Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/15/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510226478 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510226478.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov: X/ U. Z.Á., C.. U., W.. XX.XX.XXXX, F. A. XXXX/X, F., X/ K.. U.C. Z., W.. X.X.XXXX, T. Y. L. C., Č. C., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, so sídlom Dostojevského rad č. 1, Bratislava, proti odporcom: X/ K.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. XXXX/XX, W. A., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, so sídlom Boženy Němcovej 4, Nitra, 2/ JUDr. Dagmar Vavreková, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN, so sídlom Kapitulská 4, Banská Bystrica, zastúpená advokátom JUDr. Františkom Vavračom, so sídlom Horná 51, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. júna 2012, č.k. 39C 343/2010-214, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 79,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že kúpna zmluva medzi predávajúcou JUDr. Dagmar Vavrekovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka-STAREK KORASAN a kupujúcim K.. R.W. V. je neplatná z dôvodu, že dňa 13.12.1996 nadobudli kúpnou zmluvou do bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt. č. XXX na 12. poschodí bytového domu súp. č. XXXX U. F. na A. G..Č.. X, tvoriaci i predmet relevantnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcami, a to s poukazom na nezákonnosť tohto právneho úkonu, ktorým bol spáchaný trestný čin podvodu a relatívnu neplatnosť vzhľadom na nedodržanie ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa tak rozhodol právne vec posúdiac podľa § 26, § 27 , § 27d , § 66c a § 66e zákona o konkurze a vyrovnaní (zák. č. 328/1991 Z.z.), § 206 zák.č.7/2005 Z.z., po zistení rozhodných skutočností, v zmysle ktorých uznesením KS v Banskej Bystrici, č.k. 25K 31/2005-61, zo dňa 7.9.2005, právoplatným dňa 4.10.2005, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka (navrhovateľa 2/) ako podnikateľa fyzickej osoby. Dňa 13.6.2005 v súlade s § 12a ods. 2 ZKV súd oznámil dlžníkovi, že bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ktoré oznámenie sa mu nepodarilo doručiť, podľa relácie Registra obyvateľov SR tento nemal prihlásený trvalý ani prechodný pobyt v SR, v zmysle § 14 ZKV účinky vyhlásenia konkurzu nastali okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli konkurzného súdu dňa 7.9.2005., za správcu konkurznej podstaty bola uznesením zo dňa 2.2.2007, právoplatným dňa 6.2.2007 ustanovená odporkyňa 2/, ktorá po zistení, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (navrhovateľov 1/ a 2/) bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.7.2003, čk. 12C 169/02-37 zrušené a s poukazom na ust. § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka predvolávala navrhovateľku 1/ za účelom prerokovania majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, naposledy ju vyzvala písomne dňa 30.8.2007. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že splnomocnený zástupca navrhovateľa 2/ pre účely konkurzného konania Y.. Q. podľa úradného záznamu KS v Banskej Bystrici dňa 13.11.2007 nahliadol do spisu a nechal si vyhotoviť fotokópie zo súdneho spisu. V obchodnom vestníku 211 B/2009 z 2.11.2009 zverejnil správca konkurznej podstaty ponuku na predaj majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty a ku dňu 27.1.2010 bol do zoznamu nespeňaženého majetku zaradený i predmetný byt . Správca konkurznej podstaty dňa 22.3.2010 žiadal konkurzný súd o vydanie opatrenia na odpredaj majetku a vylúčenie majetku. Dňa 11.3.2010 bola správcovi doručená ponuka záujemcu (odporcu 1/) o kúpu spoluvlastníckeho podielu úpadcu na nehnuteľnosti za kúpnu cenu 4.000,-Eur, záujem neprejavil iný záujemca, preto správca požiadal konkurzný súd o udelenie súhlasu na odpredaj majetku úpadcu uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1 za ponúkanú kúpnu cenu, s tým, že konkurzní veritelia úpadcu na opakovanej schôdzi dňa 5.5.2010 hlasovali za predaj tohto spoluvlastníckeho podielu. Opatrením KS v Banskej Bystrici č.k. 25K 31/2005-340 zo dňa 11.5.2010 udelil konkurzný súd správkyni konkurznej podstaty (odporkyni 2/) súhlas na odpredaj spoluvlastníckeho podielu úpadcu vo veľkosti 1 k celku k predmetnému bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu po zistení, že správkyňa postupovala podľa schváleného plánu speňaženia. