Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/571/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511219229 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1511219229.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Wűstenrot poisťovňa, a. s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: C. O., L.. XX. XX. XXXX, J. J. XX, J., o zaplatenie 56,06 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16. apríla 2014 č. k. 11C/118/2012-35 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov prvostupňového konania, m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania - náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 57,62 eur, spolu vo výške 74,12 eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Miroslava Vilíma, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 56,06 Eur, náhradu trov konania 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia 28,81 € do troch dní na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia podľa § 10, 14 ods. 1, 16 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za jeden úkon právnej služby (podanie návrhu) vo výške 28,81 eur (16,60 € + režijný paušál 7,41 €, všetko spolu s 20% DPH), s odôvodnením, že v prejednávanej veci ide o typovo zhodný spor s inými spormi toho istého navrhovateľa s rovnakým predmetom, v ktorých sú úkony právneho zástupcu menej zložité. Navrhovateľom uplatnené a vyčíslené trovy konania spolu v sume 73,17 Eur súd považoval za neprimerané voči pohľadávke 56,06 Eur. Neprimeranosť trov a právna náročnosť právnym zástupcom navrhovateľa poskytnutých úkonov právnej služby boli dôvodom, pre ktorý súd využil mandát citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p. a trovy konania, ktoré má znášať neúspešný odporca, znížil. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa, preto pri úspešnom uplatnení pohľadávky je v zmysle § 142 ods. l O. s. p. aj u drobného sporu nutné priznať úspešnému navrhovateľovi náhradu trov súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku, čo v danom prípade predstavuje 16,50 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol zmenu napadnutej časti rozsudku a priznanie celej náhrady trov prvostupňového i trov odvolacieho konania.
Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci i aplikáciu nepríslušnej právnej normy na zistený skutkový stav. Z dikcie ust. § 150 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že jeho aplikácia je možná iba v tom prípade, ak
sú súbežne splnené dve podmienky a to ide o drobný spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. V predmetnom konaní však v žiadnom prípade nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených trov, nakoľko tieto boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva. Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca nevykonávali v priebehu konania žiadne nadbytočné (resp. irelevantné) úkony, za ktoré by si následne uplatňovali trovy konania. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 56/05-38 a IV. ÚS 45/06-32 i na to, že ak by odporca neporušil svoju povinnosť, nebol by navrhovateľ nútený podať žalobu na súd.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky.
Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, teda aj v prípade, ak účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
V danom prípade súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len náhradu trov konania 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby.
Použitie ust. § 150 ods. 2 O. s. p. (aj v zmysle dôvodovej správy k zák. č. 384/2008 Z. z.) prichádza do úvahy v konaní, kde trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Zrejmým úmyslom zákonodarcu vyplývajúcim z textu dôvodovej správy pritom bolo nepriznávanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.
Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že v súčasnosti prebieha na súdoch pomerne značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko euro, práve v ktorých konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len dvojnásobok či trojnásobok) samotnej pohľadávky, práve ktoré trovy možno vzhľadom ani nie na ich samotnú výšku, ale vzhľadom na vzájomný pomer medzi výškou pohľadávky a sumou trov konania, označiť za neprimerané. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto práve len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, oprávňujúca súd k aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p., čo však nie je prípad súdenej veci, kde vzhľadom na výsledok konania vo veci samej sa javí primerané aplikovať len ust. § 142 ods. 1 O. s. p., vyjadrujúce zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a teda priznanie náhrady všetkých účelne vynaložených trov konania úspešnému účastníkovi.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade účelne vynaložené trovy prvostupňového konania navrhovateľa v zmysle vyčíslenia advokáta (§ 151 ods. 1 O. s. p.) predstavujú okrem súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur odmenu advokáta v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 15. 12. 2010 a písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 07. 09. 2011, v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, c/ cit. vyhl., vo výške 2 x 16,60 Eur (§ 10 ods. 1), spolu s režijným paušálom v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 2 x 7,41 Eur a DPH zo sumy odmeny a náhrad vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda v celkovej sume 74,12 Eur.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O. s. p., keď neboli podmienky na potvrdenie, ale ani zrušenie napadnutej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Náhradu trov právneho zastúpenia uložil odvolací súd v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet advokáta, zastupujúceho v konaní úspešného navrhovateľa.
V odvolacom konaní bol navrhovateľ úspešný, ale toto konanie nebolo vyvolané postupom druhého účastníka, ale rozhodnutím súdu, ktoré bolo odvolacím súdom zmenené a takýto postup nemôže zaťažiť účastníka, ktorého zavinením nebolo odvolacie konanie vyvolané. Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a s použitím § 224 ods. 1 O. s. p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.