieb v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o podmienkach na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 83). Tým, že konkrétna výška požadovaného plnenia nebola od začiatku konania určená, bol daný dôvod na postup pri určovaní odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Mal za to, že výška peňažného plnenia alebo cena práva alebo veci, ktorých sa poskytovaná právna služba týka, musí byť určená a definovaná od začiatku poskytovania právnej služby. Ak by aj súd pripustil úvahu, že je prípustné z pôvodne neurčenej hodnoty predmetu sporu neskorším postupom právneho zástupcu presne určiť hodnotu predmetu sporu s dopadom na spôsob určenia odmeny za poskytované právne služby aj v minulom období, s týmto postupom musel vyjadriť klient, ktorého právny zástupca v spore zastupoval, súhlas; čo sa nestalo v prejednávanej veci. Nepriznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky. Listom odoslaným navrhovateľovi dňa 3.11.2008 odporkyňa požiadala navrhovateľa o vyúčtovanie a špecifikáciu vykonanej práce - žiadala položkovitú faktúru. Napriek jej nedoručeniu zo strany navrhovateľa odporkyňa zaplatila za právne služby dňa 13.2.2009 sumu 155,61 €. Navrhovateľ nepreukázal doručenie vyúčtovania odmeny za právne služby odporkyni, ani iný dokument, v zmysle ktorého si navrhovateľ nárokuje priznanie úroku z omeškania od 6.11.2008. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania pred súdom prvého a druhého stupňa nepriznal, keďže jej trovy nevznikli. Rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, 2, § 3, § 9 ods. l, § 10 ods. l, § 11 ods. l, § 14 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, § 137, § 151 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v čas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v§ 221 ods. l, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav). Vytýkal súdu prvého stupňa, že nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v prejednávanej veci, hoci podľa ustanovenia § 226 O.s.p. ním viazaný bol. Mal sa pridržiavať rétoriky odvolacieho súdu, pričom odporkyni mala byť daná možnosť podať dovolanie. Na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 192/2006 mal súd rozhodnúť v súlade s názorom odvolacieho súdu. Súdu predložil viacero rozsudkov v iných veciach, v ktorých sa domáhal rovnakého petitu ako v tomto konaní, pričom právne závery, ktoré potvrdzujú jeho právny názor, potvrdzuje Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 7 C 11/2008, Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 9 Co 140/2009, Okresný súd Bratislava V. v konaní vedenom pod sp.zn. 8 C 55/2009, Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. 12 C 134/2008. V jeho prospech svedčí aj fakt, že v dvoch obdobných prebiehajúcich sporoch bolo podané mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorým súd tiež rozhodol v jeho prospech; presne však odvolateľ dané konanie neoznačil. V napadnutom rozsudku absentuje dôvod odchýlenia sa od súdneho precedensu či ustálenej judikatúry. Súd neuviedol žiaden konkrétny dôvod pre úvahu, že výška požadovaného plnenia nebola od začiatku konania určená, napriek opačnému právnemu názoru odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 555,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 711,08 € od 6.11.2008 do 12.2.2009, úrok z omeškania ročne vo výške 7,5 % zo sumy 555,47 € od 13.2.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa dôvodila, že odvolanie považuje za absolútne neprijateľné a absurdné. Rozsudok je výborne argumentačne zdôvodnený, dostatočne súd odôvodnil zákaz retroaktivity. Odvolací súd sa absolútne nevysporiadal s argumentmi, ktoré použila vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.10.2009; nevyjadril sa k meritu veci. Rovnaký právny názor, ako súd prvého stupňa, zaujali aj súdy v iných, totožných, konaniach: Krajský súd v Bratislave vo veciach vedených pod sp.zn. 4 Co 13/2010, 4 Co 74/2010, 4 Co 252/2010, 5 Co 424/2009, 9 Co 129/2011, 5 Co 262/2011, Krajský súd v Nitre vo veciach vedených pod sp.zn. 25 Co 209/2010, 5 Co 74/2011, Krajský súd v Žiline vo veciach vedených pod sp.zn. 8 Co 219/2010, 5 Co 410/2009, Krajský súd v Trnave vo veciach vedených pod sp.zn. 23 Co 295/2009, 23 Co 255/2012, Krajský súd v Trenčíne vo veci vedenej pod sp.zn. 16 Cob 149/2011. Súdy v nich vychádzali zo správnosti aplikácie ustanovenia § 11 ods. l vyhlášky. