Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010967 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512010967.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov JUDr. Jaroslava Mikuša a JUDr. Danici Veselovskej, v trestnej veci obžalovanej P. K. pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/165/2012 zo dňa 14.01.2014, na verejnom zasadnutí dňa 04. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanej P. K., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom W., M. Y. č. XX, t.č. v Ústave na výkon väzby v Bratislave u k l a d á podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l., § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 39 ods. 2 písm. a/, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/165/2012 zo dňa 14.01.2014 bola obžalovaná P. K. uznaná za vinnú zo zločinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 25.06.2012 v čase asi o 08,30 hod. v pobočke M. úverovej banky a.s. v A. na M. ulici č. XX predložila žiadosť o úver - flexi pôžičku - bezúčelovú číslo XXXXXXXX XXXXXXX, pričom v procese podania žiadosti o úver poškodenej spoločnosti predložila pozmenený občiansky preukaz so sériovým číslom BA-XXXXXX na meno P. K., rodená V., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom W., M. okružná XXXX/XX, údajne vydaný OR PZ W. dňa 30.10.2009, platný do 30.10.2019, ktorý bol sfalšovaný pozmenením údajov v kolonkách priezvisko, číslo OP, dátum narodenia, rodné číslo, trvalý pobyt, rodné priezvisko a vodičský preukaz so sériovým číslom PE-XXXXX-XX na meno P. K., nar. XX.XX.XXXX v W., údajne vydaný OR PZ V PD VP v W. platný odo dňa 30.10.2009, ktorý bol sfalšovaný pozmenením údajov v kolonkách priezvisko, číslo VP, dátum narodenia. Na základe tohto žiadala, aby jej bol poskytnutý úver vo výške 23.800,- Eur, pričom k uzavretiu zmluvy o flexipôžičku nedošlo, ale v prípade, že by jej flexipôžička bola poskytnutá, vylákala by od bankového subjektu všeobecnej úverovej banky a.s. úver minimálne v sume 23.800,- Eur, čím by bola spôsobila škodu v uvedenom rozsahu. Za uvedený zločin a prečin jej bol uložený podľa § 222 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 38 ods. 5, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia . Proti tomuto rozsudku zahlásila odvolanie do viny a trestu obžalovaná priamo do zápisnice z hlavného pojednávania. V písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré smerovalo do viny a trestu uviedla, že už v prípravnom konaní došlo k porušeniu zákonnosti zo strany polície a to v spôsobe ako ju zmanipulovali na opätovný príchod do banky. V tom čase už mala vyriešený svoj finančný problém a nebyť zavádzania zo strany pracovníka banky, nebola by banku kontaktovala. Preto je toho názoru, že bolo na mieste použitie § 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko upustila od dokonania trestného činu. Poukázala tiež na výpoveď svedkyne M., ktorá uviedla na hlavnom pojednávaní, že je ochotná vo svojej výpovedi pokračovať až po zbavení mlčanlivosti. Nakoľko súd návrh zamietol, má za to, že boli porušené jej práva na obhajobu. Tiež poukázala na vyjadrenie zamestnávateľa spoločnosti R. AG, K. v N., podľa ktorého napriek obsahu jeho správy súd nevykonal žiadne dokazovanie. Má za to, že súd mohol preveriť v systéme sociálneho, dôchodcovského a zdravotného zabezpečenia v N. skutočnosť, že v tejto firme pracovala. Navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Okresná prokuratúra Bratislava V sa k predmetnému odvolaniu písomne nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) s tým, že odvolanie podali na to oprávnené osoby (§ 307 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.) a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V uvedenej trestnej veci Krajský súd v Bratislave rozhodoval uznesením sp. zn. 2To/67/2013 zo dňa 27.06.2013, kedy zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/165/2012 zo dňa 08.04.2013 a okresnému súdu nariadil vo veci doplniť dokazovanie a rozhodnúť v súlade so zákonom. Okresný súd po zrušení veci vytýčil termín hlavného pojednávania na deň 19.11.2013, kedy obžalovaná uviedla, že na svojich predchádzajúcich výpovediach trvá. Uviedla, že je pravdou, že falšovala doklady potrebné k úveru a to preto, že pod svojim menom by úver nedostala vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia. Potrebovala