Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010849 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010849.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. F., stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného E. F. a poškodenej F. E. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/132/2012 zo dňa 11.10.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. júna 2014 takto r o z h o d o l : I.Podľa § 321 ods.1 písm. f/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená F. E. odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom V. Z., J. č. XXX/XX z a v ä z u j e podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenej F. E., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom L., J. č. X škodu vo výške 1.575,54 € a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX v R. sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 6T/132/2012 zo dňa 11.10.2013 bol obžalovaný E. F. uznaný za vinného z prečinu vydierania podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: obvinený E. F. dňa 15.9.2011 v čase okolo 13:45 hod. viedol osobné vozidlo zn. Renault Megan ev.č: LV-XXX BX, v L. po U. ceste v pravom jazdnom pruhu, v smere od mosta Z. na J. most, pričom pri prechádzaní do odbočovacieho jazdného pruhu, ktorý smeruje k čerpacej stanici ÖMV, v rozpore s ustanovením §-u 2 odst. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.10.2011 nedal prednosť tam jazdiacemu motocyklu zn. Kawasaki, ev.č: BA-XXX AP, ktorý viedla vodička F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. ul.č.XXXX/X, L. v odbočovacom jazdnom pruhu v smere na čerpaciu stanicu ÖMV, následkom čoho musela vodička E. začať intenzívne brzdiť, pričom prišlo k následnému pádu vodičky motocykla na komunikáciu. Pri dopravnej nehode alkohol u vodičov zistení nebol ani nedošlo ku kontaktu vozidla s motocyklom. Vodička motocykla zn. F., pošk. F. E. utrpela pri dopravnej nehode v dôsledku pádu z motocykla otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a ľavého bedrového kĺbu, odreniny na hánkach oboch rúk a na ľavom kolene, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť v trvaní od 15.09.2011 do 17.10.2011. Na motocykle zn. F. vznikla škoda vo výške 1575,54,-Euro. B. poisťovni N. a. s. A.: XXXXXXXX vznikla škoda v dôsledku krytia vynaložených liečebných nákladov spojených s ošetrením poškodenej F. E. vo výške 1.544,35,-Euro. Za to bol súdom I. stupňa odsúdený podľa § 158 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu 450.-Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vodiča spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel na 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný povinnosť nahradiť škodu poškodenej N. zdravotnej poisťovni, a.s., L. č. XX/A, XXX XX L., vo výške 1.544,35 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená F. E., nar. XX.XX.XXXX, J. č. 9, XXX XX L., s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2013 na č.l. 201 odvolanie obžalovaný E. F., ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 19.02.2014 na č.l. 238-240. V úvode najskôr citoval výrok o vine a treste napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa. Následne uviedol, že z doplnenia znaleckého posudku č. 28/2013 zo dňa 14.08.2013 (ďalej len „Doplnenie znaleckého posudku“), a to konkrétne z článku 2.3.3. pojednávajúcom o technike jazdy vodičky E. vyplývajú nasledovné skutočnosti: „Vodička motocykla musela v čase keď sa začala preraďovať do odbočovacieho jazdného pruhu vozovky vidieť v bezprostrednej blízkosti pred sebou vozidlo Renault pohybujúce sa evidentne nižšou rýchlosťou ako ona na motocykli... Keďže samotná poškodená vodička i svedok E. ako vo výpovediach uvádzali, že vodič vozidla Renault urobil ešte pred samotným prejazdom do jazdnej dráhy poškodenej náznak tohto svojho úmyslu aj toto jeho konanie bolo zrejmým signálom, že nebude štandardne pokračovať v jazde priamym smerom.“ V súvislosti s uvedeným znalec konštatuje: „Toto jej nepochopenie či podcenenie vznikajúcej situácie je možné označiť ako nedostatok vodičskej predvídavosti z jej strany.“ Znalec ďalej uvádza: „vodička motocykla vzápätí pochybila aj v tom, že na takúto vznikajúcu situáciu nereagovala znížením rýchlosti svojej jazdy a že od relatívne pomaly sa pred ňou pohybujúceho vozidla Renault zvolila počas prejazdu do odbočovacieho pruhu vozovky nedostatočný bočný odstup“ Podľa znaleckého posudku ďalej: „Vodička motocykla mala v tom čase voľnú celú šírku odbočovacieho jazdného pruhu a úplne bez problémov sa mohla už od počiatku premiestniť do pravej časti odbočovacieho jazdného pruhu. Takto však vodička nekonala“ Znalec ďalej konštatuje: „Keďže vodička začala brzdiť oneskorene, ďalším chybným prvkom v technike jazdy bolo jej nezvládnutie intenzívneho brzdenia, ktoré technicky nezvládla. V istej fáze brzdenia pribrzdila aj prednou brzdou tak intenzívne, že zablokovala predné koleso motocykla, čo zákonite muselo skončiť pádom z motocykla. „Vykonanou analýzou bolo zistené, že za súčasného dôkazného stavu k takejto kritickej situácii nemuselo dôjsť v prípade, ak by vodička motocykla včas znížila rýchlosť svojej jazdy ešte pred prejazdom do odbočovacieho jazdného pruhu.“ Záverom posúdenia techniky jazdy znalec uvádza: „Prax - Vyjazdenosť na danom type motocykla a schopnosť tejto vodičky riešiť obdobné kritické situácie v cestnej premávke boli nedostatočné.