Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/438/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510212317 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510212317.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcom: 1/ O.. A. A., 2/ W. A., obaja bytom D. XXXX/XG, I., o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 22. mája 2013, č.k. 16C 107/2012-92, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 92,94 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 02.07.2009 do zaplatenia; odporcom 1/,2/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.06.2009 rozhodol príslušník Krajského riaditeľstva v Bratislave o odtiahnutí osobného motorového vozidla Mercedes EČ: I. - XXX E., pretože toto stálo na parkovacom mieste vyhradenom pre iného, jeho odtiahnutie vykonal navrhovateľ do miesta, kde si ho vyzdvihol odporca 1/. Z dokladov od vozidla zistil, že prevádzkovateľom uvedeného vozidla je odporkyňa 2/. S poukazom na § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009, § 3d ods. 5 písm. d/ zákona číslo 135/1961 Zb. dospel k záveru, že navrhovateľ je v konaní aktívne legitimovaný domáhať sa úhrady nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom vozidla vznikli. Konštatoval, že výška nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade, keď závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, od technológie a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie, a preto nemožno za rozsah týchto nákladov považovať "výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2009" vyhotovenú znalcom. S poukazom na uvedené uzavrel, že navrhovateľ mal povinnosť nielen vyčísliť, ale aj preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne v konkrétnom prípade priamo na odstránenie vozidla odporcu vynaložil, čo v prejednávanom prípade nevykonal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal, z čoho ním uplatnené náklady pozostávajú a ako dospel k uplatnenému nároku, jeho návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom, ktorí mali v konaní úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to, že nakoľko hlavným predmetom jeho činnosti je mestská hromadná doprava, musí byť hospodárenie jeho strediska odťahovej služby oddelené, takže celkové náklady strediska predstavujú súčet úhrad realizovaných v určitom časovom období. Keďže prípadná strata strediska by musela byť krytá z verejných zdrojov, je všeobecne akceptovateľné, že v súčte musia porušovatelia nahradiť všetko, čo bolo nutné vynaložiť na zabezpečenie verejného poriadku pri odťahovaní vozidiel. S poukazom na uvedené mal za to, že za konkrétny odťah je potrebné účtovať všetky finančné náklady, ktoré v súvislosti s vykonaným odťahom vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, a to nielen priame náklady (kilometrová sadzba a náklady obslužného personálu), ale aj nepriame náklady (spotreba energií, poistenie, prenájom priestorov, strážna služba, dane poplatky). Jeden konkrétny odťah tak predstavuje podiel všetkých účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Argumentoval, že vykonáva odťahy z centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov minimálny vo vzťahu k ostatným nákladom a nakoniec aj ťažko vyčísliteľný, a preto si opodstatnenie uplatňuje paušálnu sumu za odťahy. Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V posudzovanej veci založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na závere, že navrhovateľ nepreukázal výšku ním uplatňovaného nároku, keď bolo jeho dôkaznou povinnosťou v konaní preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne v konkrétnom prípade priamo na odstránenie vozidla odporcov vynaložil, pretože ich výška je individuálna v každom jednotlivom prípade a závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, technológie a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie. Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa v tom, že správca komunikácie môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo, vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Výška týchto nákladov by preto mala byť v každom jednotlivom prípade odstránenia vozidla individuálna, pretože bude závislá najmä od vzdialenosti z miesta, z ktorého sa odstránenie uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo odstraňuje. Na preukázanie výšky nákladov predložil navrhovateľ v konaní znalecký posudok č. 5/2009, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, podľa ktorého skutočné náklady na odťah jedného vozidla v roku 2008 predstavovali sumu 101,82 eur. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie nákladov v sume 92,94 eur za odťah vozidla uskutočnený dňa 24.06.2009 a na preukázanie opodstatnenosti uplatňovanej výšky nákladov predložil výpočet ekonomicky oprávnených nákladov na jeden nútený odťah vozidla v roku 2009 vo výške 90,94 eur bez DPH a v nadväznosti na to predložil výpočet nákladov vzťahujúci sa k odťahu vozidla odporcov, vykonaného dňa 24.06.2009 z Ružovej doliny na Bazovu ulicu v Bratislave, vo výške 92,40 eur bez DPH, resp. 109,96 eur s DPH. Súd prvého stupňa nepovažoval navrhovateľom predložené listinné dôkazy za relevantné a spoľahlivé podklady pre objektívne stanovenie skutočnej výšky finančných nákladov za odťah vozidla bez toho, aby uviedol, ktorá z položiek celkových nákladov nezodpovedá ich skutočnej výške a ako ju má navrhovateľ v konaní objektivizovať. Len všeobecné odmietnutie paušálneho určenia nákladov na výkon núteného odťahu vozidla, nepovažuje odvolací súd za správne, za stavu, keď paušálne určenie nákladov vychádza z kalkulácie konkrétnych nákladov, špecifikovaných čo do druhu a výšky, vzniknutých v danom období v priamej príčinnej súvislosti s odťahom všetkých vozidiel a odzrkadľuje tak skutočné náklady priemerne pripadajúce na odťah jedného motorového vozidla v danej lokalite a v danom období. Pokiaľ by aj výška nákladov nebola dostatočne podložená kalkuláciou všetkých nákladov a keďže individuálnu výšku nákladov na odťah sporného vozidla by bolo možné určiť len s nepomernými ťažkosťami (kedy by náklady spojené s exaktným zisťovaním objektívnej výšky individuálnych nákladov boli neúmerné výške vymáhanej pohľadávky), bolo by ju možné určiť v súlade s ust. § 136 O.s.p. úvahou súdu, ktorá by nemohla vychádzať z ľubovôle súdu, ale rovnako by musela mať podklad v konkrétnych poznatkoch súdu a z nich logicky vyplývať, a teda z kalkulácie nákladov priemerne pripadajúcich na jeden odťah vozidla stanovenej pomerom medzi celkovými zistenými nákladmi a počtom odtiahnutých vozidiel, ktoré sa skutočným individuálnym nákladom na odťah sporného vozidla najviac približujú. Vykonanie znaleckého dokazovania v danom prípade na zistenie individuálnych nákladov konkrétneho odťahu vozidla nepovažuje odvolací súd za hospodárne vzhľadom na to, že by sa ním neprimerane zvýšili trovy konania a nebolo by ani účelné, vzhľadom na nepatrný podiel nákladov na spotrebu nafty/benzínu; ktorých výška závisí od vzdialenosti miesta odťahu; na celkových nákladov na odťah jedného vozidla, resp. na zanedbateľnú závislosť nákladov na odťah vozidla od použitia technológie a prostriedkov na jeho odtiahnutie. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov; iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 133, § 134, § 135). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Súd prvého stupňa sa v procese dokazovania týmito zásadami neriadil, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal výšku ním uplatňovaného nároku, keď jednotlivé navrhovateľom predložené dôkazy na preukázanie výšky nákladov na vykonanie odťahu vyhodnotil ako nedôveryhodné bez toho, aby uviedol také relevantné skutočnosti, ktoré ním uplatňovanú výšku spochybňujú do tej miery, že na ich základe nemožno stanoviť výšku nákladov v danom prípade ani postupom podľa § 136 O.s.p. So zreteľom na to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nedávajú podklad pre jeho záver o neopodstatnenosti navrhovateľom uplatňovanej výšky nákladov, nemožno považovať tieto právne závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne právne posúdenie veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa posúdi výšku navrhovateľom uplatňovaných nákladov odťahu vozidla vo vyššie naznačenom smere. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.