Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/340/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512225643 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512225643.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: F. S., X.. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Za G. X, J., V..Č.. C. D.U. X, L., zastúpenej JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom Zámocká 30, Bratislava, proti odporcovi: H. K., X.. XX.XX.XXXX, bytom J.S. X, L., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, o návrhu o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu: R. C.X. S., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/ A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.05.2013, č.k. 20P/359/2012-150, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa : - určil, že odporca H. K., X. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej R. C. S., X. XX.XX.XXXX z matky F. S., X. XX.XX.XXXX, - maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, - odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej od 30.06.2012 do 30.04.2013 sumou XXX euro mesačne a od 01.05.2013 sumou XXX euro mesačne , a to vždy vopred do 15-eho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletej, - dlh na zročnom výživnom za obdobie od 30.06.2012 do 31.05.2013 vo výške X.XXX euro povolil odporcovi uhradiť k rukám matky maloletej v pravidelných splátkach vo výške XX euro mesačne splatných spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že neuhradením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh, - vo zvyšku návrh zamietol, - odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov konania sumu XXX,XX euro do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky E.. A. B., - odporcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet konajúceho súdu titulom náhrady trov konania sumu XXX,XX euro a titulom súdneho poplatku za návrh sumu XX euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o určení otcovstva právne odôvodnil § 84, § 94 ods.2 Zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania ( výpovedí účastníkov a znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvie analýza DNA) otcovstvo odporcu voči maloletej prakticky dokázané. Keďže s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého (§ 113 ods. 2 O.s.p.), súd prvého stupňa v ďalšom upravoval práva a povinnosti účastníkov konania ( rodičov ) k maloletej R. C., X.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie v tejto časti právne odôvodnil § 36, § 65 ods.1, § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine, kedy pri rozhodovaní do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov maloletú zverí a v otázke zastupovania a správy majetku maloletej zohľadnil, že otec svoje rodičovské práva a povinnosti vôbec nevykonáva a starostlivosť o maloletú nezabezpečuje. O maloletú sa navrhovateľka doposiaľ starala výlučne sama, keď sa o ňu odporca žiadnym spôsobom po jej narodení nezaujímal. Na základe takto zistených okolností súd prvého stupňa nevidel dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom žiadne nedostatky neboli signalizované a v ktorom dieťa zjavne prospieva. Pri určovaní výšky finančných plnení odporcu súvisiacich so zabezpečovaním potrieb maloletej ( navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu vo výške XXX euro mesačne, ďalšej sumy XX euro mesačne na tvorbu úspor a tiež uhradenia sumy XXX,XX euro titulom polovice nákladov vynaloženej na výbavičku pre dieťa ) vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť výlučne k maloletej R. C.. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd odlíšil obdobie prvých desiatich mesiacov maloletej po narodení od nasledujúcej doby. Konštatoval, že hoci v dobe narodenia dieťaťa sú náklady na jeho vlastnú výživu najnižšie, v tejto dobe je potrebné zaistiť zabezpečenie výbavičky, ktorá je súčasťou odôvodnených potrieb dieťaťa. Navrhovateľka v konaní preukázala predloženými nákupnými dokladmi, že na nákladoch výbavičky pre maloletú vynaložila v období tesne pred narodením dieťaťa a v prvých mesiacoch jeho života cca XXX euro. Pre dobu po narodení maloletej do 30.04.2013 súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť odporcu v rozsahu XXX euro mesačne, v ktorej sume ( oproti sume výživného určenej aj za zohľadnenia názoru kolízneho opatrovníka vo výške XXX euro od 01.05.2013) sú premietnuté aj náklady na výbavičku. Výživné v takejto diferencovanej výške považoval za úmerné potrebám maloletej a tiež v konaní vykonaným dokazovaním zisteným možnostiam jej rodičov. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliadal na výdavky odporcu, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. náklady na jeho poistky, resp. splátky úveru). Na strane maloletej zohľadňoval predovšetkým bežné výdavky na odôvodnené potreby na výživu dieťaťa v jej útlom veku a rovnako okolnosť, že navrhovateľka ( ktorej aktuálnym príjmom je len dávka rodičovského príspevku ) sa o dieťa osobne stará a časťou svojej osobnej starostlivosti plní svoj diel vyživovacej povinnosti voči maloletej (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine ). Pri rozhodovaní ďalej zohľadnil skutočnosť, že časť nákladov na bežnú mesačnú výživu maloletej je pokrytá rodinnými prídavkami, že na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca slúžil aj štátny príspevok pri narodení dieťaťa a na zabezpečenie ďalších zvýšených výdavkov spojených so zabezpečením potrieb dieťaťa príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, poskytované podľa zák. č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov ( navrhovateľke v súvislosti s narodením maloletej vznikol nárok na vyplatenie sumy 151,37 euro titulom príspevku pri narodení dieťaťa a ďalšej sumy XXX,XX euro titulom príplatku k príspevku, t.j. spolu na sumu XXX,86 euro). Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že majetkové pomery odporcu nedovoľujú, aby sa za odôvodnené potreby maloletej považovala aj tvorba úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Hoci matka vzhľadom na túto skutočnosť v priebehu konania netrvala na svojom návrhu v tejto časti, súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné konanie v danom rozsahu zastaviť. V tejto súvislosti poukázal na to, že návrh matky na tvorbu úspor tvorí neoddeliteľnú súčasť konania o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, ktoré možno začať aj bez návrhu. Keďže odporca na výživu maloletej po jej narodení žiadnym spôsobom neprispieval, za obdobie od narodenia maloletej do rozhodovania súdu mu vznikol dlh na výživnom v celkovej sume X.XXX euro (XXX euro x 10 mesiacov = X.XXX euro + 1 x XXX euro za mesiac máj 2013). Tento nedoplatok mu súd prvého stupňa uložil zaplatiť v primeraných mesačných splátkach tak, aby bol uhradený do 3 rokov od rozhodnutia, keď zohľadňoval to, že odporca má v súčasnosti zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením vlastného bývania ( ktoré nepovažoval za neštandardné) a tiež na skutočnosť, že si navrhovateľka voči odporcovi v samostatnom konaní uplatňuje aj nárok na príspevok na vlastnú výživu. Splátky boli odporcovi povolené pod hrozbou straty výhody splátok čo znamená, že ak stanovené splátky nebudú dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého neuhradeného dlhu na výživnom. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď podľa zásady úspechu posudzoval základné konanie o určenie otcovstva a čiastočné zamietnutie návrhu v spojenom konaní o úprave rodičovských práv a povinností ( v ktorom súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva) nepovažoval za neúspech navrhovateľky. Navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej sume XXX,XX euro priznanej za 3 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á XX,XX euro ( príprava a prevzatie právneho zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.01.2013 a na pojednávaní dňa 03.05.2013), 3 x režijný paušál á X,XX euro. O platobnom mieste rozhodol podľa § 149 O.s.p.. O trovách štátu - nákladoch znaleckého posudku vo výške presahujúcej odporcom zloženú zálohu na znalecké dokazovanie, t.j. v sume XXX,XX euro, zálohovaných zo štátnych finančných prostriedkov rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p.. Keďže navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, je v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Poukazujúc na vyhovenie návrhu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške XX euro (položka 9 Sadzobníka súdnych poplatkov ) odporcovi, na ktorého prechádza poplatková povinnosť ( § 2 odst. 2 cit. zákona). Proti výroku rozsudku, v ktorom bol nad určený prísudok zamietnutý návrh na určenie vyživovacej povinnosti odporcu ( a od neho závisiaci výrok o zročnom výživnom za obdobie od 30.6.2012 do 30.4.2013 ) a ktorým bol zamietnutý návrh na zaplatenie sumy XXX,XX euro vynaloženej na zaobstaranie výbavičky pre dieťa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej od 30. 6. 2012 sumou XXX euro vždy vopred, do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku v troch splátkach splatných najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku a napokon povinnosť zaplatiť jej sumu XXX,XX euro, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok v časti, v ktorej súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej sumou XXX euro považovala za vecne nesprávny, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov nesprávne stanovil výšku výživného na maloletú, ktorá nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a ani osobným a majetkovým pomerom otca. Uviedla, že v priebehu konania preukázala výšku nákladov na maloletú predstavujúcu mesačne sumu XXX,XX euro. Odporca dosahujúci mesačný príjem X.XXX euro netto mesačne má výrazne vyššiu životnú úroveň ako ona, ktorej jediným príjmom je v súčasnosti rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej sume XXX,XX euro. Vzhľadom na to, že dieťa žije s rodičom , ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň druhého rodiča, mal by súd vychádzať z predpokladu, že navrhovateľka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti - preto je možné od odporcu požadovať, aby bol zaviazaný na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Z odporcom predloženého zoznamu vlastných výdavkov (medzi ktoré patria napr. výdavky na squash 3 x v mesiaci, TV UPC, rôzne poistenia a pod. ) je zrejmé, že je v jeho možnostiach zaplatiť aspoň základné výdavky maloletej dcéry. Odporca si platí hypotekárny úver, hoci nie je v bytovej núdzi a má možnosť bývať u svojich rodičov. Podľa navrhovateľky mal súd tiež zohľadniť, že odporca sa s maloletou dcérou vôbec nestretáva, nejavil o ňu záujem ani potom, ako bolo znaleckým posudkom jednoznačne preukázané jeho otcovstvo. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne a právne správne. