Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/50/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221197 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. H., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. K., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XX, L., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Sláviková, so sídlom Vajanského nábrežie č. 9, Bratislava, a otec - K. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XX, L., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.11.2013, č.k. 22P/299/2012-492, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči H. G. H., X.. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX euro od 12.04.2012 do 31.08.2013 na sumu XXX euro mesačne a od 01.09.2013 na sumu XXX euro mesačne, ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy vopred do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého, - dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.04.2012 do 31.10.2013 v celkovej výške XXX euro uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P 14/09-35 zo dňa 07.04.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 77 ods.1, § 78 ods.3, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine, § 154 ods.1 O.s.p. a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému G.. V odôvodnení konštatoval, že od poslednej úpravy došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb maloletého jednak vzhľadom na vyšší vek a tiež vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu. Obom rodičom od poslednej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. H. K., X.. XX.XX.XXXX, voči ktorému si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a odsúdenie otca za trestný čin zanedbania povinnej výživy práve voči maloletému G., súd prvého stupňa neprihliadal na výkon trestu odňatia slobody na strane otca ( od 26.04.2013 ) ako na zníženie jeho súčasných schopnosti a možnosti konštatujúc, že k takémuto stavu u otca došlo výlučne zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. V prípade nevyhovenia návrhu na zvýšenie výživného by bola výživou maloletého neprimerane zaťažená práve poškodená matka, čo sa vzhľadom na okolnosti prípadu javilo súdu prvého stupňa ako nanajvýš nespravodlivé. Matka navyše kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorý je stále v predškolskom veku, aj svojou osobnou starostlivosťou. Súd prvého stupňa potom počas celého posudzovaného obdobia vychádzal zo zárobkových schopností a možností otca pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody pri zohľadňovaní zásady potencionality zárobku a nie vykazovaných príjmov, ktoré oficiálne otec nemá od r. 2006, kedy bol naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a neskôr minimálne priznávaných príjmov v rámci živnosti. S prihliadnutím na vzdelanie otca, rôznorodú prax a pôsobenie v Bratislave ako regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti súd prvého stupňa na strane otca predpokladal za plnej realizácie jeho pracovného potenciálu schopnosť dosahovať príjem do výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zdravotné problémy, ktoré by mu objektívne bránili zamestnať sa otec v konaní nepreukázal. Pri určovaní výživného súd prvého stupňa musel prihliadať aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca - s poukazom na uvedené považoval za primerané zvýšenie výživného od podania návrhu do 31.08.2012 na sumu XXX euro a následne od nástupu do predškolskej prípravy, s čím sú spojené ďalšie zvýšené náklady spojené s výučbou cudzieho jazyka, na sumu XXX euro, všetko za zohľadnenia aktuálnych odôvodnených potrieb maloletého, ktoré sú v zásade bežné, primerané jeho veku, zvýšené v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom (astmou), ako aj časti vyživovacej povinnosti matky a výške rodinných prídavkov, ktoré taktiež slúžia na uspokojovanie potrieb maloletého. Keďže otcovi za obdobie od 12.04.2012 do 31.10.2013 vznikol na výživnom zročný dlh vo výške XXX euro (17 mesiacov x rozdiel XX euro + 2 mesiace x XX euro = XXX + XX =. XXX euro), tento v súlade s ustanovením § 160 O.s.p. uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého namietajúc, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal dokazovaním tvrdení jeho bývalej družky. Poukázal ďalej na to, že v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ústave, kde je bez pracovného zaradenia a príjmov. V danom konaní nebol podľa § 221 odseku 1 O.s.p. riadne zastúpený a nemal dostatočnú možnosť sa vyjadrovať a oponovať svojej bývalej družke. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov si nemohol zaplatiť eskortu na súdne pojednávanie. Skutkový stav danej veci je iný ako udáva protistrana a tento súd zhodnotil jedine v jeho neprospech. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Poukázala na to, že odvolanie otca nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1,2 O.s.p. a odvolanie je zmätočné a nezrozumiteľné. K námietke o nedostatku zastúpenia poukázala na to, že otec má procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania - preto k takejto vade konania nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že v otec na výzvu súdu nereagoval, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 8.11.2013, nežiadal, aby sa pojednávalo bez jeho neprítomností, nežiadal o odročenie pojednávania, nezaslal žiadne vyjadrenia a ani nežiadal o ustanovenie právneho zástupcu. V danej veci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým zistil skutkový stav a pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania. Matka dala odvolaciemu súdu do pozornosti správanie otca počas vedenia konania a to, že na pojednávaní dňa 07.03.2013 uviedol, že v súčasnosti nemôže pracovať, pretože bol odsúdený na 14 mesiacov a ďalej to, že voči trestnému rozkazu podal odpor. Po konfrontácii ohľadom podaného odporu voči trestnému rozkazu, ktorý spôsobil, že trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť ( a teda otec mohol pracovať), otec oznámil matke, že berie odpor voči trestnému rozkazu späť a dňa 26.04.2013 nastúpil na výkon trestu. Zo správania sa otca je zrejmé, že sa týmto snaží vyhnúť plneniu si svojej vyživovacej povinnosti. Rovnako zo spisu vyplýva, že voči otcovi boli už v minulosti vedené trestné stíhania za trestné činy spojené s neplnením si jeho rodičovských povinností. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že výživné v určenej výške je primerané vzhľadom k veku a potrebám dieťaťa. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie otca dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý rozsudkom zo dňa 07.04.2009, č.k. 9P/14/2009-35 zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a schválil dohodu rodičov v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého určenej vo výške XXX euro mesačne ( v tom čase mal maloletý 2 roky, matka bola na rodičovskej dovolenke s príjmom cca X.XXX,- Sk, otec brigádnicky pracoval v bezpečnostnej službe s deklarovaným príjmom cca XX.XXX - XX.XXX,- Sk ). V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa súvisiaca s nárastom jeho potrieb prirodzene sa odvíjajúcich od jeho veku a i od zdravotných problémov, ktorými trpí ( astma ). Už len vzhľadom na uplynutie obdobia takmer štyroch rokov od poslednej úpravy, je i podľa názoru odvolacieho súdu možno bez akejkoľvek pochybnosti konštatovať, že rozsah a druh odôvodnených potrieb maloletého G. sa úplne logicky zmenili a vzrástli. Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť ( neplnenie si vyživovacej povinnosti práve voči maloletému G. ) , je možné považovať za zmenu pomerov na strane povinného rodiča ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ), v dôsledku ktorej by nebolo možné rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného rodiča . V tejto súvislosti je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, § 75, § 78 ods.1 Zákona o rodine dodáva, že uvedená úvaha sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. Ak sa povinný rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody, zbaví objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche dieťaťa, odkázaného výživou na svojich rodičoch. Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúceho sa o rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07 zo dňa 06.02.2008 a III. ÚS 511/05 zo dňa 16.03.2006 ( ktorých právne závery sú v posudzovanom prípade pre spoločnú právnu minulosť a podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný výklad viedol k tomu, že dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by bolo „ zbavenie „ sa vyživovacej povinnosti voči maloletému a jej takmer úplné prenesenie ( s výnimkou zákonnej minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine ) na druhého rodiča vedúceho riadny život. Na základe uvedeného je preto rozhodnutie súdu prvého stupňa neprihliadajúceho na výkon trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť otcom ( od 26.04.2013 ) a vychádzajúce zo zárobkových schopností a možností otca pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody správne a zodpovedajúce platnej hmotnoprávnej úprave. Správne určená je i výška zvýšeného výživného, ktorú súd prvého stupňa diferencoval zohľadňujúc pritom rozsah odôvodnených potrieb maloletého počas upravovaného obdobia. Pokiaľ otec v odvolaní namieta porušenie jeho procesných práv ( neustanovením zástupcu a neumožnením mu zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní) treba uviesť, že v procesnom postupe súdu prvého stupňa nebolo odvolacím súdom zistené žiadne pochybenie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa v štádiu prípravy pojednávania riadne dňa 29.10.2012 doručil návrh na začatie konania otcovi ( § 79 ods.4, § 114 ods.2 O.s.p.) a riadne otcovi doručoval i predvolanie na pojednávania nariadené na dni 06.11.2012, 22.11.2012 a aj na deň 08.11.2013. Otec v priebehu konania nepožiadal o ustanovenie advokáta ( § 30 O.s.p.), neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na deň 08.11.2013 a postupom podľa § 119 O.s.p. ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. K odvolacej námietke otca o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom bližšie nekonkretizované okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. S poukazom na uvedené, stotožniac sa i so správnym výrokom o zročnom výživnom za obdobie od 12.04.2012 do 31.08.2013 v celkovej sume XXX euro a s výrokom o trovách konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.