Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/174/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201045 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513201045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporcovi: Ľ. L. J. A. E. K. J., narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom Q., Q. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom R. U., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V., o zaplatenie sumy 50,70 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 12 C 197/2013-28, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 17.12.2013, č.k. 12 C 197/2013-28, návrh zamietol. Návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.1.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 50,70 € na tom skutkovom základe, že odporca sa dňa 22.11.2011 na linke MHD č. 87 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Hodnotu cestovného lístka a postih za cestovanie bez platného cestovného lístka spolu v sume 50,70 € odporca nezaplatil. Vo veci bol dňa 22.1.2013, sp. zn. 26 Ro 88/2013, vydaný platobný rozkaz. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 3.5.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2013, podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Následne odporcovi ustanovený opatrovník pre konanie v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Súd prvého stupňa rozhodol po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, keď mal z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 22.11.2011 za preukázané, že odporca dňa 22.11.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 87, bol kontrolovaný oprávneným pracovníkom navrhovateľa a pri kontrole sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom, ktorého cenu na mieste nezaplatil a neurobil tak ani na základe písomnej upomienky navrhovateľa zo dňa 27.12.2011. Súd prvého stupňa poukázal na to, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Uviedol, že jednoročná premlčacia doba v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy podľa § 108 Občianskeho zákonníka začala v prejednávanej veci plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka dňom, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda dňom 22.11.2012, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní dňa 21.1.2013 a odporca prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania, právo navrhovateľa na vymáhanie požadovanej sankcie zaniklo. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z., § 100 ods. 1, § 101, § 108 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keďže mu žiadne trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na skutočnosť, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi úhradu v sume 50,- € vznikla v zmysle ustanovenia § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, pri cestovaní bez cestovného lístka, preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka a to znamená, že pohľadávka v sume 50,- € nebola v čase podania návrhu premlčaná. V tejto súvislosti zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom vo veciach vedených pod sp.zn. 15 Co 67/2011, 14 Co 216/2011, v skutkovo totožných veciach mu vyhovel. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal zároveň náhradu trov konania, ktorých výšku zároveň vyčíslil a odôvodnil. Odporca odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. marca 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. Z obsahu odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, rovnako správne posúdil po právnej stránke aj otázku premlčania uplatneného nároku a rozsudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 157 O.s.p.). Odôvodnene vznesená námietka premlčania má za následok, už bez ďalšieho, zamietnutie návrhu veriteľa; odôvodnene vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal. Možnosť prepáčiť nastalé premlčanie práva súdu zákonodarca nedovoľuje. Cestovné, ale aj následky cestovania bez platného cestovného lístka, sú nepochybne právom vyplývajúcim z prepravy. Ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka, dĺžka jednoročnej premlčacej doby, sa vzťahuje na všetky práva z osobnej i nákladnej dopravy. Keďže nestanovuje začiatok tejto premlčacej doby, uplatňuje sa všeobecne platné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, a síce, že premlčacia doba u práv z prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený neurobil; je to spravidla deň, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Právu osôb použiť dopravný prostriedok zodpovedá povinnosť zaplatiť určené cestovné (už v čase použitia dopravného prostriedku). Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov. Nemôžu ale vôbec meniť dĺžku, čas začatia plynutia premlčacej doby, pod následkom absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z toho všetkého vyplýva ten právny záver, že navrhovateľ svoje právo na zaplatenie cestovného, ale aj postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka, proti odporcovi mohol na súde uplatniť v deň nasledujúci po tom, čo odporca cestoval bez platného cestovného lístka. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že hoci záver prvostupňového súdu o premlčaní navrhovateľom uplatneného práva je správny, súd prvého stupňa nesprávne určil deň, kedy k premlčaniu došlo. Odporca totiž cestoval bez cestovného lístka a bol povinný zaplatiť cestovné a úhradu vo výške 50,- € dňa 22.11.2011, a preto navrhovateľ mohol dôvodne podať návrh na súd až dňa 23.11.2011, kedy začala v prípade uplatnených nárokov plynúť aj jednoročná premlčacia doba. K premlčaniu uplatnených nárokov preto došlo dňa 23.11.2012 a nie 22.11.2012, ako nesprávne určil súd prvého stupňa. Keďže však táto vada nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p. nemohla mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Podriadiť pod iný režim premlčania nároky z nezaplatenia cestovného, postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka, nevyplýva z hmotného práva. Navrhovateľ v odvolaní uvádzal len dve rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorých v obdobnej právnej veci bol úspešný. Neuvádzal už ale všetky ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré mu v obdobnej právnej veci úspech nepriznali. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods.1, § 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.