Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/74/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513203907 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513203907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., S. 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & partners, Nám. H. L. X-CX, Bratislava, proti žalovanému: Milan Valent, naposledy bytom Romanova XX, Bratislava, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. októbra 2013, č. k. 41C 288/2013 - 31, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 50,50 eur a trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol dňa 14. 2. 2011 kontrolovaný oprávneným pracovníkom žalobcu v dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. 2, pričom sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Žalovaný cenu lístka a úhradu nezaplatil ani na mieste a ani na základe upomienky zo dňa 22. 3. 2011, kde mu bola poskytnutá dodatočná lehota na úhradu vzniknutej pohľadávky žalobcu. Žaloba bola doručená súdu dňa 14. 2. 2013. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca žalobou uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť na súde prvý raz dňa 15. 2. 2011 a tento deň začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák. Plynutie premlčacej doby sa podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. skončilo dňa 15. 2. 2012. Žalobca uplatnil svoje právo na súde dňa 14. 2. 2013. Opatrovníčka žalovaného teda podľa názoru súdu prvého stupňa vzniesla dôvodnú námietku premlčania a preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu žalobcovi vznikla v zmysle § 16 ods. 2 písm. b/, § § 16 ods. 3 písm. b/ a § 16 ods. 4 písm. c/ zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach a teda nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej preprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, mal za to, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Preto podľa názoru žalobcu jeho pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 14. 2. 2013 premlčaná. Žalobca v závere svojho odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu. Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je výslovne uvedený. Zák. č. 514/2009 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom (§ 8 ods. 5, 6 zák. č. 514/2009 Z. z.) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108 Obč. zák.. Zák. č. 514/2009 Z. z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ust. § 563 Obč. zák. Dlžník - cestujúci je teda povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 14. 2. 2011 v Bratislave na linke MHD č. 2 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky z titulu, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka na linke MHD č. 2, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 14. 2. 2011 vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a postihu 50 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 15. 2. 2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. uplynula dňa 15. 2. 2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14. 2. 2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť samostatne a oddelene len na základe zák. č. 56/2012 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania žaloby premlčaná. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto rozhodnutiach. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.