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť; žiadala náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie (§ 214 ods. l písm. a/ O.s.p.), zopakoval dokazovanie návrhom na začatie konania, plnomocenstvom zo dňa 19.1.2006, odvolaním plnej moci zo dňa 29.9.2006, výzvou navrhovateľa na plnenie zo dňa 20.10.2008, vyjadrením odporkyne v mesiaci november 2008, rozsudkom súdu prvého stupňa v poradí prvom (zo dňa 5.10.2009, č.k. 10 C 56/2009-101), odvolaním navrhovateľa zo dňa 22.10.2009, rozhodnutím odvolacieho súdu v poradí prvom (zo dňa 31.10.2012, č.k. 15 Co 1/2010-167), rozsudkom súdu prvého stupňa v poradí druhom (27.5.2013, č.k. 10 C 56/2009-193), odvolaním navrhovateľa zo dňa 6.8.2013, vyjadrením odporkyne zo dňa 9.9.2013; doplnil dokazovanie vyjadrením účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 21 Cb 73/2006, 21 Cb 176/2006 (§ 213 ods. 1, 3, 5, 6 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, zo zopakovaného, doplneného dokazovania odvolacím súdom, zostali nepochybné pre vec tieto podstatné právne skutočnosti. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006 E.. J. R., advokát v L. (v prejednávanej veci navrhovateľ), poskytoval právne služby navrhovateľom v l. až 48. rade, keď pod poradovým číslom 17 vystupovala navrhovateľka H. P. (v prejednávanej veci odporkyňa A.. H. K.-P.) na základe plnomocenstva zo dňa 19.1.2006; účastníci nedohodli spôsob výpočtu a výšku zmluvnej odmeny. Predmetom bolo konanie o nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej proti odporcovi ENCONT PLUS, s.r.o., Bratislava; návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.1.2006, doručený súdu dňa 25.1.2006, sa domáhali zakázať odporcovi nehnuteľnosti vedené pre okres L. Y.., katastrálne územie J. v LV č. XXXX ako byty č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, X, XXX, XXX, XXX, XXX, scudziť na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, použiť ich ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať akékoľvek právne úkony, ktoré by mali za následok prevod alebo prechod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na tretie osoby, ako aj zaťažiť ich záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom k cudzej veci, ak má mať účinky vecného práva, a to až do skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa 17.2.2006, č.k. 21 Cb 73/2006-192, súd prvého stupňa predbežné opatrenie v navrhovanom znení nariadil. Zároveň uložil navrhovateľom v l. až 48. rade povinnosť v lehote 15 dní podať návrh na začatie konania. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.4.2006, č.k. l Cob 109/2006-332, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Právny zástupca navrhovateľov vykonal tieto úkony právnej služby, za ktoré aj žiadal priznať odmenu: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.1.2006, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na súde prvého stupňa dňa 25.1.2006, podanie návrhu príslušnému katastrálnemu úradu dňa 6.3.2006 na zápis nariadeného predbežného opatrenia v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. v časti poznámky. Navrhovatelia v l. až 83. rade, keď pod poradovým číslom 17 vystupovala navrhovateľka H. P. (v prejednávanej veci odporkyňa A.. H. K.-P.), všetci zastúpení E.. J. R., advokátom v Bratislave (v prejednávanej veci navrhovateľom; u navrhovateľky v 17. rade sa tak stalo na základe plnomocenstva zo dňa 19.1.2006) dňa 17.3.2006 podali na Okresnom súde Bratislava V. návrh na začatie konania proti odporcovi ENCONT PLUS, s.r.o., Bratislava; ním sa domáhali poskytnutia zľavy z ceny diela stanovenú znaleckým posudkom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním doručeným súdu dňa 29.6.2006 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania, podaním doručeným súdu dňa 25.9.2006 navrhovatelia menili, dopĺňali návrh a niektorí brali návrh späť. Až vtedy navrhovatelia, aj navrhovateľka v 17. rade, upravili petit tak, že žiadali poskytnúť zľavu z ceny diela vo výške 10 % z ceny bytu; u navrhovateľky v 17. rade v sume 146.915,-- Sk (4.876,68 €) spolu s príslušenstvom (cena diela bytu vrátane DPH bola v sume 1.469.149,-- Sk; 48.766,81 €). Vec bola vedená pod sp.zn. 21 Cb 176/2006. Podaním zo dňa 29.9.2006 H. P. vypovedala E.. J. R. plnú moc na zastupovanie. Podaním zo dňa 20.10.2008 navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby v sume 31.884,-- Sk pozostávajúce 1/ z prípravy a prevzatia zastúpenia (19.1.2006), 2/ z podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, 3/ z podania návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, 4/ z podania návrhu vo veci samej zo dňa 16.3.2006, 5/ z doplnenia návrhu zo dňa 29.6.2006, 6/ z doplnenia návrhu zo dňa 25.9.2006; režijný paušál 6 x 164,-- Sk. Pri určení hodnoty jedného úkonu právnej služby v sume 5.150,-- Sk vychádzal z hodnoty predmetu sporu v sume 146.915,-- Sk (4.876,68 €); svoju povinnosť mala splniť do 5.11.2008. Odporkyňa prevzatie výzvy potvrdila. Dňa 13.2.2009 odporkyňa navrhovateľovi zaplatila sumu 4.688,-- Sk (155,61 €), čomu zodpovedá odmena za prvé