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu ako predávajúcim a odporcom 1/ ako kupujúcim dňa 15.6.2010 bol prevedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na odporcu 1/, vklad bol povolený pod č. V-15941/10 dňa 15.7.2010. Súd prvého stupňa na základe obsahu konkurzného spisu KS v Banskej Bystrici mal za preukázané, že navrhovateľ 2/ v konkurznom konaní úpadca, sa na pojednávania nedostavoval, predvolania mu boli doručované náhradným spôsobom na adresu miesta podnikania. Konečná správa o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov boli predložené na konkurzný súd 7.10.2010 a vyvesená na úradnej tabuli konkurzného súdu bola dňa 20.10.2010, o ktorej skutočnosti bol úpadca i konkurzní veritelia upovedomení zverejnením oznámenia v obchodnom vestníku č. 201 B /10 z 19.10.2010 a oznámením na úradnej tabuli konkurzného súdu 14.10.2010. Súčasne boli poučení o ich oprávnenosti podať proti konečnej správe o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaniu odmeny a výdavkov námietky do 15 dní na konkurznom súde, následne uznesením zo dňa 22.11.2010, č.k. 25K 31/2005-399 konkurzný súd schválil konečnú správu, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie odporca 2. V čase odvolacieho konania NS SR navrhovateľ 2/ požiadal o nahliadnutie do spisu, čo mu bolo umožnené dňa 6.5.2011. NS SR uznesením 4Obo 85/2010 uznesenie konkurzného súdu potvrdil. Navrhovateľ 2/ splnomocnenú Y.. E. M. dňa 24.5.2011 splnomocnil na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie odpisov a kópií pre potreby právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa mal za to, že v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu podnikateľa - fyzickú osobu (navrhovateľa 2/) postup konkurzného konania upravoval zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní účinný do 31.12.2005, v zmysle jeho ust. § 6 majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu a nepatrí do nej majetok, ktorého sa nemôže týkať exekúcia. Uviedol, že účastníkmi konkurzného konania sú veritelia a dlžník, do funkcie správcu konkurznej podstaty môže vymenúvať len súd, ktorý aj usmerňuje jeho činnosť, výlučne ktorý je oprávnený postupovať v konkurznom konaní, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh. Do konkurzného konania nemôže zasahovať žiaden iný súd. Poukázal na to, že ust. § 26 ZKV upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov odlišne ako Občiansky zákonník, s tým, že do konkurznej podstaty súd prikáže časť zo zaniknutého BSM pripadajúceho na úpadcu. Konštatoval, že ustanovenie § 27d ZKV upravuje odlišne i predkupné právo spoluvlastníka v porovnaní s Občianskym zákonníkom, ktoré zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku, novela ZKV účinná od 1.8.2000 rieši predkupné právo spoluvlastníka, ktorý má predkupné právo, správca konkurznej podstaty sa riadi ust. § 27, § 27a až § 27d ZKV, ktoré majú prednosť pred ustanoveniami ostatných predpisov, ak by sa týkali možnosti disponovať s majetkom pri speňažovaní konkurznej podstaty (§66e). Spoluvlastník si v konkurze musí uplatniť svoje právo na odkúpenie u správcu v zákonom stanovenej lehote a zaplatiť sumu vo výške podielu úpadcu určenej v súpise podstaty. Vyslovil, že nezaplatením stanovenej sumy pred speňažením predkupné právo spoluvlastníka zaniká a podiel úpadcu sa stáva voľným a je predmetom speňaženia. Poukázal na ust. § 26 ZKV účinného do 31.12.2005, podľa ktorého ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa pri vyhlásení konkurzu už predtým zaniknuté úpadcovo BSM nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie, na ktoré je oprávnený správca, na § 27 ZKV, podľa ktorého podstatu možno speňažiť predajom na dražbe alebo predajom mimo dražby, s tým, že mimo dražby sa speňažujú len byty a nebytové priestory, majetok bezprostredne ohrozený zničením alebo znehodnotením a tovary vyrábané a služby poskytované úpadcom. Uviedol, že podľa ZKV predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov a na speňažovanie bytov a nebytových priestorov sa použijú primerané ustanovenia osobitného predpisu (zák. č. 182/1993 Z.z.). Konštatoval, že správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných veriteľov, plán speňaženia predloží správca súdu najneskôr do 15 dní pred schôdzou konkurzných veriteľov, na ktorej sa má schváliť, že podľa § 27d ZKV predkupné právo zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku, spoluvlastník môže zabrániť predaju draženého majetku patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia mimo dražby zloží u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu určeného v súpise podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Poukázal ďalej na ust. § 66c tohto zákona, podľa ktorého sa