“ Zo znaleckého skúmania techniky jazdy poškodenej vodičky motocykla tak vyplývajú nasledovné závery: - vodička motocykla podcenila vzniknutú situáciu a možno to hodnotiť ako nedostatok predvídavosti z jej strany, - vodička pochybila v tom, že nereagovala na vzniknutú situáciu znížením rýchlosti svojej jazdy, - počas prejazdu do odbočovacieho pruhu vozovky nedostatočný bočný odstup, pričom úplne bez problémov sa mohla už od počiatku premiestniť do pravej časti odbočovacieho jazdného pruhu, - vodička začala brzdiť oneskorene, - vodička technicky nezvládla intenzívne brzdenie, - pribrzdila aj prednou brzdou tak intenzívne, že zablokovala predné koleso motocykla, čo zákonite muselo skončiť pádom z motocykla, - nedostatočná prax - vyjazdenosť vodičky. Následne znalec v Doplnení znaleckého posudku a to konkrétne v čl. 2.3.4. pojednávajúcom o možnostiach vodičky E. na zabránenie nehody uvádza, že : „vodička motocykla Kawasaki mala autonómnu možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie na vozovke, ak by použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy.“ Súd vo svojom Rozsudku poukazuje na príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody v zmysle Doplnenia znaleckého posudku, podľa ktorého bola prvou príčinou nesprávna technika jazdy vodiča Renault, ktorý vytvoril primárne na vozovke kolíznu situáciu. Vo vzťahu k subjektívnej stránke trestného činu súd konštatuje, že ide o nevedomú nedbanlivosť, podľa ktorej odvolateľ podľa názoru súdu nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vedieť mal a mohol vzhľadom k okolnostiam. V tejto súvislosti považuje odvolateľ za potrebné uviesť, že pri aktívnom jazdení a dennom používaní motorového vozidla vzniká na ceste množstvo „tzv. kolíznych situácií“, pričom iba v nízkom počte z nich dochádza aj k dopravnej nehode resp. k škodlivému následku. Tieto „kolízne situácie“ sú teda účastníkmi cestnej premávky zvládané v drvivej väčšine prípadov účastníkmi cestnej premávky bez následkov. Doplnenie znaleckého posudku ako aj predmetný Rozsudok jednoznačne konštatuje, že: „vodička motocykla Kawasaki mala autonómnu možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie na vozovke, ak by použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy.“ Zo strany vodičky motocykla nemuselo dôjsť k nezvládnuteľnému manévru aby zabránila nehode, ale k jednoduchému spomaleniu a správnej technike jazdy a brzdenia. Súd ako aj Doplnenie znaleckého posudku jednoznačne poukazuje na nedostatočnú prax a nevyjazdenosť vodičky motocykla, a preto má odvolateľ za to, že v jeho prípade nie je naplnená subjektívna stránka trestného činu za ktorý bol odsúdený. V predmetnom prípade je vylúčené, aby odvolateľ mal a mohol vedieť, že vodička jazdiaca za mnou na motocykli - je nevyjazdenou vodičkou s nedostatočnou praxou, - nebude dostatočne predvídavá, - nebude reagovať na vzniknutú situáciu znížením rýchlosti svojej jazdy - začne brzdiť oneskorene, - a použije nesprávnu techniku brzdenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 20/1981 „Zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda i príčinný vzťah medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu. Pri nedbanlivosti je treba, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Pre páchateľa nepredvídateľný príčinný priebeh nie je teda v zavinení obsiahnutý a páchateľ nezodpovedá za následok, ktorý takto vznikne.“ Odvolateľ sa teda domnieva, že v tomto prípade nemôže ísť ani o zavinenie z nevedomej nedbanlivosti, nevedomá nedbanlivosť by potom siahala až príliš ďaleko. Je predsa vylúčené aby bola daná jeho nedbanlivosť, a teda že mal a mohol vedieť že poškodená motocyklistka nesprávne zareaguje na dopravnú situáciu, ktorá pred ňou vznikne, pričom mala autonómnu možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie na vozovke, ak by použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy. Vodička motocykla tak porušila ust. § 3 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“) podľa ktorého: „Účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam“ Taktiež pri nej možno hovoriť o porušení ust. § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o cestnej premávke podľa ktorého „Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má odvolateľ za to, že v predmetnej trestnej veci nie je daná subjektívna stránka trestného činu za ktorý bol odsúdený, a to najmä vzhľadom na okolnosť, že vodička motocykla Kawasaki mala autonómnu možnosť zabrániť vzniku kolíznej situácie na vozovke, ak by použila v rozhodnom čase správnu techniku jazdy. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa v tejto veci podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. a v súlade s ust. § 322 ods. 3 Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu podľa § 285 písm. b/ Tr. por.. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 28. 02. 2014 na č.l. 241-243 odvolanie poškodená F. E. a to proti výroku o náhrade škody v neprospech obžalovaného E. F.. V tomto najskôr poukázala na výrok o vine, ako aj o treste. Následne poukázala na § 124 Tr. zák., § 126 ods. 1 Tr. zák., § 46 ods. 1 Tr. por. a § 46 ods. 3 Tr. por., ktoré následne odcitovala. Ako poškodená trestným činom, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným si riadne a včas v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. por. uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku tohto trestného činu (§ 46 ods. 1 Tr. por.) v prípravnom konaní (počas výsluchu poškodenej zo dňa 13.8.2012 si uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej jej titulom opravy motocykla KAWASAKI vo výške 2.000 Eur s tým, že presnú škodu dodatočne vyčíslila po oprave motocykla, kde táto bola následne upravená na výšku 1.575,54 Eur). Taktiež si svoj nárok na náhradu škody riadne uplatnila aj na hlavnom pojednávaní konanom v tejto veci. Čo sa týka náhrady škody, ktorú si uplatnila, táto spočíva v nákladoch na opravu motocykla, pri jazde na ktorom bola účastníčkou dopravnej nehody, z ktorej zavinenia bol vyššie uvedeným rozsudkom uznaný obžalovaný E. F., vinným. Čo sa týka výšky ňou uplatňovanej náhrady škody v sume 1.575,54 Eur, táto v plnej miere korešponduje s faktúrou, ktorá jej bola vystavená za opravu tohto motocykla a ktorú riadne uhradila, a teda jej výške je určená v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 Tr. zák. Následne odcitovala § 287 ods. 1 Tr. por. V tomto prípade ňou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 1.575,54 Eur ( vo výške presne podľa faktúry za opravu jej motocyklu KAWASAKI poškodeného v dôsledku tejto dopravnej nehody), je nárokom na náhradu škody ktorá jej vznikla v dôsledku trestného činu, za ktorý bol predmetným rozsudkom obžalovaný uznaný vinným, a teda podľa názoru prvostupňového súdu je jednoznačné, že túto dopravnú nehodu zapríčinil obžalovaný F.. Z uvedeného je zrejmé, že aj škodu, ktorá jej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním a zavinením obžalovaného, jej spôsobil práve obžalovaný F., a teda je tu podklad na vyslovenie náhrady škody (podľa § 287 ods. 1 Tr. por. Čo sa týka výšky takto uplatnenej škody, táto sa bez ďalšieho odvíja od výšky faktúry za opravu motocykla, ktorá bola riadne vykonaná a ktorú sama uhradila. Nie je preto potrebné čo do výšky škody vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie, než aké bolo v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vykonané, nakoľko faktúra bola predložená OČTK a je súčasťou súdneho spisu. Navyše, obžalovaný uplatňovanú sumu ani raz nespochybnil. Napádaný výrok o uplatňovanej náhrade škody resp. o odkaz na občiansko-právne konanie, podľa môjho názoru nemá oporu v ustanovení § 288 ods. 1 Tr. por., naopak v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. mal byť obžalovaný zaviazaný na náhradu uplatňovanej škody. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto poškodená F. E. žiadala, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. zrušil napadnutý výrok rozsudku a tento podľa § 322 Tr. por. zmenil tak, že obžalovaného zaviaže na náhradu ňou uplatnenej škody vo výške 1.575,54 Eur. Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 18.06.2014, o ktorom bola riadne a včas upovedomená splnomocnenkyňa poškodenej H.. L. R., čo preukazuje doručenka zo dňa 02.06.2014. Splnomocnenkyňa sa však ne verejné zasadnutie neustanovila a svoju neúčasť ani žiadnym spôsobom neospravedlnila. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok odvolací súd vykonal v súlade s § 294 ods. 2 Tr. por. verejné zasadnutie v jej neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 18.06.2014 obhajca obžalovaného E. F. E.. H. F. uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov písomne podaného odvolania a k tomuto si dovolil doplniť iba jednu poznámku. Jeho mandant išiel rýchlosťou cca 40 km za hodinu, riadne dával znamenie o zmene smeru jazdy a mienil odbočiť do vedľajšieho jazdného pruhu. V tomto pruhu sa pohybovala poškodená so svojim motocyklom, ktorá mala dostatok času vyhodnotiť správanie sa obžalovaného, čo však neurobila a naďalej sa pohybovala rýchlosťou 70 km/ hod., čo hraničí s maximálnou povolenou rýchlosťou na tomto úseku. Preto zastáva názor, že zavinenie obžalovaného v danom prejednávanom prípade zistené nebolo, preto navrhol, aby odvolací súd tohto spod obžaloby oslobodil. Splnomocnenkyňa poškodenej F. E. H.. R. F. uviedla, že sa pridržiava písomne podaného odvolania. Poškodená F. E. neuviedla žiadne skutočnosti. Zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že čo sa týka viny a trestu, považuje napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za zákonný a správny a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť. Čo sa týka výroku o náhrade škody, rozhodnutie o ňom ponechala na úvahu súdu s poukazom na zistené dôkazy predložené poškodenou. Obžalovaný E. F. poukázal na skutočnosť, že celý život šoféruje, vie, ako sa odbočuje a už sa to nemieni učiť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že všetko bolo zmanipulované a plné lží. Normálne išiel vo svojom jazdnom pruhu, mienil odbočovať a bola to poškodená, ktorá nedodržala bezpečnostný odstup, pretože pokiaľ by jazdila pri pravom okraji vo svojom jazdnom pruhu, k ničomu by nedošlo. On poškodenú nevidel a zastavil len preto, lebo videl šmýkajúci sa motocykel a poškodenú na zemi. Zastaviť musel, inak by to bolo trestné. Je nevinný. Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolaní ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného E. F. nie je dôvodné a odvolanie poškodenej F. E. je plne dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. K výroku o vine: Súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Obžalovaný E. F. počas celého dokazovania vypovedal, že to bola nedeľa, bol v Y. na púti, išiel po diaľnici cez L., nepoznám tak L., išiel po U. ul., zbadal tam pumpu, keď sa blížil k tomu privádzaču, po ňom nešlo z pravej strany nič, mohol som zaradiť, plynulo sa zaraďoval tak, že je tam plná čiara, počkal až skončila plná čiara, dal znamenie o zmene smeru jazdy, začal plynulo odbočovať takým spôsobom, že tam nemal nikoho ani obmedziť ani ohroziť, nevidel ani za sebou nikoho, prešiel asi 30 m a vtedy zbadal na zemi motorku bez jazdca, ktorá ho pomaly predbehla. Bola na volante a stupačke, tak išla po zemi, zastala pri obrubníku, on zastavil, nevedel, čo sa deje, vystúpil, a pozrel za seba a tam ležal motocyklista. Prišiel tam k nej, spýtal sa, či je zranená, rozprával sa s ňou ako s chlapom, ona mu ešte povedala, že „ja som ona“. Vtedy prišiel jej kolega na druhej motorke, ten jej kolega zavolal políciu, sanitku, prišli policajti, začali vyšetrovať, pofotili. Upresnil, že bol od obrubníka asi 2 m, a vtedy musel zastaviť. Zastavil na to, že sa tam kĺzala motorka, zastavil v odbočovacom pruhu. Nepocítil nič, vozidlo neprišlo do kontaktu s motorkou. Jazdí už niekoľko rokov, od svojich 18 rokov, bol profesionálny vodič s nákladnými autami aj s autobusmi, nemal žiadnu nehodu z jeho viny, mal skoro 800.000 km bez nehody a zastavil preto, že keď videl tú motorku na zemi, hoci nezapríčinil žiadnu nehodu, ale vždy ich to učili, že keď je účastníkom dajakej nehody, v prvom rade ide o pomoc, keď niekto havaruje. Na otázku splnomocnenkyne poškodenej