Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/466/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221420 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512221420.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. N., O.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matky - L. N., Z. V. F., P. XX, a otca - U. N., Z. V. F., P. XX, Z..Č.. V. V., T. XX, zast. JUDr. Hanou Baránovou, advokátkou, AK Bratislava, Zadunajská cesta 8, o návrhu starej matky B. L., Z. V. X.Ý. V., U. XX, zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, o úpravu styku, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.06.2013, č.k. 17P 302/2012-73, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 19.06.2013, č.k. 17P 302/2012-73 zastavil konanie o návrhu starej matky na úpravu styku s maloletým z dôvodu späťvztia návrhu ( § 96 ods. 1 O.s.p. ). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., tak že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne otec maloletého, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania vo výške XXX,XX € k rukám jeho právnej zástupkyne L.. B. V., so sídlom K.Á. N. X, V.. Súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1písm. c/ O.s.p., keďže navrhovateľka ako stará matka maloletého sa neopodstatnene domáhala úpravy styku s maloletým, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj späťvzatím návrhu v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že nezavinil podanie návrhu, práve naopak navrhovateľka zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, nakoľko si uvedomila neopodstatnenosť predmetného návrhu. K odvolaniu otca sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že z povahy konania starostlivosti súdu o maloletých je zrejmé, že pri rozhodovaní o náhrade trov jednotlivých účastníkov je len ťažko možné aplikovať zásadu úspechu, ktorá je typická pre sporové konania, nakoľko výsledok sporu nezávisí len od iniciatívy jeho účastníkov a od unesenia dôkazného bremena, tak ako je tomu pri kontradiktórnom konaní. Smerodajnú úlohu pri rozhodovaní v nesporovom konaní a pri jeho výsledku má samotný súd. Z uvedeného dôvodu mala za to, že aj v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania je potrebné v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu aplikovať výlučne ust. § 146 ods. 1 písm. a/ a nie ust. § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. tak, ako to argumentuje vo svojom odvolaní otec, nakoľko jej ako navrhovateľke - starej matke maloletého nie je možné pripísať zodpovednosť za výsledok konania, pri ktorom v konečnom dôsledku súd nie je viazaný tak jeho samotným návrhom vo veci samej, ako aj rozsahom a druhmi jednotlivých navrhovaných dôkazov a ďalšími dispozičnými úkonmi jednotlivých účastníkov konania. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrili aj kolízny opatrovník a matka maloletého, ktorí taktiež navrhli uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a kedy ani účastníci na ich náhradu nárok nemajú. Ide teda o prípady, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ustanovenie ods. 2 ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Táto povinnosť však neprichádza do úvahy, ak ide o konanie, v ktorom podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nárok na náhradu trov konania nie je. Vychádzajúc z uvedeného treba mať za to, že pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade meritórneho rozhodnutia žiaden z účastníkov podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nemá nárok na náhradu trov konania, rovnaký postup platí aj pri zastavení takéhoto konania, keď s poukazom na charakter konania starostlivosti o maloleté dieťa nie je možné pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade jeho zastavenia aplikovať ust. § 146 ods. 2 O.s.p.. Uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správne, z ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.