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí o výživnom pre maloletú plne zohľadnil rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov poukazujúc aj na to, že jeho čistá mzda je v súčasnosti vo výške XXX,XX euro. Výdavky, ktoré predložil v priebehu konania pred súdom prvého stupňa neobsahovali náklady na stravu ( okrem nákladov na obedy ). V záujme šetrenia ukončil nájom bytu a presťahoval sa k rodičom . Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 13P 75/2012 ( ktorý nie je v dôsledku podaného dovolania právoplatný ) bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľke ako nevydatej matke sumou XXX euro mesačne od 17.04.2012 do 17.04.2014 s tým, že zročné výživné za obdobie od 17.04.2012 do 28.05.2013 v sume XXXX euro má povinnosť uhradiť v troch splátkach po 650 eura od 1.06.2013. V označenom rozsudku mu bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu XXXX euro na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V prípade, ak odvolací súd potvrdí oba vyššie uvedené rozsudky, tak navrhovateľka bude dostávať od neho spolu XXX euro a rodičovský príspevok vo výške XXX,XX euro, t. j. jej príjem bude predstavovať sumu XX0 euro. Jemu samému ostane na živobytie XXX,XX euro a jeho príjmy budú mesačne nižšie ako výdavky. V danom prípade potom nie je možné hovoriť o značnom nepomere životnej úrovne medzi rodičmi. Kolízny opatrovník maloletého navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu uplatneného navrhovateľkou na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu vo výške XXX euro mesačne, ďalšej sumy 60 euro mesačne na tvorbu úspor a uhradenia sumy XXX,XX euro titulom polovice nákladov vynaloženej na výbavičku pre dieťa, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj podrobne a primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa nad určený prísudok zamietol návrh na určenie vyživovacej povinnosti odporcu ( a od neho závisiaci výrok o zročnom výživnom za obdobie od 30.6.2012 do 30.4.2013 ) a ktorým zamietol návrh na zaplatenie sumy XXX,XX euro vynaloženej na zaobstaranie výbavičky pre dieťa ( pri zohľadnení týchto nákladov vo výške výživného ), v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré navrhovateľka čiastočne zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého (§ 113 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 36 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ Zákon o rodine“ ) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa musel v otázke výživného na maloletú s poukazom na nezhodu rodičov autoritatívne rozhodnúť - pri rozhodovaní správne prihliadol na platnú zákonnú úpravu týkajúcu sa vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného z hľadiska jej potrieb od narodenia až do súčasnosti , ako aj z hľadiska schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná. Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázanú výšku príjmu oboch rodičov - príjmom matky sú od narodenia maloletej len rodičovský príspevok, rodinné prídavky a jednorazovo vyplácané dávky prináležiacej matke pri narodení dieťaťa podľa osobitných zákonov, príjmom odporcu je mzda dosahovaná z pracovného pomeru so spol. OHL, Pozemné stavby, a.s., ktorej výška je uvedená na str. 3 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pri určovaní výšky výživného na maloletú je správny postup prvého stupňa v tom, že výživné určoval diferencovane, prihliadajúc na potreby maloletého dieťaťa ( ktoré sú rozdielne podľa jeho veku ) a na v konaní preukázané reálne možnosti na strane rodičov pri zohľadnení nahradenia plnenia vyživovacej povinnosti matkou osobnou starostlivosťou o maloletú. Pri určovaní výšky výživného pre maloletú a pri hodnotení reálne existujúcich možností odporcu nebolo možné nezohľadniť i to, že s poukazom na rozhodnutie súdu prvého stupňa v určovacej časti návrhu je čo do základu opodstatnený i nárok navrhovateľky uplatnený proti odporcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P /75/2012 o zaplatenie príspevku na jej výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súdom prvého stupňa určená výška výživného je aj podľa názoru odvolacieho súdu sumou potrebnou na zabezpečenie základnej starostlivosti o maloletú v útlom veku a je určená na pokrytie jej reálne existujúcich potrieb. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa potom správne nerozdeľoval určené výživné na základné výživné a na výživné splatné až v budúcnosti postupom podľa § 64 Zák. o rodine. Vo výške určeného výživného pre maloletú za obdobie od 30.06.2012 do 31.05.2013 súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou zohľadnil i náklady na obstaranie osobných potrieb pre maloletej súvisiace s jej narodením v návrhu formulované ako náklady na detskú výbavičku ( V 2/1988) a tento nárok navrhovateľky uplatnený v návrhu ( a i v odvolacom návrhu ) ako samostatný predmet konania správne zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v závislých výrokoch o trovách konania, o trovách štátu a o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v sume 66 euro podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 v spojení s § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. poukazujúc ( pri hodnotení nároku odporcu na náhradu trov odvolacieho konania ) na to, že predmetom odvolacieho konania boli nároky súvisiace so starostlivosťou súdu o maloleté dieťa, ktoré konanie je možné začať i bez návrhu ( § 81 ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.