uviedol, že keď v jednom zo svojich výsluchov v prípravnom konaní uviedol, že „ihneď som zastavil pri pravom okraji vozovky a išiel som sa pozrieť k vodičovi, kde som zistil, že sa jedná o ženu, pričom bol už pri nej aj druhý motorkár, jazdiaci pravdepodobne za ňou“, či si obsah rozhovoru, ktorým oslovil poškodenú, vypočul aj ten druhý motorkár, že si nepamätá, či on tam bol, on tam asi nebol. Veľkosť dioptrických okuliarov má obžalovaný na jedno oko 1,5 a na druhé oko asi o pol dioptrie viacej, nevidí do diaľky, ale keď má okuliare, vidí dobre. Kedy zbadal druhého motocyklistu si presne nepamätá, nevidel ho v žiadnom zo spätných zrkadiel. Nekomunikoval s druhým motocyklistom. Na otázky znalca obžalovaný uviedol, že najprv po nehode zastavil v zaraďovacom pruhu asi tak 2 m od toho obrubníka po pravý bok jeho auta a v mieste, kde sa približne začína zaraďovací pruh stáčať doprava. Potom, keď prišla polícia presunul auto tam, kde je zakreslené do plániku políciou. Oni mu povedali, aby dal auto na krajnicu. V jeho konečnej polohe zastavenia po nehode ležal motocykel na ceste pred ním na kraji. Na otázku znalca, či sa počas jeho preraďovania do odbočovacieho pruhu motocykel šmýkal po vozovke pred ním alebo za jeho vozidlom obžalovaný uviedol, že motocykel ho predbehol, zaregistroval ho až vtedy, keď ho predbehol, on ho zbadal cez bočné okno. Dodal, že vôbec netelefonoval, nevie, odkiaľ to svedkyňa zobrala, nevidel tam žiadneho tretieho motocyklistu, vôbec sa s poškodenou nerozprával, len sa jej spýtal, či je zranená. Keď odstaví auto, trojuholník dá za svoje vozidlo, motorka bola pred ním, nebola pred ním až keď ho odstavil na krajnicu, pri nehode bola predo ním. Svedkyňa-poškodená F. E. potvrdila, že niekedy v čase o 13,40 h prišla do garáže, vyzdvihla si svoj motocykel, čakala pred garážou na J. ulici na p. E., s ktorým bola dohodnutá, mali ísť do jaskyne spolu. Motorka bola zahriata, p. E. prišiel, spýtal sa jej, či má natankované, ona mu povedala, že nie, že potrebuje natankovať. Vyšli na cestu, najprv išiel V., kde V. pribrzdil a ju pustil pred seba, keďže chcela tankovať, na križovatke na U. ul. zastavili na stopke. Svedkyňa išla prvá, V. hneď za ňou, za mostom SNP, ako sa začínala prerušovaná čiara na odbočenie na benzínovú pumpu, vyhodila smerovku smerom do prava, skontrolovala si v spätnom zrkadle, či niečo nejde, pre istotu sa otočila a kontrolovala si situáciu aj očami, cesta bola v poriadku, nikto tam nebol, z mosta nikto neschádzal, takže hneď sa zaradila do pravého odbočovacieho pruhu smerom na benzínovú pumpu. Evidovala pred sebou vozidlo asi v 10 m vzdialenosti predo ňou, bola v strede odbočovacieho pruhu, keď zrazu toto vozidlo pribrzdilo, prudko strhlo volant smerom do jej jazdného pruhu, ale hneď sa vrátilo naspäť a opätovne vošlo do jej jazdného pruhu. Svedkyňa začala brzdiť aj prednou aj zadnou brzdou, videla ako sa zadná časť blatníku nárazníka približuje k jej nohe, t.j. auto sa približuje priečne ku nej, ale ona ho zároveň dobiehala, lebo on išiel pomalšie. Potom si pamätá pád, ako sa jej motorka vzďaľuje v priezore, bezvedomie, kedy ju p. E. preberal, otvoril jej prilbu, lebo nemohla dýchať, pomohol jej posadiť sa zo zeme, potom si pamätá pána, ktorý pristúpil k nim, opýtal sa, či je on na vine alebo toto spôsobil. Na to ona len neveriacky krútila hlavou, p. E. mu povedal, že áno, strhli ste na ňu volant. Pán povedal prepáčte a odišiel preč. Na to ho svedkyňa prosila, aby dal výstražný trojuholník za jej motorku, na čo jej odpovedal, že „ja? čo ja?“ Svedkyňa mu na to odpovedala : „nie, ja som v takom dobrom stave, že si ho pôjdem kúpiť a dám si ho tam sama“. Na to sa zobral, odišiel preč, vyložil výstražný trojuholník za svoje auto a celý čas telefonoval. Pán E. dal svoju motorku na kríž, aby zabránil ďalšej kolízii a odkláňal autá, aby ju nikto nezrazil. Zavolal jej záchranku, pomohol jej sadnúť si na trávnatú plochu vedľa cesty. Pamätá si ďalšieho motorkára, ktorý pribrzdil na kraji cesty, pýtal sa jej, či je v poriadku a chcel inzultovať pána obžalovaného. Na to mu povedala, že bude v poriadku, nech všetko nechá tak a popriala mu príjemný deň. Potom začali prichádzať policajti, ako prví tam boli psovodi, potom PMJ a neskôr dopraváci. Dopraváci prišli až keď bola v sanitke, kde jej dali fúkať. V sanitke asi ešte 2x odpadla po ceste, aj na centrálnom príjme na C.. Na izbe v nemocnici prišli za ňou policajti, pýtali sa jej na priebeh udalosti, ktorý im potom popísala. Na otázky uviedla, že keď si dal obžalovaný výstražný trojuholník za svoje auto, mal ho odstavené v pruhovanej časti vedľa pumpy, v odstavnom prúde. Nevšimla si, že by obžalovaný auto preparkoval, nakoľko sedela chrbtom k jeho autu, mala ho po svojej ľavej strane za chrbtom, lebo sedela približne v strede odbočovacieho pruhu smerom na pumpu. Bezvedomie po nehode trvalo približne minútu až dve, pokiaľ p. E. neprišiel ku mne a neprebral ma. Medzitým si pamätá len útržok, ako sa motorka šmýka predo ňou. Bezprostredne po nehode bola motorka v strede odbočovacieho prúdu, smerovala k pumpe. Nebola na pumpe, bola ešte pred ňou. Dalo sa autami okolo nej prejsť na pumpu. V čase odbočovania sa pohybovala okolo 60 - 65 km/hod. V čase nehody mala svedkyňa 28 rokov, a vodičský preukaz na ťažkú motorku vlastní 2 roky. Najazdila minimálne 5000 km na silných motorkách, v minulosti nebola účastníčkou dopravnej nehody, ani neprekročila rýchlosť. Obžalovaný s ňou komunikoval, je si tým 100 % istá. Motorkár, ktorý zastavil, ho chcel inzultovať. Na otázku obhajcu na odstránenie rozporu, keď vo svojej výpovedi 12.1.2012 uviedla, že „v tom čase som išla asi 50 km/hod., nemala som zaradený žiadny rýchlostný stupeň.