Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513225306 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513225306.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná č. 9, IČO: 36 789 615, za ktorú koná Mgr. Tomáš Rašovský, proti odporkyni: O. J. V. Q. Q. E. W. V. C. Á. , narodená X.X.XXXX, trvale bytom D., F. Č.. XXXX/XX, adresa na doručovanie C. D. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 634,98 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 9. septembra 2013, č.k. 27 Ro 2745/2013-28, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V., v obsadení vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 9.9.2013, č. k. 27 Ro 2745/2013-28, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 45,-- € podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, a to v kolkoch na rube výzvy, alebo pripojeným príkazom na úhradu v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil správne aplikovanú normu (ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), keď do základu poplatku zahrnul aj kapitalizované príslušenstvo pohľadávky a následne túto právnu normu aj na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval (vyrubil z príslušenstva pohľadávky súdny poplatok). Vyjadril názor, že vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemá právny základ vyrubenie súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky. Aby bolo príslušenstvo pohľadávky zahrnuté do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom poplatkového úkonu, a teda predmetom samostatného konania, a preto podľa neho neobstojí úvaha prvostupňového súdu, že príslušenstvo - úrok z omeškania, ktorý je vyčíslený, má byť posudzovaný inak ako príslušenstvo - úrok z omeškania. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.5.2008, sp. zn. 5 Obo 54/2008, prax ostatných slovenských súdov. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Sudca odvolaniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Podľa § 7 ods. 1 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona sa cena príslušenstva zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.
V ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je definované príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Citovaná definícia príslušenstva veci znamená, že vec, považovaná za príslušenstvo, musí byť vecou v právnom zmysle, a preto je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Takáto vec sa mení na príslušenstvo v dôsledku prejavu vôle vlastníka hlavnej veci. Takýto prejav vôle je jednostranný a vlastník ho môže kedykoľvek zmeniť, a tak dosiahnuť oddelenie hlavnej veci a príslušenstva.
Pokiaľ v prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil voči odporkyni v návrhu na začatie konania svoju pohľadávku takým spôsobom, že popri osobitne uvedenej istine v sume 634,98 € požadoval (pevnou sumou samostatne vyčíslený) kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 0,12 € a obdobne kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu v sume 115,89 €, takto vyčíslené úroky z omeškania predstavujú samostatné právo, zostávajú samostatným predmetom poplatkového úkonu; na rozdiel od ďalších v návrhu uplatnených úrokov z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 615,24 € od 18.7.2013 do zaplatenia (nevyčíslených pevnou sumou). Preto súd prvého stupňa postupoval vecne a právne správne, ak v návrhu pevnou sumou vyčíslené príslušenstvo pohľadávky zahrnul do základu súdneho poplatku.
Vzhľadom na vyslovený právny názor uvedený vyššie, v prejednávanej veci nebolo možné použiť navrhovateľom uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.5.2008, sp. zn. 5 Obo 54/2008.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdil (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.