Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/571/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220461 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510220461.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľky: T.. J. L., Q. N. E.. Č.. X, Q., zast. advokátkou JUDr. Karolínou Staroňovou, Záhradnícka ul. č. 93, Bratislava, proti odporcovi: L.. T. L., Q. Y. E.. Č.. XX, Q., o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k L. L., M.. XX. X. XXXX, na čas do plnoletosti zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 24. septembra 2012 č. k. 5C 101/2010-331, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e s tým, že odporca je povinný platiť výživné vo výške 280 eur mesačne k rukám L. L., M.. XX. X. XXXX. V časti trov konania sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode zveril v tom čase maloletého L. L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil povinnosť platiť na neho výživné vo výške 280 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Odporcovi ďalej súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia 3 099,41 eur a iné trovy 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania je už dlhšiu dobu iba formálnym zväzkom, účastníci konania spolu nežujú, nevedú spoločnú domácnosť, každý z nich žije vlastným životom, citové väzby medzi nimi sú narušené. Preto súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol podľa § 23 Zák. o rodine. Na čas po rozvode súd prvého stupňa zveril v tom čase maloletého L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o neho riadne stará, pričom odporca a kolízny opatrovník s tým súhlasili. Odporcovi súd prvého stupňa uložil povinnosť platiť na L. výživné. Pokiaľ ide o jeho výšku, súd prvého stupňa uviedol, že v tom čase mal. L. má okrem bežných potrieb primeraných jeho veku zvýšené náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Je astmatik, alergik a má skoliózu chrbtice, pravidelne berie lieky a vitamíny, chodieva na rehabilitácie. Celodenne nosí korzet, potrebuje ortopedické vložky. Ďalšie náklady súvisia s mimoškolskými aktivitami, keďže navštevuje jazykovú školu. Podľa rozpisu nákladov predloženého navrhovateľkou pravidelné priemerné výdavky L. predstavujú sumu 400 eur mesačne. Navrhovateľka mala v roku XXXX priemerný čistý príjem 954,65 eur mesačne, v roku 2010 893,99 eur mesačne, v roku 2011 868,52 eur mesačne a za január až august 2012 873,86 eur mesačne. Vlastní 3 - izbový byt a je vlastníčkou a spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. B., ktoré však neužíva a nemá z nich žiadny príjem. Má zvýšené náklady v súvislosti so svojím zdravotným stavom, keďže je astmatička, alergička, má chorú chrbticu a artrózu. Okrem L. nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odporca je F., do XX. 4. XXXX pracoval v U. s brutto platom 2 000 eur mesačne, v máji XXXX sa podrobil operácii bedrového kĺbu, do augusta XXXX bol nezamestnaný, od septembra do novembra XXXX pracoval ako tréner v D., spolupráca bola ukončená po vzájomnej dohode, od decembra XXXX do apríla XXXX bol nezamestnaný, od mája do decembra XXXXpracoval vo F., zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany zamestnávateľa, od januára do apríla XXXX bol znovu nezamestnaný, v marci sa podrobil druhej operácii bedrového kĺbu, v máji XXXX uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou C. P., ktorú zamestnávateľ zrušil k XX. 7. XXXX. Z daňového priznania, ktoré z príjmov za rok XXXX predložil vo N., vyplýva, že mal príjem 6 387 eur netto, t. j. 532,25 eur mesačne netto, do daňového priznania však nezahrnul zárobok za január až apríl XXXX vo výške 2 000 eur mesačne, ktorý dosahoval v U.. V roku XXXX poberal vo N. dávky solidarity v celkovej výške 4 652,37 eur, t. j. 387,70 eur mesačne, súčasne mu však klub v D. od septembra do novembra XXXX vyplácal mesačne cca 1 100 eur. od januára do mája XXXX poberal dávky solidarity ( v januári a februári po 204,73 eur, v marci až v máji po 410,95 eur ), od júna do novembra poberal plat vo výške 968,29 eur mesačne netto a v decembri mu zamestnávateľ vyplatil 1 942,32 eur. celkovo v roku XXXX zarobil 9 394,37 eur netto, čo je 782,86 eur mesačne netto. Celkový netto príjem odporcu za rok XXXX bol 4 353,06 eur, čo je 621,87 eur mesačne netto. Odporca spolu s navrhovateľkou vlastní byt na Y. E.. Č.. XX v Q., byt užíva neter jeho prvej manželky, vlastní pozemok v C. M. F. a dve staršie motorové vozidlá, z ktorých jedno užíva