“ a na pojednávaní uviedla, že išla o 15 km/hod. rýchlejšie, uviedla že, ten odhad je okolo 60 km/hod. Znalec uviedol, že z fotiek polície z miesta nehody je zrejmé, že výstražný trojuholník je položený na vyvýšenom ostrovčeku za zadnou časťou odstaveného vozidla Renault, čiže sa nenachádza pred motocyklom, ale je postavený medzi motocyklom a autom, čiže nezabezpečuje miesto nehody, ale iba to odstavené vozidlo. Obžalovaný na to uviedol, že keď premiestnil auto, aj trojuholník premiestnil za svoje auto. Na otázky znalca uviedla, že prvý krát, keď prichádzali do miesta nehody videla Renault ešte v pravom jazdnom pruhu U. ulici ešte pred tým, než odbočila do pravého jazdného odbočovacieho pruhu. Odhaduje cca do 50 m pred odbočením. V tom čase malo vozidlo Renault rýchlosť nižšiu, približne rovnakú rýchlosť, ako mala ona. Číselne to nevie vyjadriť. Smerové svetlá nevidela rozsvietené, brzdové áno, približne na jej úrovni, keď už bola v pravom odbočovacom pruhu, približne v jeho strede, vtedy videla bliknúť jeho brzdové svetlá, na to strhol volant doprava a vrátil sa do svojej strany a znova prešiel na pravú stranu. Po prvý krát vošlo vozidlo Renault do odbočovacieho pruhu prudko časťou viac ako kolesom, štvrťkou auta, po druhý krát išlo plynulejšie a zaraďovalo sa ku nej, vytláčalo ju viacej do pravej strany, prešlo doprava menej ako do polky auta. Vozidlo Renault ju vlastne ani nepredbehlo, vždy bolo na úrovni jej ľavej nohy zadnou časťou auta. V čase, keď spadla bolo auto predo ňou. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedla, že predné koleso motocykla určite nebolo zablokované, nakoľko po nehode s motocyklom odišli, motocykel nebol naložený na odťahovú službu, bol pojazdný, s jej motocyklom odišiel buď p. E. alebo jeho priateľ, ktorý bol zavolaný k nehode. Motocykel sa nachádzal potom v garáži toho priateľa E.. Potom jej p. E. po dvoch týždňov osobne priviezol do jej garáže na J. ul. Myslí si, že sa dostatočne vyhýbala do pravej strany vozidlu a tiež bola pripravená nohou sa odraziť, keby chytila balans, tak ako je zvykom v priebehu brzdenia. Pán F. nepreparkovával auto a určite ho nikdy nemal za jej motocyklom, nakoľko za jej motocyklom stálo vozidlo policajného zboru - psovodov, PMJ a p. E. mal za mnou postavenú motorku. Znalec uviedol, že nemal na mysli technické zablokovanie predného kolesa z nejakej technickej závady, ale o chvíľkovom zablokovaní predného kolesa jej vedeného motocykla počas prebrzdenia predného kolesa, čo poškodená akceptovala. Svedok V. E. vypovedal, že išli s F. - poškodenou po U., chceli natankovať na OMV, ona išla pred ním asi 10 m, zaradila sa prvá do odbočovacieho pruhu, on následne za ňou, pozrel sa, či schádzajú autá, to auto si nevšimol, čo ju vytláčalo, pred tým, ako F. odbočila. Išiel za ňou, zaradil sa do pravého odbočovacieho pruhu, v tom si všimol, že auto, ktoré išlo v pravom jazdnom pruhu, zrazu začalo na ňu prudko ako keby smerovať. V tom začala F. brzdiť a to auto ako keby sa vrátilo, to auto išlo na zlomok doprava, potom sa vrátilo do svojho jazdného pruhu len časťou a potom sa zrazu začalo znovu vracať do odbočovacieho pruhu, auto sa tlačilo na ňu viac a viac a v tom došlo akoby ku kontaktu a spadla na zem. Auto pokračovalo ďalej. On začal brzdiť, motorka sa vlastne šmýkala, a kamarátka sa šmykla vlastne na tú deliacu čiaru medzi pravým a odbočovacím pruhom. Zastavil motorku, išiel vlastne k nej zistiť, čo sa stalo, ležala, nehýbala sa, zdvihol jej štít, snažil sa ju osloviť, najprv nereagovala ale po pár sekundách otvorila oči, bola zmätená. Spýtal sa jej, či ju niečo bolí, či sa vie pohnúť, potom, keď začala odpovedať, povedala mu, že ju všetko bolí, ale mohla hýbať končatinami. V tom došiel zdá sa mu, obžalovaný, vodič Renaultu, prišiel k nim a spýtal sa ich asi takým štýlom „to som spravil ja“.. svedok povedal, že hej, že narazili ste do nej a on povedal, to ma mrzí a potom začal telefonovať. Svedok volal sanitku a svoju motorku dal pred kamarátku, aby ju nič nezrazilo. Motorku svoju posunul pred jej motorku, aby nedošlo k ďalšej kolízii. Medzitým prichádzala policajná hliadka. Na otázky uviedol, že zaregistroval, že potom stálo to auto na deliacej čiare, ako sa odbočuje na pumpu. Nevšimli si, že by sa to auto preparkovávalo. Na mieste nehody bol až do úplného zdokumentovania príslušníkmi polície. Nie je si vedomý o tom, že po zdokumentovaní nehody dali príslušníci pokyn p. F., aby preparkovali vozidlo niekde mimo miesta nehody. Kamarátka - poškodená išla približne v strede jazdného pruhu. Odbočovací manéver začala, keď začala prerušovaná čiara do toho odbočovacieho pruhu. Neviem presne určiť, či to bola prvá kocka alebo druhá kocka, hovoril o prerušovaných čiarach, zaradila sa plynule a on za ňou. Pohyboval sa málo cez 50 km/hod v momente preraďovania z pravého jazdného pruhu do odbočovacieho pruhu, F. išla o niečo rýchlejšie, okolo tých 60 km/hod. mohla ísť. Nevšimol si na mieste nehody výstražný trojuholník. Po dopravnej nehode tam nejaký motorkár zastavil, komunikáciu s ním si moc nepamätá, volal záchrannú službu. Na otázky znalca svedok uviedol, že v čase, keď sa začali preraďovať doprava do odbočovacieho pruhu, si to auto všimol až keď boli zaradený v odbočovacom pruhu a siahalo za hranicu deliacej čiary. Rýchlosť malo približne ako oni, do 60 km/hod. Pri prvom preradení vozidlo Renault prešlo do odbočovacieho jazdného pruhu pravým kolesom, teda pravým bokom, maximálne do pol metra, vrátilo sa na úroveň približne asi čiary svojim pravým bokom a potom mne to pripadalo ako zlomok sa vrátil naspäť do odbočovacieho pruhu viac ako polovicou auta. Svedok začal registrovať to auto pár minút po tej nehode, lebo išiel za kamarátkou, potom si až všimol, že auto stálo na tej zebre. To auto tam bolo už pred príchodom PMJ. Ako prvý na miesto nehody prišli PMJ a potom psovodi. Znalec A.. A. Y., znalec z odboru doprava cestná uviedol, že jeho zn. posudok č. 30/2013 podal ako doplňujúci posudok k jeho zn. posudku č. 28/2012. Zn. posudok č. 30/2013, bol podaný na dožiadanie súdu z toho dôvodu, že