písomnosti súdu doručujú zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu so zákonom stanovenými výnimkami. Uviedol, že podľa § 66e ods. 1 ZKV na konkurz sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, a podľa ods. 2 ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ najneskôr 13.11.2007 (úradný záznam o nazretí do konkurzného spisu) mali vedomosť o tom, že na majetok úpadcu sa vedie konkurzné konanie. Opatrenie, ktorým súd dal súhlas odporkyni 2/ na odpredaj bytu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010, jeho odpredaj bol inzerovaný v Obchodnom vestníku č. 32/2009 dňa 17.2.2009, č. 82B/2009 dňa 30.4.2009, č. 133B/2009 dňa 13.7.2009 a č. 211B/2009 dňa 2.11.2009, o kúpu neprejavil záujem nikto a navrhovateľka 2/ ako podielová spoluvlastníčka, keďže BSM do troch rokov po jeho zániku nebolo vyporiadané, svoje predkupné právo do speňaženia majetku napriek opakovaným výzvam odporkyne 2/ neuplatnila, takže toto v zmysle § 27d ZKV zaniklo. Vzhľadom na zistený skutkový stav teda súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol, keď žalobe na určenie neplatnosti pre prednosť špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou nemohol vyhovieť pre prípadný rozpor s ust. § 140 Občianskeho zákonníka a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 O.s.p. a úspešným odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorým žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť. Znovu poukázali na skutočnosť, že odporkyňa 2/ ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN v rámci konkurzného konania formou dražby predala 1 bytu v F. na A. G.. XXXX/X odporcovi 1/, pričom polovica bytu patrí navrhovateľke 1/ a obýva ho s dcérami. Ide o trojizbový byt stavebne nedeliteľný. Táto, poukázala na konanie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C 44/2011, v ktorom odporca 1/ si voči nej uplatňuje zaplatenie trhovej hodnoty nájomného za jeho polovicu bytu, v rámci ktorého konania odporcovi/ ponúkla odkúpenie podielu bytu, ktorý návrh však odmietol. Pozornosť upriamila na čl. 8 Európskej charty ľudských práv, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie a na zákonné medze zásahu štátu do tohto práva, ktorá medzinárodná zmluva má prednosť pred právom vnútroštátnym a ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní podľa neho teda nemôžu brániť v jeho aplikácii. Daný skutkový stav považovali navrhovatelia za zásah do súkromného a rodinného života a obydlia občana, ktorý zásah Dohovor umožňuje len v súvislosti s ordre public. Mali za to, že v danom prípade však nebude verejný poriadok zasiahnutý, ak súd neprizná odporcovi vlastnícke právo k 1 bytu. Uvedené by nebolo v rozpore so záujmom národnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny a nemá to súvis s predchádzaním nepokojom a zločinnosti, nevyžaduje to ochrana zdravia alebo morálky, či ochrana práv a slobôd iných. Danú kúpnu zmluvu považovali za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľov uviedol, že v ňom nie sú uvedené žiadne právne relevantné skutočnosti, ovplyvňujúce podstatu rozhodovanej veci, namietal právnu argumentáciu navrhovateľov a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa požadoval ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v rámci konkurzu a vyrovnania sa ust. § 140 Občianskeho zákonníka a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka nepoužijú. Predkupné právo navrhovateľky 1/ podľa neho porušené nebolo, svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol zákonným spôsobom a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že predaj bytu bol viackrát inzerovaný v obchodnom vestníku a predaj bol odsúhlasený konkurzným súdom. Mal za to, že odporkyňa 2/ konala v rámci konkurzného konania až nad rámec svojich povinností správcu konkurznej podstaty a navrhovateľku 1/ viackrát vyzvala na prerokovanie predaja majetku úpadcu. Argumenty o užívaní bytu s dcérami a o príbuzenskom vzťahu navrhovateľov nie sú podľa neho spôsobilé privodiť úspech navrhovateľom vo veci. Jeho postupom nedošlo k zásahu do súkromného a rodinného života navrhovateľov, keďže svojím konaním neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Podľa jeho názoru ani práva a slobody zahrnuté v Dohovore nemožno presadzovať takým spôsobom, aby ich aplikáciou dochádzalo k neodôvodneným zásahom do riadne nadobudnutých ústavných práv občanov, keď takýto právny stav bol privodený vlastnou nečinnosťou a zanedbaním si ochrany svojich práv. Čl. 8 Dohovoru podľa neho zaručuje ochranu len pred zásahom neoprávneným, správanie odporcu 1/ však za také hodnotiť