riešiť po návrate z väzby rodinnú situáciu. Úver mala v úmysle splácať a neskôr oň nemala záujem. K časti skutku právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu uviedla, že čo sa týka skutku prišla do banky za pracovníkom zistiť, či je zmluva zaväzujúca, či sa dajú dohodnúť splátky a či sa dajú tieto aj meniť. Banka ju informovala, že ak bude úver schválený, sa ostatné veci doladia, pričom uviedla, že ak by vedela o navýšení úveru, by zmluvu nepodpísala. Keď prišla druhýkrát do banky, zmluvu nestihla podpísať, pretože ju zadržali policajti. K vybaveniu úveru uviedla, že banka ju informovala v tom smere, že do dvoch dní sa ozvú, či má úver schválený alebo nie a keďže sa neozvali, mala za to, že úver schválený nie je. Sama banku nekontaktovala a na ďalšie konanie bola zmanipulovaná pracovníkmi banky, ktorí konali na pokyn polície. V tom čase už nemala o úver záujem. Zo strany banky bol vypočutý svedok V.. Q. D., ktorý s obžalovanou priamo nejednal a súdu vysvetlil iba podmienky dojednania úveru. O tom, že obžalovaná prišla požiadať o flexipôžičku sa dozvedel od pracovníka banky C. T., ktorý ho informoval o tom, že má spolu s riaditeľkou podozrenie, že občiansky preukaz predložený žiadateľkou P. K. vykazuje znaky pozmeňovania, čím vzniklo podozrenie na pokus úverového podvodu a preto kontaktovali políciu. B. C. T. ako pracovník banky riešil žiadosť o úver s obžalovanou, ktorá mu predložila občiansky preukaz, vodičský preukaz na meno P. K. a potvrdenie o zamestnaní v nemeckom jazyku a výplatné pásky. Informoval ju v tom smere, že po prejednaní jej úveru bude telefonicky informovaná. Vzhľadom k tomu, že mal podozrenie na falšovanie predložených dokladov, kontaktoval políciu a po dohode s nimi telefonicky obžalovanú, s ktorou si dohodol termín návštevy banky. Uviedol, že sama obžalovaná banku za účelom zistenia schválenia úveru nekontaktovala. Pri druhej návšteve banky ju požiadal o predloženie občianskeho preukazu a dokladu o prechodnom pobyte a následne na to bola políciou zadržaná. K priebehu zadržania obžalovanej boli vypočuté svedkyne kpt. V.. F. X. a V. B., ktoré potvrdili, že obžalovanú zadržali po tom, čo táto komunikovala s pracovníkom banky C. T. a predložila mu doklady totožnosti. Eskortu obžalovanej potvrdil C. A.. Svedkyňa Bc. F. M. uviedla k tomuto zadržaniu, že sa k prípadu dostala prostredníctvom operatívno- pátracej činnosti a zhodne ako vyššie uvedené svedkyne popísala zadržanie obžalovanej. Na zaistenom občianskom preukaze si všimla vyškrabkané písmená. Svedkyňa R. K. uviedla, že dostala informáciu od svojho kolegu C. T. o požiadavke úveru a predloženom občianskom preukaze, na ktorom mali pochybnosti o údajoch. Preto postupovali v zmysle predpisu. Súd oboznámil listinné dôkazy, z ktorých je potrebné poukázať na fotodokumentáciu kamerového záznamu zo dňa 25.06.2012, z ktorého je zrejmé, že obžalovaná navštívila pobočku M. a.s. A. na M. ulici. Obdobne z kamerového záznamu zo dňa 28.06.2012 je zrejmé, že obžalovaná sa dostavila do uvedenej pobočky, sadla si za stôl, predložila doklady a čakala, vzhľadom na prácu pracovníka banky. Následne bola zadržaná príslušníčkami polície M. a X.. Je pravdou, že v spise sa nachádza informácia z J. G. zo dňa 27.11.2012, z ktorého vyplýva, že spoločnosť R. AG informovala, že v databáze sa nachádzajú iba aktívni zamestnanci. N. možnosť, že obžalovaná bola ich zamestnankyňou, ale zároveň vyslovili podozrenie, že potvrdenie o zamestnaní nevyzerá ako originál. Obdobne mala byť aj firemná pečiatka najpravdepodobnejšie falzifikátom. Posudok KEÚ PZ konštatoval, že občiansky a vodičský preukaz, ktoré mali byť na držiteľku P. K. vykazujú zhodné znaky, tlačivá predložených dokladov sú pravé, ale údaje na nich sú sfalšované pozmenením a to v priezvisku, v dátume narodenia, v čísle preukazu a ďalších údajov. Okresný súd po vykonanom dokazovaní správne ustálil vinu obžalovanej ako zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona. Svoj právny názor správne zdôvodnil a odvolací súd sa s ním stotožnil. Obžalovaná tým, že pri prvom jednaní v banke za účelom vybavenia si flexipôžičky predložila pozmenené, to znamená sfalšované doklady a to občiansky preukaz a vodičský preukaz ako pravé, uviedla banku do omylu za účelom získať takýmto spôsobom úver. Sama obžalovaná falšovanie