Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/70/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511201221 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511201221.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N. C. A., s.r.o., O. 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., O. 5, K., proti odporkyni: Q. T., trvale bytom B. XX, Šaľa, t.č. P. 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa I., Z. XX, O., zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, G.. A. 7, A., o zaplatenie 821,73 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C/36/2011-23, zo dňa 13.6.2012 a o jeho návrhu na prerušenie konania takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 40,03 eura titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, odporkyni nepriznal náhradu trov konania, vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku 42,37 eura navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., keď procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie navrhovateľ. Odporkyni, ktorá by mala právo na náhradu trov konania, žiadne trovy nevznikli, preto jej súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na výsledok sporu a s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi a vedľajším účastníkom, ktorý vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy a za stavu, keď nepreukázal trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyne. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podal odvolanie vedľajší účastník a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Namietol aplikáciu § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, že o jeho trovách mal súd prvého stupňa rozhodnúť v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že jeho vstup do konaní býva opodstatnený, nakoľko navrhovateľ berie návrh späť po tomto vstupe, ktorý býva účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Dal do pozornosti § 137 O.s.p., podľa ktorého trovami konania je i náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ďalej dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, podľa ktorého zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovania advokátom. Uviedol, že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy. Trovy právneho zastúpenia treba potom v každom prípade považovať za účelne vynaložené trovy; každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. V prípade nestotožnenia sa s argumentáciou vedľajšieho účastníka žiadal konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie prejudiciálnych otázok: 1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou združení na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania. 2. A) Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie treba vykladať tak, že združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov patrí náhrada trov konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa za úspešné vedenie súdneho sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo záväzku po použití nekalej obchodnej praktiky podľa smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. B) Ak je odpoveď na otázku podľa predchádzajúceho odseku taká, že združeniu patrí náhrada trov v súdnom konaní, či možno toto právo nepriznať len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe inštitútu premlčania, alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom po námietke premlčania vznesenej v konaní združením. 3. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevyporiada sa s odlišnými súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne zdôvodnené. 4. Či právna úprava podľa § 142 až § 151 slovenského občianskeho súdneho poriadku odporuje právu Európskej únie, ak neumožňuje združeniu na ochranu záujmov spotrebiteľov priznať plnú náhradu trov konania napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje. 5. Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie treba vykladať tak, že bránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že po vstupe združenia do konania dodávateľ zobral žalobu späť. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách vedľajšieho účastníka účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka uviedol, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, keď v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže Súdny dvor Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázok vedľajšieho účastníka týkajúcich sa výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi však nie je súčasťou výkladu a aplikácie komunitárneho práva, ale práva vnútroštátneho. Zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania a účelnosť, resp. neúčelnosť vynaložených trov konania, posudzuje teda výlučne vnútroštátny súd konajúci v prejednávanej veci. Na uvedenom základe odvolací súd nerozhodol, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke a preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej časti a prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci vzal navrhovateľ podaním doručeným dňa 31.5.2012 návrh späť; dôvod späťvzatia neuviedol. Na uvedenom základe nebolo možné skonštatovať také správanie sa odporkyne, pre ktoré by bol vzatý späť dôvodne podaný návrh, čo by odôvodňovalo pre rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Zastavenie konania tak späťvzatím návrhu procesne zavinil navrhovateľ, ktorý by bol povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trov konania odporkyni i vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 veta prvá O.s.p.), je oprávnený dať sa zastupovať advokátom a uplatniť si v rámci náhrady trov konania i náhradu trov právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania však súd musí vždy skúmať, či uplatnené trovy boli skutočne vynaložené a ak áno, či boli účelné, t.j. či vychádzajú zo zákonných dôvodov, tieto neprekračujú a sledujú naplnenie cieľa, t.j. dosiahnutie úspechu v konaní; účelnosť uplatnených trov konania je súd povinný posudzovať pri každom uplatnenom úkone právnej služby samostatne. Nepriznaním náhrady trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, sa nepopiera rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a nedochádza k odňatiu procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. V predmetnej veci vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným dňa 8.2.2012 oznámil svoj vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatnil si náhradu trov konania. Nie je potom zrejmé, ako právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v odvolaní uplatnené prevzatie a prípravu zastúpenia, keď ani právny zástupca a ani samotný vedľajší účastník nemali žiadnu vedomosť o predmete a štádiu konania, do ktorého vedľajší účastník vstúpil; k prevzatiu a príprave zastúpenia preto reálne nemohlo dôjsť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam (nepreukázanie uplatnených trov konania v predmetnej veci) nie sú dôvodné poukazy na iné rozhodnutia krajských či okresných súdov (ktorými nie je odvolací súd viazaný). K poukazu na § 137 O.s.p. odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa nie je v predmetnej veci právnickou osobu oprávnenou zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu; vystupuje len v pozícii vedľajšieho účastníka a v zmysle § 93 ods. 4 veta druhá O.s.p. koná sám za seba. Na priznanie jednotlivých druhov trov konania vymenovaných v § 137 O.s.p. je navyše potrebné splnenie podmienok uvedených v § 142 O.s.p. a nasl., medzi ktoré patrí i účelnosť vynaložených trov konania. K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EÚ odvolací súd uvádza, že podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. Z rozsudku však nevyplýva, že by vedľajší účastník ako právnická osoba založená na ochranu práv spotrebiteľa, mal vo všetkých konaniach, do ktorých vstúpi, právo na náhradu trov právneho zastúpenia bez splnenia podmienok vyžadovaných Občianskym súdnym poriadkom, o.i. splnenia podmienky účelnosti vynaložených trov konania. Záverom možno uviesť, že nakoľko navrhovateľ v predmetnej veci späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, bol by povinný v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka; pre nepreukázanie uplatnených trov konania je vecne správne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (aj keď s neprávnym poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.). Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.; za vyjadrenie k odvolaniu doručené dňa 7.8.2012 predstavuje odmena 25,73 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) a paušálna suma 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 33,36 eura, s 20 % DPH 6,67 eura (§ 18 ods. 3 vyhl.) celkovo 40,03 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.