Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/167/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510224202 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: D.Í. Y., bytom G. XX, H., o zaplatenie 1.140,09 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. decembra 2012, č.k. 49C 25/2011-83, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 5. decembra 2012 č.k. 49C 25/2011-83 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 712,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 361,27 Eur od 18.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 306,50 Eur od 18.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 44,33 Eur od 12.02.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti (týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 427,99 Eur s prísl.) návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.10.2007 uzavretá Zmluva o pripojení na program služieb „Pre mňa 250“ č. 894210432000012194 (ďalej len „zmluva o pripojení“) s dobou viazanosti 24 mesiacov; na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi SIM kartu, pridelil mu telefónne číslo a zaviazal sa poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby; ako aj Dodatok k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007 (ďalej len „dodatok“); na základe ktorého sa odporca zaviazal v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 12.893,28 Sk (427,99 Eur); pričom odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o pripojení neplnil, keď riadne a včas nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur, z ktorého dôvodu navrhovateľ listom zo dňa 12.02.2008 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) v spojení s § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 53a O.s.p. a dospel k záveru; keď odporca nezaplatil jednotlivé splatné faktúry za poskytnuté mu telekomunikačné služby v lehote ich splatnosti; že navrhovateľ si dôvodne uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 712,10 Eur. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, keď v prvý deň omeškania odporcu so zaplatením jednotlivých faktúr predstavovala výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania, pričom táto bola ku dňu splatnosti každej z nezaplatených faktúr vo výške 4,25%. S poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských vzťahoch (ďalej len „Smernica Rady 93/13/ EHS“) ako aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 39C 183/2011 a právoplatný dňa 01.08.2012; v ktorom súd v obdobnom prípade určil zmluvnú podmienku ohľadne zmluvnej pokuty za neprijateľnú a neplatnú; konštatoval, že navrhovateľ stratil nárok dovolávať sa v súdnom konaní zaplatenia tejto zmluvnej pokuty a uviedol, že i v prípade, ak by predmetná zmluvná podmienka nebola právoplatným rozhodnutím súdu určená za neplatnú, aplikoval by ust. § 53 ods. 1, 5 Obč. zák., keďže ustanovenie dodatku o určení výšky zmluvnej pokuty je ustanovením spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý okrem výberu programu, resp. mobilného telefónu a svojho podpisu takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Vzhľadom na to, že neprijateľné zmluvné podmienky sú sankcionované absolútnou neplatnosťou, nebolo možné využiť ani moderačné právo vo vzťahu k predmetnej zmluvnej pokute. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; keď navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne (v rozsahu 39,01 %); a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny v napadnutej časti tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa; že spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy; keď práve výber programu, resp. mobilného telefónu sú najpodstatnejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú výšku zmluvnej pokuty dôvodiac, že odporca ako spotrebiteľ nebol nútený odkúpiť si mobilný telefón za zľavnenú cenu a tento si ho odkúpil na základe svojej slobodnej vôle, resp. mohol uzavrieť zmluvu o pripojení s iným operátorom. S poukazom na čl. 4 Smernice Rady 93/13/EHS uviedol, že nekalosť zmluvných podmienok sa má posudzovať so zreteľom na povahu poskytovaného tovaru i služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy, pričom mal za to, že v danej veci zmluvná pokuta plní i funkciu preventívnu, keďže dodávateľ sa takýmto spôsobom chráni zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov - spotrebiteľov. Zdôraznil, že riadne a individuálne prejednanie právneho sporu je súčasťou princípov a hodnôt právneho štátu, v ktorom napriek podobnosti niektorých prípadov nie je možné postupovať rovnako a paušalizovať tak zmluvnú pokutu ako neprijateľnú len na základe toho, že v nejakom inom prípade bola zmluvná pokuta; bez preskúmania podobnosti skutkového stavu; vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na uvedené mal za to, že postup súdu prvého stupňa ohľadne posúdenia prijateľnosti zmluvnej pokuty nemá oporu v zákone ani v zásadách právneho štátu, keď výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy (t.j. hodnoty dotácie na mobilný telefón ako aj hodnoty ostatných benefitov), pričom samotnú výšku zmluvnej pokuty nie je možné odstupňovať v závislosti od času, ktorý zostáva do konca doby viazanosti, resp. od času porušenia povinnosti zo strany odporcu ako spotrebiteľa, keďže na začiatku tejto doby viazanosti sa mu ako dodávateľovi vracajú nepriame investície vynaložené v súvislosti s poskytnutím telekomunikačných služieb odporcovi (t.j. poskytovanie podporných služieb a administratívne výdavky), a preto k návratnosti priamych investícií vo forme poskytnutých benefitov dochádza až neskôr; keď návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dĺžke doby viazanosti, ale má progresívny charakter, t.j. čím dlhšie je účastník zmluvne viazaný, tým vyššia suma sa mu ako poskytovateľovi služby vráti z priamych investícií; a teda ako poskytovateľ telekomunikačných služieb je z dôvodu vynaloženia priamych a nepriamych investícií na účastníka v strate po väčšinu doby viazanosti. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa ohľadne nevyváženosti zmluvnej pokuty a mal za to, že sankcia za neplnenie si povinností je obojstranná, keď v prípade, ak by si ako poskytovateľ služby neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, porušil by tým svoju zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho by mohol prísť o licenciu. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti ním uplatňovanej zmluvnej pokuty s prísl., a to z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky upravujúcej zmluvnú pokutu, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, 2 zákona o elektronických komunikáciách, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 53a O.s.p a Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v tejto časti aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie v tejto časti možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Navrhovateľ vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok; v napadnutej - zamietajúcej časti; možno považovať v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o návrhoch účastníkov konania na vykonanie dokazovania súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne významná skutočnosť v konaní, však už skôr preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli spochybnené; súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené (nedostatočne označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom mieste). Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na zaplatenie sumy 1.140,09 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia si povinností odporcom vyplývajúcich mu zo zmluvy o pripojení zo dňa 30.10.2007 (keď riadne a včas nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur), ako aj z dodatku zo dňa 30.10.2007, na základe ktorého sa odporca zaviazal; v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností; zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 427,99 Eur. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 30.10.2007 s odporcom zmluvu o pripojení; na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi SIM kartu, pridelil mu telefónne číslo a zaviazal sa poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby; ako aj dodatok k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007; na základe ktorého sa odporca zaviazal v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 12.893,28 Sk (427,99 Eur). Ďalej bolo v konaní nesporné, že odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o pripojení neplnil, keď riadne a včas nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur, z dôvodu ktorého navrhovateľ listom zo dňa 12.02.2008 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nielen istiny (712,10 Eur), ale i príslušenstva (úrokov z omeškania). Spornou ostala otázka, či zmluvná podmienka nachádzajúca sa v dodatku zo dňa 30.10.2007 (čl. II. bod 2.3) upravujúca zmluvnú pokutu je neprijateľnou, a teda i neplatnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona o elektronických komunikáciách, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť zmluvou o pripojení potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Slovenský Právny poriadok upravuje postavenie a ochranu spotrebiteľa v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“); účinnom od 01.07.2007; v ktorom je zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007; teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení a jej dodatku; tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo aj iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Zákonodarca uzákonil v Občianskom zákonníku; v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom v ust. § 53 ods. 4; preventívne ustanovenia, ktoré nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe ust. § 53a Obč. zák. bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 Obč. zák.). Odvolací súd dospel; porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami - zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o pripojení vrátane jej dodatku medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a ako podnikom v zmysle § 43 zák. o elektronických komunikáciách) a odporcom (ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a účastníkom podľa § 43 zák. o elektronických komunikáciách), je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky, pričom novelou Občianskeho zákonníka (zákonom o ochrane spotrebiteľa); účinnou od 01.01.2008; bolo v písm. k/ cit. ust. zakotvené, že za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Skutočnosť, že neprimeranosť sumy ako sankcie za nesplnenie záväzku bola výslovne zakotvená medzi inak demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v cit. ust. § 53 ods. 1 písm. k/ Obč. zák. až od 01.01.2008 nijako nebráni tomu, aby súd pri ex offo skúmaní neprimeraných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyslovil neprimeranosť takejto sankcie v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa čl. 3 bod 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa čl. 4 cit. smernice, sa nekalosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Vzhľadom na uvedené; keď nekalosť zmluvných podmienok je potrebné hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy - čo správne tvrdil i navrhovateľ vo svojom odvolaní; odvolací súd poznamenáva, že hoci nie je možné poprieť právo dojednať v spotrebiteľskej zmluve zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa, podstatným ale v takom prípade je, aby táto zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Z obsahu predmetnej zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi vrátane jej dodatku vyplýva, že text zmluvy ako aj dodatku bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov (zmluva bola vopred pripravená v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy), pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce osobu spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal pravdepodobne možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom tejto zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom mohol zmluvu ako celok iba odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a ich dodatku preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. v spojení s čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS nemožno považovať za individuálne dojednané. Podľa čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007 sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného zmluvnú pokutu v pevne dojednanej výške 12.893,28 Sk (427,99 Eur). Z obsahu zmluvy a predovšetkým jej dodatku ďalej vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a mal aj možnosť používať poskytované služby za zvýhodnenú cenu. Odvolací súd však aj po zohľadnení týchto výhod získaných odporcom ako spotrebiteľom na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy dospel; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta - ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa; nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v pevnej dojednanej výške 12.893,28 Sk (427,99 Eur), a to v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvných povinností bez ohľadu na jeho závažnosť i následky a bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy - či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením; v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.), ktoré je neplatná (§ 53 ods. 4 Obč. zák.) a pre spotrebiteľa teda nie je záväzná. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné uznať argumenty navrhovateľa a ním prezentované v jeho odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva; na čo správne poukázal i súd prvého stupňa; že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť, nakoľko zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Obč. zák. sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Podstatné však v danej veci je, že ak súd určil s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Obč. zák. niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve; ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach; za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ustanovenie § 53a Obč. zák. je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá v čl. 7 bod 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému (recidívnemu) používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro C-168/05, bod 37). Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú už súd skôr judikoval (§ 53a Obč. zák.). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Obč. zák.; plnenie z neplatného právneho úkonu). Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zák. teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.; absolútna neplatnosť) a jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav (naviac zákonom explicitne zakázaný), a preto i priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd prvého stupňa priznal plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa, pretože zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Vzhľadom na uvedené; keď už bola všeobecným súdom právoplatne vyhlásená niektorá zmluvná podmienka (dojednanie o zmluvnej pokute) za neprijateľnú; by dodávateľ mal rešpektovať takúto právnu povinnosť (zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky) a nepožadovať od spotrebiteľov plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, v opačnom prípade by jeho konanie bolo možné považovať nielen za prejav dešpektu k právu, k hodnotám Právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale aj za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa) a v rozpore s jeho povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa; v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS a prihliadnuc na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 39C 183/2011 a právoplatný dňa 01.08.2012, ktorým bola zmluvná podmienka ohľadne zmluvnej pokuty v obdobnom prípade určená za neprijateľnú a neplatnú; návrh navrhovateľa - v časti ním uplatnenej zmluvnej pokuty aj s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej zamietajúcej časti; stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Súdom prvého stupňa bolo správne rozhodnuté aj o náhrade trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.