Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/259/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223852 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223852.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na prerušenie konania a návrhu žalovaného na spojenie vecí, o odvolací žalobcu proti 1. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/179/2012-53, zo dňa 14.2.2014, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/179/2012-53 zo dňa 14.2.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa 1. výrokom zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Zároveň 2. výrokom zamietol návrh žalovaného na spojenie vecí vedených na tunajšom súde v súdnom oddelení 50 C s totožnými účastníkmi a predmetom konania sp. zn. 50C/159/2012, 50C/160/2012, 50C/161/2012, 50C/162/2012, 50C/164/2012, 50C/165/2012, 50C/166/2012, 50C/167/2012, 50C/168/2012, 50C/169/2012, 50C/170/2012, 50C/171/2012, 50C/172/2012, 50C/173/2012, 50C/174/2012, 50C/175/2012, 50C/176/2012, 50C/177/2012, 50C/178/2012, 50C/179/2012, 50C/181/2012, 50C/182/2012, 50C/185/2012, 50C/186/2012, 50C/187/2012, 50C/188/2012, 50C/189/2012, 50C/191/2012, 50C/192/2012, 50C/193/2012 a 50C/199/2012. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca podaním zo dňa 29.11.2013 podľa ust. § 109 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) navrhol prerušiť konanie o náhrade škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že podal podľa čl. 127 Ústavy SR na Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým Krajský súd v Bratislave nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci. Vzhľadom na prebiehajúce konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, v ktorom sa riešia viaceré nastolené otázky, ktoré podľa názoru žalobcu budú mať význam pre konanie, rozhodovanie a konečné rozhodnutie súdu vo veci samej, žalobca navrhol konania prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci podanej ústavnej sťažnosti. Žalovaný v predmetnej veci podal návrh na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 50C, a to z dôvodu, že v konaniach sú totožní účastníci ako aj predmet konania. Spojenie vecí považoval za hospodárne aj z hľadiska vznikajúcich trov na stranách účastníkov a žiadal spojiť konania, ktoré sú totožné z hľadiska posudzovanej problematiky. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania súd posúdil podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O.s.p., pričom sa zaoberal aj čl. 46 ods. l a 4, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 51 ods. 1, čl. 127 ods. 1 a čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobca podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je podľa názoru prvostupňového súdu dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. ani podľa § 109 ods. 1, písm. b) O.s.p.. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť vec postúpená podľa § 105 ods. 2 O.s.p.. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil. Súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O.s.p. preruší konanie iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (§ 125 ods. 1, písm. a/ ústavy), a nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. Vzhľadom na podmienky prerušenia konania stanovené v § 109 - § 110 OSP, z priebehu konania nie je preukázané ich splnenie a teda súd nie je povinný prerušiť konanie na návrh účastníka. Podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov sporového konania nie je zákonnou prekážkou postupu konania. Prekážky postupu konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až 111 O.s.p.. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala, všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 ústavy. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a po právoplatnosti tohto uznesenia bude pokračovať v konaní. Súd nevyhovel ani návrhu žalovaného na spojenie vecí uvedených vo výroku tohto uznesenia, keďže súdu sa spojenie vecí nejavilo ako vhodné. Pri spojení väčšieho množstva súdnych konaní sa stáva konanie neprehľadné a zbytočne komplikované z pohľadu vedenia konania. Zákon neukladá súdu povinnosť spojiť skutkovo rovnaké veci s totožnými účastníkmi, ale ponecháva to na rozhodnutí súdu. Proti 1. výroku uznesenia podal žalobca včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 13.3.2014. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Uviedol, že súd musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené. Vyslovil nesúhlas s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Súdu poslal v prílohe elektronicky sťažnosť Ústavnému súdu SR, takže súd poznal jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému na tomto súde bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. S jeho právnym názorom sa stotožnil napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC 46/2012, ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu v Galante. Rovnako rozhodli aj Krajské súdy v Nitre a Prešove. Konanie by preto malo byť rozhodne prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti súdu a sudcu na základe návrhu navrhovateľa. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na opätovné prejednanie. Proti 2. výroku uznesenia odvolanie nebolo podané. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Dôvodom návrhu navrhovateľa zo dňa 29.11.2013 na prerušenie konania bolo podanie ústavnej sťažnosti žalobcu na Ústavný súd SR pre porušovanie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR) a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 Ústavy SR) v predmetnej veci. Sťažnosťou napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14NcC/135/2012 z 19.10.2012 a domáhal sa vydania nálezu, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, súčasne sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 500,- eur. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacích dôvodov žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesením jasne vyporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania v súvislosti s konaním na Ústavnom súde SR o jeho sťažnosti. Dôvody, pre ktoré návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel, súd jasne a správne odôvodnil, a na tieto dôvody vzhľadom na ich správnosť poukazuje aj odvolací súd. Na zdôraznenie správnosti uznesenia prvostupňového súdu v napadnutej časti odvolací súd uvádza, že žalobca podal na Ústavný súd Slovenskej republiky veľký počet obsahovo totožných ústavných sťažností, pričom už o niektorých sťažnostiach bolo rozhodnuté. Napriek tomu, že ide o rozhodnutia rôznych senátov Ústavného súd Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia č. k. II. ÚS 556/2013-10 zo dňa 30.10.2013; č. k. III. ÚS 295/2013-12 zo dňa 2.7.2013), sú v základnej otázke rovnaké, keďže sťažnosti žalobcu boli odmietnuté pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. Vzhľadom na argumentáciu ústavného súdu, s ktorou sa Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu stotožňuje, nie sú dané žiadne dôvody na prerušenie konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.