navrhovateľka. Okrem L. má vyživovaciu povinnosť k dvom synom z prvého manželstva a to B. L., M.. XX. X. XXXX J. B. L., M.. XX. X. XXXX a platí na nich výživné spolu vo výške 66 eur mesačne. Vzhľadom na tieto zistenia súd prvého stupňa dospel k záveru, že primeraným výživným na L. je výživné vo výške 280 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané, že by odporca mal v období od septembra 2009 do septembra XXXX aj iné príjmy, než tie, ktoré boli preukázané listinnými dôkazmi. Bol síce opakovane nezamestnaný, ale túto skutočnosť nemožno podľa súdu prvého stupňa hodnotiť tak, že by sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Z dôkazov, ktoré v konaní predložil, totiž vyplýva, že ku skončeniu pracovných pomerov nedošlo z jeho iniciatívy a ani z dôvodu porušenia pracovných povinností. Uvádzal, že prácu si hľadal aj v inom odbore ako trénerstvo volejbalu, ale vyšší zárobok sa mu nepodarilo získať. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na jeho vek a zdravotný stav a tiež na celkové ekonomické pomery a mieru nezamestnanosti, ktoré skutočnosti negatívne ovplyvňujú možnosť pracovného uplatnenia. Navrhovateľkou uvádzané náklady L. súd prvého stupňa považoval za opodstatnené. Napriek tomu súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že navrhovateľkou požadované výživné vo výške 750 eur mesačne je neprimerane vysoké. Bežné náklady na živobytie L. ani po pripočítaní zvýšených výdavkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom nedosahujú sumu 750 eur mesačne. Odporca navrhoval, aby mu bola uložená povinnosť platiť výživné na L. vo výške 150 eur mesačne. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že aj keď je odporca od augusta XXXX znovu nezamestnaný, treba prihliadnuť k jeho celkovým doterajším príjmom a majetkovým pomerom, ktoré mu umožňujú platiť výživné vo výške 280 eur mesačne. Odporca netvrdil a ani nepreukázal žiadne zvýšené výdavky, ktoré by musel vynakladať na pokrytie svojich potrieb. Výživné na synov z prvého manželstva ich matka od neho nepožaduje, preto môže vyživovaciu povinnosť voči L. plniť vo väčšom rozsahu. Prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti môže získať aj prenájmom alebo predajom svojho nehnuteľného majetku, ktorý pre dlhodobý pobyt v cudzine pre vlastnú potrebu neužíva. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na v tom čase mal. L. vo výške 280 eur mesačne. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 druhá veta O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka a napadla ním výrok o výživnom na L.. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť platiť výživné na L. vo výške 750 eur mesačne. Uviedla, že odporcom deklarované príjmy sú neúplné a nekompletné a nezodpovedajú jeho skutočným príjmom. Ďalej navrhovateľka v rozsiahlom odvolaní v podstate namietla, že odporcove reálne príjmy sú vyššie než deklaroval, resp. že práca, ktorú vykonával v zahraničí (M., N.), je neadekvátna jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázala na to, že odporca od roku XXXX. žije a pracuje v západnej V., kde priemerná hrubá minimálna mzda a priemerný hrubý mesačný zárobok sú podstatne vyššie ako na P.. To znamená, že zárobkové možnosti navrhovateľky a odporcu pri určovaní vyživovacej povinnosti na L. sú objektívne neporovnateľné s ohľadom na krajiny, v ktorých žijú. Táto skutočnosť sa neprejavila pri určení výšky výživného na L.. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca pôsobí vyše 20 rokov v západnej V. a preto sa možno domnievať, že tam vlastní nejaký majetok, že má na účtoch v bankách úspory. Odporca nepreukázal, že tam majetok nemá a že nemá ani úspory. Navrhovateľka sa o L. napriek jeho veku stále osobne stará, keďže trpí vážnymi zdravotnými problémami a pomáha mu aj so školou. Nie je preto podľa nej správny záver súdu prvého stupňa, že neprichádza do úvahy kompenzovanie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o L.. Navrhovateľka nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že pravidelné výdavky L. predstavujú sumu 400 eur mesačne, tieto sú podľa nej vyššie. Jeho nepravidelné a jednorázové výdavky predstavujú sumu 400 až 500 eur mesačne. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie i odporca a napadol ním výrok o výživnom a výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť výživné na L. vo výške 150 eur mesačne alebo aby ho v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že majetkové pomery navrhovateľky sú lepšie ako jeho pomery, okrem toho, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, vie sa zamestnať vždy len krátkodobo, pričom jeho plat je porovnateľný s platom navrhovateľky. Tá vlastní byt a pozemky, odporca vlastní iba polovicu bytu a jednu parcelu. Navrhovateľka pred odchodom do zahraničia nechal sumu 950 000 Sk, čo najprv popierala a až po výzve súdu prvého stupňa na predloženie účtov v banke túto skutočnosť priznala. Súd prvého stupňa tiež neprihliadol na to, že v roku 2008 poskytol navrhovateľka na L. sumu 4 000 CHF. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, odporca namietol, že to bola práve navrhovateľka, ktorá ukončila spolužitie s ním. Navrhovateľka ako bývalá milenka odporcu sa výraznou mierou pričinila o rozvrat odporcovho prvého manželstva. Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom po 10 ročnej známosti. Po celý ten čas odporca pracoval v zahraničí. Navrhovateľka teda vedela, aký profesijný život vedie odporca, teda že pracuje v zahraničí. Výkon povolania v zahraničí nemožno chápať ako nezáujem o rodinu a príčinu rozvratu manželstva. Napokon odporca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa v odvolaní riadne neodôvodnil, prečo priznal navrhovateľke náhradu trov konania. v konaní podľa odporcu nebolo preukázané, že by rozvrat manželstva zavinil výlučne odporca. Navrhovateľka má právnické vzdelanie a preto nemusela byť v konaní zastúpená advokátkou. Keďže výživné bolo určené sumou 280 eur mesačne a navrhovateľka sa domáhala výživného vo výške 750 eur mesačne, mala v konaní zjavný neúspech. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti výživného vecne správny. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil a napadnutý rozsudok aj riadne odôvodnil. Účastníkom konania sa prostredníctvom odvolaní nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku v časti výživného na L. L.. K odvolaniu navrhovateľky treba uviesť, že pri rozhodovaní o výživnom na L. súd prvého stupňa a ani odvolací súd nemohol vychádzať z nepreukázaných domnienok, že odporca v zahraničí dosahuje vyšší príjem než deklaroval. Len z tej skutočnosti, že odporca pracuje dlhodobo v zahraničí, nemožno vyvodiť záver, že v zahraničí má aj majetok a peňažné prostriedky na účtoch v bankách. Nič z toho v konaní preukázané nebolo. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že minimálny a priemerný plat v M. J. F. N. je vyšší ako na P.. Opätovne však nemožno len z tejto skutočnosti vyvodiť záver, že príjem odporcu dosahuje výšku priemerného zárobku v M., D.. F. N.. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 3. 3. 2014 odporca deklaroval svoje príjmy a založil o nich do spisu listinné dôkazy. Z nich vyplýva, že odporca v súčasnosti dosahuje príjem spolu s príspevkom z fondu solidarity vo výške okolo 1 000 eur mesačne. Napr. z potvrdenia o jeho príjme za január 2014 vyplýva, že zarobil 945,83 eur brutto a 588,57 eur netto. Súčasne mu bol za január XXXX vyplatený príspevok z fondu solidarity vo výške 339 eur. Spolu teda ide o sumu 927,57 eur. K tvrdeniam navrhovateľky, že odporca vykonáva v zahraničí prácu, ktorá nie je adekvátna jeho možnostiam a schopnostiam, odvolací súd uvádza, že je všeobecne známou skutočnosťou, že ekonomická situácia nie je ideálna ani F. M. a najmä nie vo N., čo sa prejavuje v značnej nezamestnanosti v týchto krajinách. Treba tiež zohľadniť - ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa - vek žalobcu a jeho zdravotný stav. Toto všetko sú podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na možnosť pracovného uplatnenia odporcu v zahraničí, teda na možnosti získať zárobkovo výhodné zamestnanie. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v rámci voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie nemožno pričítať na ťarchu odporcovi, že pracuje mimo P. v zahraničí. Naviac, vzhľadom na dlhodobo vysoké percento nezamestnanosti v Slovenskej republike (jedno z najvyšších v Európskej únii) by mal odporca zrejme značné problémy so získaním zamestnania v Slovenskej republike. