Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512227464 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512227464.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava‚ IČO: 31 378 528, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti žalovanému P. P., A. X.X.XXXX, Š. XXX, X. o zaplatenie 53.827,30 EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1 CbZm 92/2012-113 zo dňa 25.2.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1 CbZm 92/2012-113 zo dňa 25.2.2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ponechal v platnosti v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz č.k. 1 Zm 654/2011-20 zo dňa 19.9.2012 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 1.297,39 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave dňa 7.10.2004 zistil, že žalovaný bol v čase vystavenia zmenky podnikateľ - živnostník a zaviazal sa zaplatiť žalobcovi dňa 7.1.2011 zmenkovú sumu 38.512,80 EUR, pričom zmenka odkazuje na zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/04/00263/1. Uviedol, že žalobca súdu predložil aj prvopis druhej zmenky, ktorú žalovaný vystavil v Bratislave 6.12.2004 a zaviazal sa ňou zaplatiť žalobcovi dňa 11.2.2011 zmenkovú sumu 15.314,50 EUR, pričom aj táto zmenka odkazuje na zmluvu o vyplnení a použití blankozmeniek č. C/04/00353/1. Po preskúmaní oboch prvopisov dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmenky obsahujú všetky náležitosti vlastnej zmenky predpísané v ustanovení čl. I. § 75 Zák. č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) a ich predložením žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Z predložených listinných dôkazov bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že obe zmenky boli pri vystavení neúplné, bez údaju o zmenkovej sume, mene, platobnom mieste a dátume splatnosti. Ku obom blankozmenkám účastníci uzavreli samostatné zmluvy o vyplnení a použití blankozmeniek. Ďalej uviedol, že v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný spochybnil oprávnenie žalobcu vyplniť a použiť zmenky, keďže takéto právo by podľa jeho názoru žalobca mal len v prípade, ak by zaplatené leasingové splátky a výnos z predaja predmetov leasingu nepokryl jeho finančné náklady, ktoré do vozidiel vložil. Uviedol tiež, že žalobca preukázal, že leasingové zmluvy predčasne ukončil pre porušenie povinnosti žalovaného platiť leasingové splátky. V článku I. ods. 4 oboch zmlúv o vyplnení a použití blankozmeniek, ktorý definuje zmenkou zabezpečené pohľadávky žalobcu z leasingovej zmluvy, sú okrem iných uvedené aj nároky a pohľadávky a ich príslušenstvo, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy a ktoré sú obsiahnuté vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, vrátane náhrady všetkých škôd, všetkých výdavkov veriteľa a zmluvných pokút, na ktorých uhradenie je dlžník ako leasingový nájomca v zmysle leasingovej zmluvy povinný. Ako zmenkovú sumu podľa čl. II. ods. 1 písm. a) leasingovej zmluvy bol žalobca oprávnený vyplniť sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradených pohľadávok alebo ich časti ku dňu uplatnenia vyplňovacieho zmenkového práva, pričom samotné podmienky uplatnenia vyplňovacieho práva sú uvedené v čl. III. ods. 1 zmluvy, podľa ktorého má veriteľ právo zmenku vyplniť, ak mu dlžník neuhradí riadne a včas jeho splatnú pohľadávku v lehote stanovenej v leasingovej zmluve alebo písomne určenej veriteľom. Po oboznámení sa s obsahom oboch zmlúv o vyplnení a použití blankozmeniek súd prvého stupňa konštatoval, že zo žiadneho ich ustanovenia nevyplýva, že by zmenkami bola krytá len návratnosť finančných nákladov žalobcu, ktoré do vozidiel vložil, ako tvrdil žalovaný v námietkach. Žalovaný tak svoje tvrdenie, že zaplatením časti leasingových splátok a následným predajom odobratých predmetov leasingu, boli všetky záväzky z leasingových zmlúv vyrovnané, ničím nepreukázal, ani nenavrhol žiadne dôkazy vykonať, hoci ho súd o dôkaznej povinnosti, vyplývajúcej z § 120 ods. 4 O.s.p., poučil. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že predčasným ukončením leasingových zmlúv nebola dotknutá povinnosť žalovaného doplatiť leasingové splátky, ktoré sa stali splatnými do dňa ukončenia zmluvy a zaplatiť úroky z omeškania za oneskorenú úhradu týchto splátok a že v dôsledku predčasného ukončenia leasingových zmlúv žalovanému tiež vznikli nové záväzky, uvedené vo Všeobecných leasingových podmienkach, ktoré sú súčasťou zmlúv. Zaplatením 39 leasingových splátok zo 60 a odovzdaním predmetov leasingu žalobcovi by preto záväzky žalovaného z leasingových zmlúv zanikli len vtedy, ak by boli plne kompenzované výťažkom z predaja vozidiel, čo však v konaní nebolo preukázané. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval súd prvého stupňa záväzok zo zmenky za nesporný, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach, tento nesporný záväzok žalovaného celkom alebo sčasti zanikol, ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že na pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol sa nemohol zúčastniť, nakoľko bol chorý a nebolo mu umožnené sa ospravedlniť, lebo na súde mu nikto nedvíhal telefón. Žalovaný v doplnení odvolania uviedol, že žiada zamietnutie zmenkového platobného rozkazu a vytýčenie nového pojednávania, na ktorom sa chce zúčastniť, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, teda nezisťoval v akom stave bolo vozidlo odobraté a ani kde sa nachádzalo vozidlo v čase od 24.6.2008, kedy mu bolo odobrané do 19.4.2010 a kedy bolo vozidlo odpredané spoločnosti Dalitrans. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa neodňal žalovanému právo konať pred súdom, keďže žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne neospravedlnil. Odvolateľ síce uvádza, že pre chorobu sa pojednávania konaného dňa 25.2.2013 nemohol pre chorobu zúčastniť, no potvrdenie od lekára súdu ani dodatočne nepredložil. K ďalším dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že žalovaný bol súdom prvého stupňa riadne poučený (poučenie prevzal dňa 12.11.2012) podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti označiť skutočnosti a predložiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a že na iné dôkazy predložené neskôr súd neprihliada. Odvolací súd preto na skutočnosti uvádzané žalovaným v doplnenom odvolaní nemohol prihliadať, nakoľko žalovaný stav vozidla ani miesto jeho uskladnenia do času odpredaja doposiaľ v konaní nenamietal. Podľa ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie a keďže žalovaný v odvolaní namietal len odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti, podľa citovaného znenia zákona nemohol odvolací súd prihliadnuť na skutočnosti tvrdené v doplnenom odvolaní, nakoľko doplnenie bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže tieto sú návrhom na doplnenie dokazovania a nie preukázaním odňatia možnosti konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.