Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513201425 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513201425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom J. nám. 7, U., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom v konaní D. R., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č.k. 12C/225/2013-27, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 17.12.2013, č.k. 12C/225/2013-27 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 50,50 eura, lebo dňa 4.2.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa - linkou MHD č. XX a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy (§ 108 OZ) začala v predmetnom prípade plynúť v zmysle § 101 OZ odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca mal cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 4.2.2011, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného poriadku. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 23.1.2013. Podľa § 122 ods. 2 OZ jednoročná premlčacia lehota uplynie dňom, ktorý sa zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej plynutie lehoty začína. Plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 7.9.2011 a skončilo sa dňom 4.2.2011. Pretože odporca prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa dospel vo svojom rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestové. OZ obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti argumentoval tiež úpravou v § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ako aj čl. 6 ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave s tým, že povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi cestovné 0,50 eura a úhradu 50,- eur mu vznikla v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Všeobecná premlčacia doba podľa OZ sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je OZ alebo iným právnym predpisom ustanovená premlčacia doba. Preto je namieste použiť § 101 OZ, čo znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach a jeho odvolaniu vyhovel. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v § 108 OZ. Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil. Odvolací súd musí konštatovať, že zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu určeniu dňa, ktorým začala plynúť premlčacia lehota v prejednávanej veci, ako aj k určeniu dňa, kedy premlčacia lehota uplynula. Toto jeho pochybenie však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína (§ 122 ods. 2 OZ). Pri lehotách určených podľa rokov (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci) platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní podľa dní, t.j. začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala udalosť rozhodná pre jej počítanie. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde teda začala plynúť dňa 5.2.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta OZ v spojení s ust. § 122 ods. 3 OZ uplynula dňa 6.2.2012 (pondelok), pretože posledný deň lehoty (4.2.2012) pripadol na sobotu. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 23.1.2013, t.j. zjavne po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. K poukázaniu navrhovateľa na iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorých bolo jeho odvolaniu vyhovené, odvolací súd uvádza, že táto problematika bola medzičasom predmetom zjednotenia rozhodovacej praxe odvolacích senátov Krajského súdu v Bratislave. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodal, a ani mu žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.