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na preukázané príjmy odporcu výživné na L. vo výške 280 eur mesačne neprivodí odporcovi existenčné problémy. Okrem toho, odporca si musí uvedomiť, že potreby v súčasnosti už plnoletého L. a teda aj náklady potrebné na ich pokrytie, sú aj vzhľadom na cenovú úroveň v Q. značné. Povinnosť platiť výživné na L. je prvoradou povinnosťou odporcu a má prednosť pred jeho inými výdavkami (§ 62 ods. 5 prvá veta Zák. o rodine). Odporca preto musí vynaložiť všetko úsilie potrebné na to, aby dosiahol taký príjem, z ktorého bude schopný platiť výživné na L. vo výške 280 eur mesačne. Výživné vo výške 150 eur mesačne navrhované odporcom je podľa súdu prvého stupňa zjavne neprimerane nízke. Na výšku výživného nemôže mať vplyv tá skutočnosť, že odporca v roku 2008 poskytol navrhovateľke na L. sumu 4 000 CHF, resp. že jej prípadne poskytol v minulosti sumu 950 000 Sk. Výživné na totiž určuje na čas po rozvode manželstva a nie je možné prihliadnuť na sumy, ktoré odporca prípadne z titulu výživného zaplatil pred rozvodom manželstva účastníkov konania. Z toho vyplýva, že výživné na L. vo výške 280 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám L. a spolu s finančným príspevkom navrhovateľky v rovnakej výške jeho pokryje náklady. Súčasne výživné v tejto výške je v súlade so schopnosťami a možnosťami odporcu (§ 75 ods. 1 prvá veta Zák. o rodine). Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného s tým, že vzhľadom na to, že L. dňa 10. 4. 2013 nadobudol plnoletosť, uložil odporcovi povinnosť platiť výživné priamo k rukám L.. V zásade účastníci konania (manželia) nemajú právo na náhradu trov konania (§ 144 prvá veta O.s.p.). Za splnenia určitých skutočností je však súd oprávnený priznať jednému z účastníkov konania náhradu trov konania voči druhému účastníkovi úplne alebo sčasti a to v prípade, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníka (§ 144 druhá veta O.s.p.). Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť predovšetkým príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, najmä ak sa koncentrovali iba u jedného z manželov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa priznal navrhovateľke vzhľadom na príčiny rozvratu manželstva náhradu trov konania. príčiny rozvratu manželstva videl súd prvého stupňa v ľahkomyseľnom prístupe odporcu k manželstvu, keďže ani po uzavretí manželstva nemienil nič zmeniť na predchádzajúcom spôsobe života, naďalej žil a pracoval v cudzine, s rodinou trávil málo času, zanedbával starostlivosť o rodinu a syna, porušil manželskú vernosť a svoje profesijné uplatnenie uprednostňoval pred záujmami rodiny. Odvolací súd síce súhlasí s tým, že zamestnanie odporcu v zahraničí a teda jeho zdržiavanie sa mimo P. mohlo prispieť k narušeniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Na druhej strane však treba vziať do úvahy, že odporca pracoval v zahraničí už pred uzavretím manželstva, teda počas spoločnej známosti účastníkov konania, pričom sama navrhovateľka uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela po 10 ročnej známosti. Z toho je zrejmé, že navrhovateľka pri uzavretí manželstva s odporcom musela vedieť, že odporca ako volejbalový tréner je profesijne viazaný na prácu v zahraničí. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné urobiť jednoznačný záver o tom, že rozvrat manželstva spôsobil odporca tým, že sa pracovne zdržiaval v zahraničí. Porušenie zásady manželskej vernosti zo strany odporcu mohlo byť jednou z príčin rozvratu manželstva, ale iba za predpokladu, že odporca manželskú vernosť porušil v čase, keď manželstvo účastníkov konania riadne fungovalo a bolo usporiadané. Ak bol rozvrat manželstva účastníkov konania spôsobený viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na ťarchu odporcu, nie je možné priznať navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že navrhovateľke nemožno odňať právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom, a to aj napriek tomu, že sama má právnické vzdelanie. Keďže výživné je opakujúcim sa plnením, pričom ide o plnenie na čas neurčitý, tarifná hodnota za jeden úkon právnej služby je päťnásobok ročného plnenia (§ 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). To znamená, že v prípade výživného sa pri výpočte advokátskej odmeny nevychádza z percentuálneho pomeru úspechu, resp. neúspechu účastníka konania vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania a právneho zastúpenia a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť zhodnotiť podiel účastníkov konania na rozvrate manželstva a na tomto základe opätovne rozhodnúť o trovách konania. V novom rozhodnutí o trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a výrok, ktorým bol L. L. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, neboli napadnuté odvolaniami a nadobudli právoplatnosť. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.