na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2013 vznikli v predmetnej veci isté nové okolnosti, na ktoré bolo nutné znalecky reagovať. Tento znalecký posudok na tieto nové okolnosti v plnej miere reaguje. Na vypočítanej rýchlosti kolíznych vozidiel v čase nehody nie je žiadny rozdiel medzi primárnym a týmto druhým zn. posudkom. Rozdielna je však situácia, čo sa týka prednehodového deja. Práve tento prednehodový dej bol na poslednom HP podrobne došetrovaný a výpoveďami účastníkov ustálený. Z jeho zn. posudku z technického hľadiska vyplýva, že táto dopravná nehoda mala dve technické príčiny svojho vzniku. Tou prvou je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Renault, ktorý vytvoril primárne na vozovke kolíznu situáciu. Druhou technickou príčinou tejto nehody boli pochybenia v technike jazdy motocyklistky, avšak tieto jej pochybenia boli podľa názoru znalca až sekundárne, pretože boli do značnej miery determinované prvotným chybným konaním vodiča Renault. Inými slovami povedané, úplne na začiatku tohto nehodového deja bolo pochybenie v technike jazdy vodiča Renault, ktorý nesprávnou technikou jazdy prechádzal z jedného jazdeného pruhu do druhého. Znalec sa v znaleckom posudku ku skutočnosti, či keď sedí osoba s postavou poškodenej na motorke, ktorá je v značnom predklone a dôjde ku kolízii s vozidlom, keď dôjde ku kontaktu nohy, či na tom motorovom vozidle budú nejaké stopy, vyjadril v tom slova zmysle, že v tomto konkrétnom prípade nie je možné technickými prostriedkami preukázať, či ku priamemu fyzickému kontaktu medzi ľavou nohou motocyklistky a pravým bočným obrysom vozidla došlo. Pri takomto tangenciálnom kontakte nemusia byť zanechané žiadne stopy ani na povrchu vozidla ani na oblečení motocyklistky. U tejto dopr. nehody z technického hľadiska nevedia preukázať fyzický kontakt týchto dvoch vozidiel, ale vedia technicky preukázať, že v kritickom okamihu boli tieto dve vozidlá k sebe bližšie ako je bezpečný bočný odstup pri danej rýchlosti. K alternatíve, že obž. F. odbočil do odbočovacieho pruhu tak, že jeden krát pravou časťou kolies preťal deliacu čiaru a plynule pokračoval rovno až kým nezastal s vozidlom na úrovni pri oblúku, kde odbočovací pruh zahýba doprava na pumpu, znalec konštatoval, že takýto priebeh nehody je technicky úplne neprijateľný, inými slovami, takto k nehode dôjsť nemohlo, znalec má vykonaný aj simulačný výpočet pre takúto alternatívu, ktorý premietol v pojednávacej miestnosti a z ktorého je jednoznačne zrejmé, že ak by tomu malo tak byť, tak by pošk. motocyklistka musela hlavou naraziť pri rýchlosti cca 50 km/hod. do pravého zadného obrysu stojaceho vozidla Renault. Z jeho dlhoročnej skúsenosti si dovolil usudzovať, že takýto náraz by nemohla prežiť. Znalec ďalej uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 22.2.2013 vodič F. uviedol, že zastavil od pravého okraja vozovky pravým bokom svojho vozidla vo vzdialenosti cca 2 m, bola to jeho výpoveď, ktorú znalec akceptoval. Znalec nemal dôvod hľadať nejaké iné polohy, ďalej uviedol, že samozrejme, mohol zastať aj bližšie k tomu okraju pravým bokom vozidla ale aj ďalej. Ak by zastal bližšie, v každom prípade by motocykel do neho narazil. Nenarazil by do neho možno vtedy, keby vozidlo Renault zastavilo niekde v polovici medzi jazdnými pruhmi, čiže napr. polovicou svojho objemu v pravom jazdnom pruhu a polovicou svojho objemu v odbočovacom pruhu. Ale takto vodič F. nevypovedal, takže znalec takúto alternatívu nemohol akceptovať, znalec len reagoval na to, čo F. tvrdil. Či bola rýchlosť motocykla približujúceho sa k odbočovaciemu pruhu, kde išlo vozidlo Renault primeraná vzhľadom na zamýšľané odbočenie a to v okamih prechodu plnej čiary na prerušovanú čiaru, znalec uviedol, že technickými prostriedkami sa nedá preukázať, či na vozidle Renault bolo v tomto okamihu v činnosti jeho pravé smerové svetlo alebo nie, preto na túto otázku nemôže jednoznačne odpovedať. Je tomu tak preto, že nevie, akú informáciu mala v tomto okamihu vodička motocykla, či mala informáciu o tom, že Renault pokračuje v jazde priamym smerom alebo z čoho mohla usúdiť, že Renault chce prejsť z pravého odbočovacieho jazdeného pruhu, preto na túto otázku nie je možné technicky jednoznačne odpovedať. V každom prípade vodička motocykla jazdila v tomto okamihu rýchlosťou nižšou, ako bola rýchlosť v danom úseku povolená a ak nemala jednoznačnú informáciu o tom, že Renault jej vojde do jazdnej dráhy, tak nemala dôvod znížiť rýchlosť svojej jazdy. Svedkyňa-poškodená L. R. uviedla, že ako zástupkyňa N. zdravotnej poisťovne, a.s. v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo 15.09.2011 sa pripájajú k trestnému konaniu, a žiadajú nahradiť škodu vo výške 1544,35 eur, ktorá vznikla ako vynaložené náklady na liečenie poistenkyne - poškodenej E.. Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na záznam dopravnej nehody, obhliadka miesta dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody ako i pripojená fotodokumentácia. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného i poškodenej je zrejmý negatívny záznam. