Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/106/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511202445 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511202445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: W. K., Z. M. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Jozefom Aľušikom, so sídlom Černyševského 11, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: V.. O.Í. M., Z. N. XX, XXX XX Z. zast. Mgr. Ondrejom Steinigerom, Jasovská 17, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.478,- € s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06. 02. 2012 č. k. 13C 41/2011-66 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh z a m i e t a. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania odporcu, vo výške 208,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 401,43 eur JUDr. Ondrejovi Steinigerovi, Jasovská 17, Bratislava. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.478,- eur a náhradu trov konania vo výške 831,24 eur. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ návrhom zo dňa 4. 2. 2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške 3.478,- €, keď túto škodu uplatňoval od exekútora v zmysle § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uplatňovaná výška škody zodpovedá sume, ktorú by navrhovateľ získal, ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, keď priemerná úroková sadzba predstavovala 2,8 %. Dôvodom pre uplatnenie náhrady škody bola skutočnosť, že Okresný súd Pezinok vo veci vedenej pod č. k. 15Er/1777/2008 neschválil príklep, týkajúci sa nehnuteľnosti, udelený súdnym exekútorom, čo súd zdôvodnil aj nezákonným postupom exekútora v konaní. Odporca navrhoval návrh zamietnuť, poukazoval na to, že exekútor je v zmysle ustanovenia § 2 Exekučného poriadku štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi osobou zúčastnenou na konaní - vydražiteľom a súdnym exekútorom nemožno požadovať od súdneho exekútora náhradu škody priamo, a preto je potrebné vyriešiť otázku, či návrh nebol podaný predčasne. Odporca ďalej poukazoval na to, že ako súdny exekútor v konaní postupoval správne, je viazaný súdnym rozhodnutím, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie. Ďalej poukazoval na to, že exekútor nezodpovedá za chyby v znaleckom posudku, exekútor nemá rozhodovaciu a preskúmavaciu právomoc k tomuto úkonu. Odporca ďalej poukazoval na to, že potom, ako bol príklep neschválený, vrátil celú sumu vydražiteľovi, poukazoval pri tom na ustanovenie § 12 ods. 4 Exekučného poriadku, kde je uvádzané, že exekútor je povinný ukladať prostriedky na osobitný bankový účet, ktorý nie je úročený. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním exekútora. Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, odporca poukazoval na to, že ani pri najlepšej odbornej starostlivosti, by úrokový výnos za obdobie, v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky u súdneho exekútora, by nedosahovali výšku, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že na Okresnom súde Pezinok sa viedlo exekučné konanie pod č. k. 15Er/1777/2008, predtým konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava 3, pod č. k. 34Er/1015/2003, kde sa realizoval výkon rozhodnutia na peňažné plnenie vo výške 980.000,- Sk s príslušenstvom a Okresný súd Bratislava 3 poverením zo dňa 23. 5. 2003 poveril výkonom exekúcie exekútora JUDr. Vladimíra Sucháčeka, teda odporcu. Exekútor dňa 29. 5. 2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. Proti tomuto upovedomeniu podal námietky povinný 25. 6. 2003, o ktorých Okresný súd Bratislava 3 rozhodol dňa 29. 10. 2003 a námietky zamietol. Povinný listom zo dňa 6. 10. 2005 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii podala aj manželka povinného 12. 7. 2005. Exekútor, t. j. odporca, príkazom zo dňa 14. 6. 2004 vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 26. 5. 2005 vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti. Povinný dňa 6. 10. 2005 podal námietky voči znaleckému posudku. Povinný listom zo dňa 12. 2. 2007, adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3, žiadal o zrušenie dražby určenej na deň 15. 2. 2007 a súčasne žiadal o odklad exekúcie, pričom exekútorovi toto oznámil listom zo dňa 7. 2. 2007, ktorý mu bol doručený 12. 2. 2007. Exekútor dňa 28. 2. 2007 podal návrh na schválenie príklepu, udeleného pri dražbe nehnuteľnosti a zároveň postúpil námietky proti udeleniu príklepu, pričom príklep bol udelený exekútorom v zápisnici zo dňa 15. 2. 2007. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009 zamietol námietky manželky povinného zo dňa 7. 7. 2005, proti upovedomeniu o začatí exekúcii. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009 povolil odklad exekúcie na dobu do 31. 8. 2009. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009 námietkam vzneseným pri schválení príklepu vyhovel a príklep neschválil. Súd v tomto rozhodnutí konštatuje okrem iného, že nakoľko o nárokoch povinného (žiadosť o odklad, námietky) ako aj o námietkach manželky povinného, týkajúcich sa okrem iného aj tvrdenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté, nemohol podľa názoru súdu exekútor vykonať dražbu nehnuteľnosti a udeliť príklep. Pokiaľ ide o znalecký posudok súd konštatuje, že tento mal viacero metodických nedostatkov a nespĺňal požiadavky na písomne vyhotovený znalecký posudok v zmysle § 17 zák. 382/2004 Z. z. a znalkyňa porušila povinnosti stanovené zákonom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1. 4. 2009. Navrhovateľ uplatňoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, v ktorej mal vedený účet, by bol získal úrok, ktorého úroková sadzba bola v tom období 2,8 % a pri dobe trvania vkladu by získal 3.478,- €. Navrhovateľ poukazoval na to, že úrok požaduje za obdobie od 21. 2. 2007 (deň úhrady za vydraženú nehnuteľnosť) do 29. 5. 2009 (deň vrátenia uhradenej sumy). Pokiaľ ide o výšku úroku, poukázal na výpis zo Slovenskej sporiteľne, kde pri dobe viazanosti 24 mesiacov bol úrok 2,8 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 15 ods. 1, 2, ust. § 16 ods. 1, 2, ust. § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , ust. § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku konštatujúc, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa sa v prvom rade zaoberal otázkou zodpovednosti za vzniknutú škodu zo strany odporcu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti exekútora podľa citovaného ustanovenia je jednak exekučná činnosť podľa definície v § 2 Exekučného poriadku, ďalej škoda, t. j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a exekučnou činnosťou. Existenciu týchto predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora v konkrétnom prípade musí preukázať poškodený. Poškodeným nemusí byť len účastník exekučného konania, pretože nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku. Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vo veci náhrady škody, spôsobenej súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti, koná za štát Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade škody regresný postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu má súčasne daný nárok aj na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval od oboch subjektov. Zákon č. 514/2003 Z. z. na ktorý ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje, nemá žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd ustálil, že pasívne legitimovaný v danom prípade je exekútor, t. j. odporca. Súd prvého stupňa daný právny nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval podľa § 33 Exekučného poriadku a skúmal predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a to a) protiprávnosť, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa exekútor zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom vynaloženia všetkého úsilia je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Súd skúmal prvý predpoklad, a to protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora. Súd konštatuje, že v danom prípade došlo k opomenutiu zo strany exekútora, čo konštatuje aj Okresný súd Pezinok vo svojom rozhodnutí zo dňa 22. 3. 2009, kde neschválil príklep, kde sa konštatuje, že exekútor vykonal dražbu napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad exekúcie, námietkach manželky povinného, ako aj problémy so znaleckým posudkom. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok mal súd preukázané, že povinný podal žiadosť o odklad exekúcie, ktorý doručil exekútorovi 12. 2. 2007 a napriek tomu bola vykonaná dražba a príklep bol udelený dňa 15. 2. 2007, rovnako boli podané námietky manželkou povinného proti exekúcii 12. 7. 2005, o ktorých súd rozhodol v roku 2009 a to rozhodnutím zo dňa 23. 2. 2009, teda sa pokračovalo v dražbe bez ohľadu na to, že tu boli prekážky pre ktoré sa dražba vykonať nemala aj keď je pravda, že námietky manželky povinného boli zamietnuté. Odporca má pravdu v tom, že nezodpovedá za správnosť znaleckého posudku, túto skutočnosť preskúmava súd v rámci rozhodovania o príklepe, čo bol ale len jeden z dôvodov neschválenia príklepu. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti - vznik škody, súd má preukázané, že škoda navrhovateľovi vznikla. Podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet. Odporca ako exekútor tvrdil, že on zloženú zábezpeku viedol na depozitnom účte, ktorý úročený nie je, preto nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda. Podľa § 156 Exekučného poriadku, rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedené v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 152 ods. 1. Súd prvého stupňa, vychádzajúc z tohto ustanovenia, mal za to, že zákon predpokladá, že peniaze majú byť vedené na účte z ktorého plynú úroky, pričom nie je rozhodujúce aká je výška úrokov, pretože v tejto súvislosti exekútor sa nemôže dostať do situácie, aby skúmal najvyššiu hospodárnosť zloženej zábezpeky, ale súčasťou zábezpeky, resp. rozdeľovania podstaty okrem iného sú aj úroky a ak takto exekútor nepostupoval, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Pokiaľ exekútor navrhovateľovi vrátil zloženú zábezpeku bez úrokov nepostupoval správne. Pokiaľ ide o tretí predpoklad zodpovednosti, t. j. príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, súd zastáva názor, že aj tento predpoklad je naplnený, pretože ak exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a následne vznikla škoda, príčinná súvislosť tu daná je, a preto aj tento predpoklad je naplnený. Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či sa exekútor nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Súd žiadne takéto skutočnosti nezistil. Odporca ich neuvádzal, odporca len tvrdil, že on postupoval v súlade s exekučným poriadkom a vychádzal z rozhodnutia súdu, pričom súd konštatuje, že tomu tak nebolo, čo súd odôvodnil pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania, resp. opomenutia. Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, súd sa stotožnil s nárokom, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ktorý predstavuje 2,8 % úrokovej sadzby, čo navrhovateľ preukázal výpisom zo Slovenskej sporiteľni, kde v tomto časovom období bol, pričom navrhovateľ mal vedený účet v tejto sporiteľni. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré celkove predstavujú sumu 831,24 €, keď navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolanie odporcu prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych a pracovno-právnych predpisov nie je dotknutá. Odvolací súd konštatuje, že v § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú upravené orgány, ktoré konajú v mene štátu. K nim patrí aj súdny exekútor, ak spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Súdny exekútor, ako fyzická osoba, sa považuje za orgán verejnej moci a exekučná činnosť je výkonom verejnej moci [porov. § 1 písm. a/ a § 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z.]. V rámci exekučnej činnosti prichádza do úvahy zodpovednosť exekútora za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Veľmi dôležité je to, že tejto zodpovednosti sa súdny exekútor nemôže zbaviť, na rozdiel od predošlého znenia § 33 ods. 1, ktorý poznal zbavenie sa zodpovednosti (liberáciu). Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prípade nezákonného rozhodnutia exekútora je to vždy súd, spravidla ten, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo dovolací súd (prípad mimoriadneho dovolania). Iba súd môže zrušiť úkon exekútora, ktorý je rozhodnutím, prípadne ho zmeniť. Právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu exekútora riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Prax zrejme bude k splneniu tejto podmienky pristupovať tak, že zohľadní aj to, že poškodený musel využiť aj zákonom ustanovené procesné prostriedky ochrany jeho procesného postavenia (napr. námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, návrh na odklad exekúcie, prípadne iné námietky podľa spôsobov exekúcie). Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Tieto prípady sa môžu posudzovať len podľa okolností konkrétneho prípadu tak, aby sa zohľadnil obsah základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím súdneho exekútora, ktorým exekútor prekročil svoju právomoc, zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť nie je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. K prekročeniu právomoci môže dôjsť tak, že súdny exekútor rozhodne o veci, ktorá patrí do právomoci iného orgánu verejnej moci, spravidla súdu (napr. súdny exekútor by rozhodol o vylúčení veci zo súdnej exekúcie, hoci podľa § 55 ods. 1 o tom rozhoduje súd). Napokon treba uviesť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti súdneho exekútora urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, jeho nečinnosť pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Exekučný poriadok upravuje viacero lehôt na úkony súdneho exekútora. Vynára sa však otázka, do akej miery sa bude trvať na uplatnení tejto zodpovednosti aj v prípade, keď nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní. Nezákonný zásah do práv sa môže týkať napríklad otvorenia bytu alebo inej nebytovej miestnosti, ktorú nemá v legálnom užívaní alebo vo vlastníctve povinný, ale aj iná, tretia osoba. Takým úkonom bude aj odovzdanie nehnuteľnosti vydražiteľovi, hoci na to nebudú splnené zákonné predpoklady, a pod. Zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Vznik zodpovednosti podľa tohto zákona predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Ak však exekútor spôsobí škodu inak, než pri takej exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení, vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu. Možno teda konštatovať, že odporca nie je vecne pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol podľa ust. § 220 O. s. p. tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ale ani na jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., s použitím § 224 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 208,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odpor a v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 401,43 eur, keďže si splnil povinnosť uloženú v ustanovení § 151 ods. 1 O. s. p. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.