nemožno. V konaní sa podľa neho nepreukázal ani postup štátnych orgánov v rozpore so zákonom. Argumentáciu navrhovateľov v rámci odvolania považoval za neadekvátnu. Poukázal i na to, že nie je jeho povinnosťou súhlasiť s navrhovanou kúpnou cenou na odkúpenie podielu bytu navrhovateľkou 1/ a nepovažoval za nezákonné, že v rámci súdneho konania sa domáha proti navrhovateľke 1/ peňažnej náhrady za užívanie jeho podielu nehnuteľnosti. Mal za to, že v danom prípade nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú, presnú a kvalifikovanú argumentáciu o platnosti relevantnej kúpnej zmluvy z dôvodov aplikácie špeciálnej úpravy, a to zák. č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní na danú vec. V odvolaní navrhovatelia neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumentácie nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože by len opakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa a odvolací súd naň v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, ktorý je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. V danej veci sa navrhovatelia domáhali práve určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy V-15941/10 uzatvorenej medzi predávajúcou JUDr. Dagmar Vavrekovou, správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Ing. Vladimír Chalupka - STAREK KORASAN a kupujúcim K.. R. V. dňa 15.6.2010, a to z dôvodu porušenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka o predkupnom práve spoluvlastníkov. Súd prvého stupňa teda správne postupoval, ak dokazovaním zisťoval, či povinnosť v zmysle tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka bola dodržaná a ak nie, či k jej nedodržaniu bol zákonný dôvod. Súd prvého stupňa správne ustálil, ak po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, nakoľko vzťah účastníkov riešený v danej veci je potrebné podriadiť režimu zákona o konkurze a vyrovnaní (z. č.328/1991 Z.z.), patriacemu do oblasti predpisov občianskeho a obchodného práva a ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, čo znamená, že iba pokiaľ určité otázky nie sú výslovne ním upravené, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzťah Občianskeho zákonníka a Zákona o konkurze a vyrovnaní je typickým príkladom všeobecnej a špeciálnej úpravy, pričom špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou (lex specialis derogat lex generalis). Vo vzťahu medzi všeobecnými právnymi predpismi a špeciálnymi právnymi predpismi, ktoré majú rovnakú právnu silu a nie sú teda vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada, že pokiaľ špeciálny predpis obsahuje úpravu, ktorú všeobecný predpis nerieši, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis platnosť lex generalis neruší, ale vylučuje jeho aplikáciu. Ak teda súd prvého stupňa vyhodnotil, že postup pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol plne v súlade s právnou úpravou podľa zákona o konkurze a vyrovnaní a s ktorým odôvodnením súdu prvého stupňa sa vo všetkých podrobnostiach stotožňuje i odvolací súd a nakoniec argumentácia súdu prvého stupňa v tomto smere nie je ani predmetom odvolacích námietok navrhovateľov, nemohol návrh na určenie neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť za dôvodný a správne rozhodol, ak takýto návrh navrhovateľov zamietol. V zmysle Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.XI.1950) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa čl. 8 ods. 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v danom prípade súdne rozhodnutie nepredstavuje zásah štátneho orgánu do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života navrhovateľov a na ochranu ich obydlia, ale predstavuje zákonné rozhodnutie riešiace narušený vzťah účastníkov a poskytujúce zákonnú ochranu porušeným právam a oprávneným záujmom , ktoré okolnosti nie sú identické s okolnosťami v zmysle čl. 8 Dohovoru, rovnako ako je tomu napr. i pre prípad súdnych rozhodnutí o vyprataní bytu z rôznych zákonných dôvodov, nakoľko uvedený článok pojednáva o zásahu štátu inak neoprávnenom. Odvolací súd preto neprisvedčil argumentácii navrhovateľov v rámci odvolacieho konania o rozpore napadnutého rozsudku s uvedeným článkom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi 1/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za .úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) pri sadzbe 58,69 Eur za úkon, k tomu režijný paušál 7,63 Eur a DPH vo výške 20%, všetko podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli, resp. ich náhradu si neuplatnila (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.