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyhodnoteným vykonaných dôkazov tak, ako ho vykonal súd I. stupňa, ktorý sa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s jednotlivými vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd dospel k nasledujúcim záverom: Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o a zmene a doplnení niektorých zákonov, vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o a zmene a doplnení niektorých zákonov - účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Aj odvolací súd zastáva jednoznačný a vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností preukázaným záverom, že v zmysle vyššie uvedených podaných oboch posudkov bolo prvou a primárnou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody nesprávne konanie obžalovaného, ktorý vznik kolíznej situácie na vozovke spôsobil svojím konaním najskôr tým, keď nedostatočne sledoval dopravnú situáciu za ním vedeným vozidlom vzhľadom k jazdnému úkonu, ktorý mienil na vozovke vykonať. Následne v dôsledku nedostatočného sledovania dopravnej situácie obžalovaný začal vykonávať odbočovací manéver zo svojho jazdného pruhu do vedľajšieho pravého jazdného pruhu, pričom sa opakovane priznal, naposledy na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že poškodenú F. E. jazdiacu na svojom motocykli vo vedľajšom jazdnom pruhu vôbec nevidel. Bez ohľadu na všetky odvolacie námietky však odvolací súd konštatuje, že obžalovaný E. F. svojim vyššie podrobne popísaným konaním spôsobil vznik kolíznej situácie, keď tým, že začal vykonávať popísaný odbočovací manéver, ohrozil poškodenú jazdiacu vo vedľajšom pravom jazdnom pruhu, ktorá až následne a najmä sekundárne začala na vzniknuté ohrozenie a kolíznu situáciu reagovať. Vodička motocykla nemohla spôsobiť vznik kolíznej situácie na vozovke tým, že včas neznížila rýchlosť svojej jazdy, resp. že začala brzdiť prednou brzdou, v dôsledku čoho nezvládla techniku intenzívneho brzdenia ňou vedeného vozidla a spadla na zem, pretože z jej strany išlo iba o až následnú reakciu na existenciu kolíznej situácie, ktorú na vozovke vyvolal výlučne obžalovaný. Ku kolíznej situácii medzi predmetný motocyklom Kawasaki a vozidlom Renault totiž došlo v čase ukončenia reakčnej doby vodičky motocykla brzdením, čiže v čase, keď motocykel začínal brzdiť. Približne v tomto čase sa motocykel dostal stredom svojej dĺžky približne na úroveň stredu dĺžky vozidla Renault, pričom vznikol bočný odstup medzi vozidlom Renault a motocyklom iba cca 0,45m, čo už samozrejme vyvolávalo na vozovke kolíznu situáciu. Preto bola reakcia vodičky motocykla intenzívnym brzdením na takto vznikajúcu situáciu technicky dôvodná. V tomto smere sa odvolací súd nemohol v žiadnom prípade stotožniť s odvolacou námietkou odvolateľa, podľa ktorej by ku kolíznej situácii nedošlo, pokiaľ by poškodená jazdila so svojim motocyklom pri pravom okraji svojho jazdného pruhu. Poškodenej nevyplývala povinnosť jazdiť pri pravom okraji svojho jazdného pruhu, ako sa to snažil tvrdiť obžalovaný, ale naopak, ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. ukladalo obžalovanému jednoznačne povinnosť pri prechádzaní zo svojho jazdného pruhu do vedľajšieho jazdného pruhu dať prednosť v jazde poškodenej, ktorá jazdila vo svojom jazdnom pruhu. Ohľadne odvolacej námietky ohľadne rýchlosti a smeru jazdy motocykla poškodenej odvolací súd dáva navyše do pozornosti ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, podľa ktorého dať prednosť v jazde znamená povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaný však popísaným manévrom nedal prednosť v jazde poškodenej, ktorá v dôsledku toho musela náhle meniť ako smer, tak aj rýchlosť svojej jazdy, čím podľa § 2 ods. 1 písm. o/ citovaného zákona poškodenú ohrozil, pretože z tohto ustanovenia vyplývala pre obžalovaného povinnosť počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, ktoré práve na vozovke spôsobil. Na oprávnenosť vyššie uvedených záverov nemajú absolútne žiaden vplyv ďalšie odvolacie námietky obžalovaného ohľadne toho, že poškodená nebola skúsená vyjazdená vodička s nedostatočnou praxou, že začala reagovať brzdením oneskorene, že nezvládla z technického hľadiska intenzívne brzdenie, že brzdila prednou brzdou, ako aj to, že nepochopila či podcenila vzniknutú situáciu pretože všetky tieto okolnosti nemali primárny vplyv na vzniku kolíznej situácie na vozovke, ale boli iba sekundárnym následkom, t.j. reakciou na vzniknutú situáciu, ktorú vyvolal výlučne obžalovaný. Na základe takto vymenovaných odvolacích námietok voči poškodenej však kolízna situácia nevznikla. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla podstatná skutočnosť a to, že v odôvodnení podaného odvolania zo strany obžalovaného E. F. sa jednostranne, účelovo a najmä neobjektívne vytrhnuto z celého kontextu vykonaných dôkazov uvádzajú iba tie skutočnosti, ktoré majú za snahu postaviť poškodenú do pozície osoby, ktorá jediná spôsobila situáciu, ktorá je predmetom tohto konania. Na strane druhej v odôvodnení podaného odvolania absolútne absentujú, ba dokonca sa natíska formulácia že sú úplne odignorované tie dôkazy, ako aj závery znaleckého dokazovania, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú vinu obžalovaného. S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať. Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného zo prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., pretože v danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky uvedeného prečinu. Formálny znak uvedený v § 158 Tr. zák., t.j. porušenie dôležitej povinnosti, je daný porušením vyššie špecifikovaných ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pretože ich porušenie má za následok ohrozenie alebo spôsobenie ujmy na zdraví, čo možno subsumovať pod tento pojem. V priamej príčinnej súvislosti utrpela poškodená F. E. poranenia špecifikované v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa, ktoré možno považovať za ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. a teda v konečnom dôsledku aj za formálny znak ublíženia na zdraví uvedený v § 158 Tr. zák. K výroku o treste: Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa § 56 ods.1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331.930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Odvolací súd však považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vo výroku o treste neuviedol a nevymedzil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a následne neurčil aj ich vzájomný pomer. Z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž vyplýva, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj ich vzájomný pomer sa určí pri druhu a výmere trestu, teda nielen iba pri treste odňatia slobody, ako sa toto ustanovenie mylne vykladá, ale u každého druhu trestu, ktorý má určenú trestnú sadzbu, čo peňažný trest jednoznačne má. V tejto veci odvolací súd teda zistil existenciu jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že obžalovaný E. F. pred spáchaním skutku viedol život riadneho občana Na strane druhej taktiež nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák., z čoho teda vyplýva, že poľahčujúce okolnosti teda prevyšujú priťažujúce v pomere 1:0 a preto podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica zákonnej sadzby uvedenej v § 56 ods.1 Tr. zák. danej rozpätím 160 až 331.930 eur znižuje o jednu tretinu na upravené rozpätie 160 až 221.286,67 eur. Súd I. stupňa správne bral pri ukladaní trestu a jeho výmery do úvahy osobu páchateľa. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovaný E. F. sa skutku dopustil pred dvomi a pol rokmi, ďalej že sa pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti žiadnej inej trestnej činnosti nedopustil, čo potvrdzuje aj aktuálny odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Napokon je potrebné prihliadnuť aj na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, ako aj vzniknutý následok a v neposlednom rade taktiež aj na skutočnosť, že zo strany obžalovaného išlo o nedbanlivostné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje uloženie peňažného trestu v sume 450,- eur, čo pri upravenom rozpätí uvedenom v § 56 ods.1 Tr. zák. 160 eur až 221.286,67 eur, je pri spodnej daného tohto rozpätia, za plne postačujúce na jeho potrestanie. Taktiež výrok o uložení náhradného trestu vo výmere 1 mesiac v prípade, že by obžalovaný E. F. úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, je plne v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. a nie je v rozpore so zákonom. Čo sa týka trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel vo výmere 1 rok, odvolací súd konštatuje totožný záver ako pri peňažnom treste. Z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. totiž vyplýva, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj ich vzájomný pomer sa určí aj výmere trestu zákazu činnosti, teda nielen iba pri treste odňatia slobody. Ak je základné rozpätie uvedené v § 61 ods. 2 Tr. zák. dané 1 až 10 rokov, tak po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa znižuje na rozpätie 1 až 7 rokov. Trest vo výmere 1 rok je teda na spodnej hranici tohto upraveného rozpätia aje uložený plne v súlade so zákonom, pretože obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti práve v súvislosti s riadením motorových vozidiel. Takto uložené druhy trestov zo strany súdu I. stupňa si splnia svoj výchovný účel, ako i účel trestu uvedený v § 34 ods.1 Tr. zák. a zabezpečia spravodlivé a zákonné potrestanie osoby obžalovaného E. F.. Na základe týchto podrobne uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. F. ako nedôvodné zamietol. K výroku o náhrade škody: Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku alebo ak vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda v tam uvedenej výške nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 288 ods. 1 veta prvá Tr.por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa § 321 ods.1 písm. f/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Z pripojeného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci vystupuje ako poškodená F. E., trvale bytom L., J. č. 9. Poškodená F. E. si v adhéznom konaní v prípravnom konaní dňa 17.09.2012 na č.l. 132 uplatnila konečný nárok na náhradu škody v sume 1.575,54 €. Poškodená si teda nárok na náhradu škody uplatnila v lehote stanovenej v § 46 ods. 3 veta prvá Tr. por., t.j. do skončenia vyšetrovania, t.j. nárok na náhradu škody si uplatnila včas. Poškodená taktiež predložila dôkaz preukazujúci oprávnenosť jej nároku a to doklady na č.l. 172-177, t.j. je preukázaný ako základ, tak aj výška uplatneného nároku na náhradu škody, z čoho vyplýva, že nárok na náhradu škody si uplatnila riadne. Okrem toho dáva odvolací súd do pozornosti skutočnosť, že túto riadne a včas uplatnenú sumu náhrady škody súd I. stupňa prevzal bez akýchkoľvek zmien aj do skutkovej vety napadnutého rozsudku. Odvolací súd nezistil žiadnu takú zákonnú prekážku, ktorú uvádza ustanovenie § 287 ods. 1 veta druhá Tr. por. a ktorá by mala za následok postup súdu I. stupňa podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Súd I. stupňa teda postupoval v rozpore so zákonom, keď predovšetkým nerešpektoval ustanovenie § 287 ods.1 veta druhá Tr. por., ktoré mu ukladalo výslovnú povinnosť priznať poškodenému nárok na náhradu škody za situácie, keď jeho výška je súčasťou skutku napadnutého rozsudku. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd nezistil žiadne zákonné prekážky na vyššie uvedený postup a preto súd I. stupňa porušil zákon aj v § 288 ods. 1 Tr. por., keďže nebola splnená ani jedna z tam uvedených podmienok na odkázanie poškodenej s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Napadnutý rozsudok obsahuje k tejto časti odôvodnenie, s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a taktiež nie je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Trestného poriadku. Odvolací súd teda uzatvára, že súd I. stupňa mal podľa § 287 ods. 1 veta druhá Tr. por. uloženú výslovnú povinnosť priznať uplatnený nárok na náhradu škody poškodenému, ktorú však nerešpektoval a preto rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. je v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku. Bolo teda potrebné napraviť uvedený nezákonný postup súdu I. stupňa a preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. zrušil napadnutý výrok o náhrade škody ohľadne poškodenej F. E. a obžalovaného Jána Kišidaya zaviazal k náhrade škody v sume 1.575,54 € a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.