Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/47/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210679 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210679.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi K. Q., J.. XX.X.XXXX, G. H. XX, G. o zaplatenie 152,- EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 127/2013-34, zo dňa 9.9.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 127/2013-34 zo dňa 9.9.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 0,51 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 152,- EUR, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 152,- EUR od 18.9.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 0,51 EUR a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 24.4.2009 na zmenkovú sumu 152,- EUR, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.9.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak bezúspešne. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo odpovedať nevyužil. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 24.4.2009 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť pri predložení 152,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 18.9.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č.k. SR 01883/10 z 8.4.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 152,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 152,- EUR od 18.9.2010 do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.5.2010 a dňa 20.5.2010 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/5142/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému K. Q., o udelenie poverenia pre 152,- EUR s príslušenstvom zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 01883/10 z 8.4.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 37Er/4639/2010-10 zo 13.10.2010, právoplatným 8.4.2011, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Navrhovateľa o týchto skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu. Navrhovateľ nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. Súd prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať. Nemohol však súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. Súčasne konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení č.k. 37Er/5142/2011-10 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho čiastočnú vecnú nesprávnosť. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Totožnosť predmetu oboch konaní je zachovaná. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 152,- EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 152,- EUR od 18.9.2009 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do zaplatenia znovu rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 0,51 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny 4,69 EUR, počítanej zo zmenkovej sumy 152,- EUR zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporkyňa náhradu trov konania prisúdiť nežiadala, a preto jej súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania, čo podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť, nakoľko odporkyňa nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok. Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne. Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.