Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/491/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223681 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223681.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: R. republika, za ktorú koná H. spravodlivosti R. republiky, B. námestie XX, L., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 14C/162/2012-85, zo dňa 20.6.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ vo veci o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žiadal prerušenie konania dôvodiac, že doposiaľ nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Prerušenie konania požadoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl.127 Ústavy SR s tým, že sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v predmetnom konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Ústavný súd SR v rozhodnutiach v obdobných prípadoch uviedol, že „Ústava“ ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade v predmetných konaniach teda existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré sú povolané na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa/žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 153/96 z 21.08.1997, 3Cdo 102/2013 z 11.03.2013). Prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší, sú explicitne vymedzené v ustanovení § 107 až 110 O.s.p. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy SR. Prerušenie konania by spôsobilo predĺženie celého súdneho sporu a toto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Súd prvého stupňa preto návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietol nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre absenciu odôvodnenia nesplnenia podmienok pre prerušenie konania. Odôvodnenie výroku rozhodnutia o neprerušení konania má zodpovedať požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní; ak neobsahuje opis konkrétnych okolností a dôvodov umožňujúcich pokračovať v konaní, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na rozhodnutia krajských súdov v právne a skutkovo zhodných veciach, ktorými boli sudcovia okresných súdov vylúčení z rozhodovania veci. Mal za to, že názor krajského súdu v predmetnej veci vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva neobstojí; výsledkom podanej ústavnej sťažnosti bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Na uvedenom základe preto nie je prípustné, aby konanie pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Konanie malo byť prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľ podaním zo dňa 30.5.2014 navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorej namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces a na zákonného sudcu uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3NcC/134/2012, zo dňa 16.10.2012. Ústavný súd Slovenskej republiky však uznesením č.k. IV. ÚS 688/2013-10, zo dňa 12.12.2013 odmietol o.i. uvedenú sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3NcC/134/2012, zo dňa 16.10.2012 pre nedostatok právomoci. Už na uvedenom základe nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Nedôvodný je aj poukaz na rozhodnutia krajských súdov v tvrdených právne a skutkovo zhodných veciach, ktorými boli sudcovia okresných súdov vylúčení z rozhodovania veci, keď Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3NcC/134/2012-18, zo dňa 16.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú (okrem JUDr. Jany Tamášiovej) vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.