dokladov doznala. Tá skutočnosť, že ju k takémuto konaniu viedli osobné dôvody a jej tvrdenie, že v prípade poskytnutia úveru tento mala v úmysle splácať, ju trestnej zodpovednosti nezbavujú. Tejto ju nezbavuje ani jej následné tvrdenie, že už pri druhej návšteve banky nemala o úver záujem. Samotné konanie polície, ktoré smerovalo k jej zadržaniu, bolo konaním, ktoré nasledovalo po tom, čo ona aktivizovala s falošnými dokladmi požiadavku úveru v pobočke banky. Týmto konaním policajti jej nenavodili žiadnu takú skutočnosť, ktorá by viedla ďalšiemu páchaniu trestnosti z jej strany a preto tento postup polície bol v súlade s Trestným poriadkom. K námietkam odvolateľky odvolací súd dodáva, že k naplneniu prečinu podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona v danom prípade postačuje aj tá skutočnosť, že predložený občiansky preukaz a vodičský preukaz bol obžalovanou pozmenený. Je pravdou, že súd nevykonal dotazy vo vzťahu k vieryhodnosti tvrdenia o práci obžalovanej v N. v spoločnosti R. AG s poukazom na vyjadrenie tejto spoločnosti, pričom však z dostupných informácií podľa vyjadrení spoločnosti predložené doklady obžalovanou neboli v poriadku, ale ak by aj tieto boli bezozmeny a tvrdenie obžalovanej pravdivé, táto skutočnosť by nemenila nič na postihu pre prečin podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k námietke odvolateľky týkajúcej sa nezbavenia mlčanlivosti svedkyne M., aby mohla tak pokračovať vo svojej výpovedi, odvolací súd dodáva, že táto bola vypočutá dňa 19.11.2013 a uviedla, že k prípadu sa dostala prostredníctvom operatívno-pátracej činnosti a k týmto nebude vypovedať vzhľadom k tomu, že nebola zbavená mlčanlivosti. K samotnému zaisteniu obžalovanej uviedla, že v banke nebola pri príchode obžalovanej ani pri jej zaistení. Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne s poukazom na § 34 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 5 Tr. zákona upravil základnú trestnú sadzbu. Napriek tomu, že konštatoval prevyšujúce priťažujúce okolnosti, postupoval po úprave trestnej sadzby (základná trestná sadzba 5 - 12 rokov) v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona a trestnú sadzbu upravil na rozpätie 8 rokov 6 mesiacov až 12 rokov po zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby o jednu polovicu. Po takto upravenej trestnej sadzby uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Je pravdou, že obžalovaná bola v minulosti 5-krát súdne trestaná a to pre majetkovú trestnú činnosť páchanú podvodným spôsobom. Napriek tomu, že bola vo výkone trestu odňatia slobody a dňa 29.10.2009 podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a so skúšobnou dobou na tri roky sa dňa 25.06.2012 opätovne dopúšťa rovnakej trestnej činnosti. Na druhej strane však odvolací súd musí konštatovať, že konanie obžalovanej bolo kvalifikované vo vzťahu k zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ako pokus podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k postoju obžalovanej a priebehu skutku, ktorá po tom, čo bola prvýkrát v banke a predložila za účelom požiadania o úver s ňou upravené doklady sa ďalšieho konania z jej iniciatívy nedopúšťala. To, že opätovne prišla do banky a pasívne čakala čo bude, bola iniciatíva samotnej banky. Trest, ktorý jej uložil súd prvého stupňa vo výmere 9 rokov aj keď je trestom v zmysle upravenej trestnej sadzby zákonný, považoval odvolací súd za neprimerane prísny. K samotnej škode nedošlo. S poukazom na osobu obžalovanej, spôsob spáchania skutku, priebeh skutku a samotný postoj obžalovanej dospel preto odvolací súd k záveru, že je možné postupom podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. upraviť výšku trestu obžalovanej v jej prospech a preto po zrušení výroku o treste jej uložil trest vo výmere 5 rokov, ktorý predstavuje základnú dolnú hranicu trestnej sadzby pri zločine podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. S poukazom na predchádzajúcu trestnú činnosť a výkon trestu v poslednej odsúdenej veci zaradil obžalovanú pre výkon uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona správne. Krajský súd v Bratislave si osvojil celé rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k vine a s poukazom na nebezpečnosť konania obžalovanej upravil výšku trestu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.