štyri úkony právnej služby á 1.008,-- Sk, štyrikrát paušálna suma náhrad á 164,-- Sk. Odporkyňa neuznala nároky navrhovateľa za ďalšie úkony a síce doplnenie návrhu zo dňa 29.6.2006, 25.9.2006. Podaním zo dňa 15.6.2009 (č.l. 74 spisu) navrhovateľ zobral návrh späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 155,61 €. Ďalším podaním zo dňa 10.9.2009 (č.l. 91 a nasl. spisu) navrhovateľ zobral návrh späť aj v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny za jeden úkon právnej služby (za doplnenie návrhu zo dňa 29.6.2006) v sume 170,97 €, v sume 5,44 € režijný paušál, 20 % zo sumy 854,85 € (tarifná hodnota piatich úkonov právnej služby vykonaných v prospech odporkyne bez režijných paušálov), spolu v sume 347,38 €. Trval na zaplatení už len sumy 555,47 € spolu s príslušenstvom; v späťvzatej časti zostalo konanie právoplatne zastavené. Pri rozhodovaní napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa opätovne posudzoval všetky nároky navrhovateľa, vrátane toho, že za prvé štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.1.2006, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25.1.2006, podanie návrhu dňa 6.3.2006 príslušnému katastru nehnuteľností na zápis rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia do listu vlastníctva v časti poznámky, podanie návrhu na začatie konania vo veci samej dňa 17.3.2006) odporkyňa navrhovateľovi odmenu poskytla v sume 4.688,-- Sk (155,61 €) dňa 13.2.2009. Za doplnenie návrhu na začatie konania podaním zo dňa 29.6.2006 navrhovateľ už odmenu nežiadal a v tejto časti zobral návrh späť. Je nepochybné, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom navrhovateľovi odmenu za úkon právnej služby doplnenie návrhu na začatie konania podaním zo dňa 25.9.2006 nepriznal. Aj v odvolacom konaní zostalo spornou otázkou to, aká výška odmeny, z akého základu vyrátaná patrí navrhovateľovi za poskytovanie právnych služieb odporkyni v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006, 21 Cb 176/2006, za prvé štyri úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.1.2006, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25.1.2006, podanie návrhu dňa 6.3.2006 príslušnému katastru nehnuteľností na zápis rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia do listu vlastníctva v časti poznámky, podanie návrhu na začatie konania vo veci samej dňa 17.3.2006), teda či základ pre výpočet odmeny nemožno určiť (§ 11 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) alebo zo sumy 146.915,-- Sk (4.876,68 €; § 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), nadväzne na plnomocenstvo zo dňa 19.1.2006, na to, že navrhovateľ poskytoval právne služby v tej istej veci viacerým (všetkým) navrhovateľom, a v tejto súvislosti rozhodnúť, či odporkyňa má alebo nemá navrhovateľovi doplatiť odmenu za poskytovanie právnych služieb vrátane príslušenstva; ďalej či vôbec navrhovateľovi patrí odmena za úkon - podanie návrhu dňa 6.3.2006 príslušnému katastru nehnuteľností na zápis rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia do listu vlastníctva v časti poznámky, či mu patrí odmena aj za úkon dňa 25.9.2006. Pri udelení plnomocenstva dňa 19.1.2006 sa účastníci nedohodli na spôsobe výpočtu odmeny za poskytovanie právnych služieb. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi skončil dňa 29.9.2006, skôr, ako konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 176/2006 bolo právoplatne skončené. Odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že v čase poskytnutia právnej služby navrhovateľom odporkyni do júna 2006 nebol predmet plnenia vyjadrený v peniazoch, nebolo ho možné presne určiť, resp. bolo ho možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, a tak základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola 1/13 výpočtového základu; v roku 2006 sa rovnala sume 1.260,-- Sk, paušálna suma náhrad bola v sume 164,-- Sk (1/100 výpočtového základu). Po odrátaní 20 % v dôsledku spoločných úkonov pri zastupovaní viacerých osôb potom hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala sumu 1.008,-- Sk. Nepochybne navrhovateľovi patrila odmena aj za podanie návrhu dňa 6.3.2006 príslušnému katastru nehnuteľností na zápis rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia do listu vlastníctva v časti poznámky. Išlo nepochybne o úkon v prospech navrhovateľov. Na veci nič nemení skutočnosť, že oznamovaciu povinnosť mal súd a aj si ju splnil. Za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.1.2006, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dňa 25.1.2006, podanie návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností dňa 6.3.2006, podanie návrhu vo veci samej na súde prvého stupňa dňa 17.3.2006) patrila právnemu zástupcovi navrhovateľky v 17. rade odmena 4 x 1.008,-- Sk, 4 x paušálna suma náhrad á 164,-- Sk, spolu v sume 4.688,-- Sk (155,61 €; § 1 ods. 1, 2, 3, § 2, § 11 ods. l, § 13 ods. 3, § 14 ods. l písm. a/, c/, g/, § 16 ods. l vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb /od 1.1.2006/). Uvedenú sumu navrhovateľka v 17. rade (v prejednávanej veci odporkyňa) svojmu právnemu zástupcovi (v prejednávanej veci navrhovateľovi) poukázala dňa 13.2.2009. Navrhovateľovi nepatrí odmena za úkon dňa 25.9.2006, keďže tento úkon účelný nebol. Už v mesiaci marec 2006 mal podal kvalifikovaný návrh na začatie konania; ani len netvrdil, žeby mu v tom bránili závažné objektívne okolnosti. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Necítil sa byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí v prejednávanej veci (v uznesení zo dňa zo dňa 31.10.2012, č.k. 15 Co 1/2010-167), že hodnota sporu v konaní, kde si navrhovateľka (v prejednávanej veci odporkyňa) uplatňovala zľavu z ceny diela bytu, bola jasne určená v sume 146.915,-- Sk (4.876,68 €) ako 10 % z ceny diela (bytu) vrátane DPH, a preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dôvodom odklonu od tohto právneho názoru sú nepochybné právne skutočnosti spočívajúce v tom, že v čase vykonania prvých štyroch úkonov právnej služby v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006, 21 Cb 176/2006, nebola hodnota predmetu sporu presne vyčíslená, určená, účastníci sa nedohodli na spôsobe výpočtu odmeny právnemu zástupcovi za poskytovanie právnych služieb; táto bola určená až v nasledujúcom období (29.6.2006, 25.9.2006) v sume 146.915,-- Sk (4.876,68 €) ako 10 % z ceny diela (bytu) vrátane DPH. Rozhodol aj bez viazanosti rozsudkami súdov prvého stupňa, odvolacích súdov, vo veciach, v ktorých sa navrhovateľ domáhal zaplatenia odmeny za poskytovanie právnych služieb iným účastníkom vo veciach vedených na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 21 Cb 73/2006, 21 Cb 176/2006, pretože o nárokoch navrhovateľa rozhodli súdy rozdielne. Odvolací súd preto vychádzal len z rozhodujúcich právnych skutočností preukázaných v prejednávanej veci a uvedených vyššie. Zhodne so súdom prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že opačný názor vyslovený odvolacím súdom v prejednávanej veci v rozhodnutí v poradí prvom je v rozpore so zákazom retroaktivity. Napokon tento právny názor nie je v rozpore s účastníkmi označenými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky; je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.3.2014, sp.zn. 5 M Cdo 10/2013. Na rozhodnutie odvolacieho súdu nemala vplyv vada spočívajúca v nesprávnom vyrátaní odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby súdom prvého stupňa, ani nesprávne zaokrúhľovanie výpočtu. Svoju povinnosť odporkyňa mala splniť najneskôr do 5.11.2008, ak sa tak nestalo od 6.11.2008 zostala v omeškaní. V prvý deň omeškania úroky z omeškania zodpovedali dvojnásobku priemernej úrokovej sadzby z ročných termínovaných vkladov; dňa 6.11.2008 priemerná úroková sadzba bola vo výške 3,75 %, dvojnásobok vo výške 7,5 % (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008). Za mesiace november 2008 (6.-30.), december 2008 (1.-31.), január 2009 (1.-31.), február 2009 (1.-13.) spolu 100 dní omeškania úroky z omeškania vo výške 7,5 % p.a. zo sumy 155,61 € boli v sume 3,24 €. Postupom podľa ustanovenia § 220 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí druhý) vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3,24 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; v celom jeho zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Totiž rozsudok v uvedenom výroku je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nadväzne na to pre nesprávne právne posúdenie. Totiž obaja účastníci mali v konaní úspech len čiastočný, a teda nebolo možné postupovať podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p.; obaja účastníci žiadali náhradu trov konania. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa touto rozhodujúcou právnou skutočnosťou nezaoberal. V ďalšom konaní súd prvého stupňa nadväzne na vyjadrenie oboch účastníkov konania v tom smere, či naďalej žiadajú priznať náhradu trov konania, a ak áno po ich podrobnom vyčíslení a odôvodnení (§ 151 ods. l O.s.p.), zistí, vyráta, pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov konania, následne čistý úspech, a o náhrade trov konania opätovne rozhodne; rozhodne pritom o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). Rozhodnutie bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 169 ods. 1 O.s.p. Vysvetlí, odôvodní, spôsob výpočtu, dôvodnosť priznaných trov konania; resp. rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.