Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/305/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513236109 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513236109.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. Š., X. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. P., V. L. L., A. XX, V..Č.. L. L., C. X, zastúpená Studio Legale, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, a otec - G. Š., V. L. L., J. X, V..Č.. L. K. O.. XX, K., H., právne zastúpený Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 104, o zákaz styku matky s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.05.2014, č.k. 13P/343/2013-90, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu otca na zákaz styku matky s maloletou. Rozhodnutie právne odôvodnil čl.17, čl. 20 bod.1, čl. 20 bod 2 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností pri zohľadnení, že v čase začatia konania maloleté dieťa nemalo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky . Mal za to, že slovenský súd si z tohto dôvodu s poukazom na čl. 8 bod 1. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností nevie k maloletému dieťaťu založiť právomoc. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil. Poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o maloletú, ktorá je slovenskou občiankou rovnako ako jej obaja rodičia, ktorá navštevuje predškolské zariadenie v Bratislave s vyučovacím jazykom slovenským, zapája sa do voľnočasových aktivít realizovaných v Bratislave a do prvej triedy základnej školy nastúpi v Bratislave. Rodina maloletej - starí rodičia, rodičia, jeho súrodenci a i rodina jeho manželky žijú na Slovensku. Maloletá po maďarsky nerozumie a i lekársku zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie má zabezpečené v Slovenskej republike. V danom prípade mal za potrebné konštatovať, že čo sa týka sociálnej integrácie maloletej v Maďarsku táto neprebehla a stredobod životných záujmov maloletej je v Bratislave na Slovensku, kde sa taktiež pravidelne zdržiava. Rovnako i on má stredobod svojich životných záujmov v Bratislave kde pracuje, rovnako ako jeho manželka, ktorá toho času študuje na vysokej škole v Bratislava. Obaja nerozumejú po maďarsky, v mieste bydliska nemajú známych ani priateľov, s ktorými by sa inak stretávali. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie je dôvodné. V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 14.10.2013 žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže styk matky s maloletou a zároveň sa domáhal rozhodnutia o zákaze styku matky s maloletou. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 17P 337/2013-21 zo dňa 21.10.2013 preniesol svoju miestnu príslušnosť na konanie vo veci na Okresný súd Bratislava IV ako súdu miestne príslušnému. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 2.1.2014, č.k. 13P 343/2013-29 zo dňa 2.1.2014 v súlade s § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A. Označený súd následne uznesením zo dňa 2.1.2014, č.k. 13P 343/2013-31 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal styk matky s maloletou: G. Š., X. X.X.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci 13P 343/2013 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV vo veci zákazu styku matky s maloletým dieťaťom. V priebehu pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 6.5.2014 súd prvého stupňa z výpovede otca zistil, že otec sa spolu s maloletou už tri a pol roka zdržuje na adrese K. O.. XX, K., H.. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská republika ako i Maďarsko sú ku dňu začatia konania členskými štátmi Európskej Únie a predmetom konania je návrh otca na zákaz styku matky s maloletou ( t.j. konanie o rodičovských právach a povinnostiach ) je treba pri posudzovaní súdnej právomoci uplatniť Nariadenie Brusel IIa, ktoré sa v zmysle článku 1 bodu 1 písm. a/ a b/ uplatňuje tak v súvislosti s konaním o rozvod ako i v súvislosti s konaním o rodičovských právach a povinnostiach. Podľa článku 1 bodu 1,2 Nariadenia Brusel IIa: 1. Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a/ rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b/ nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 2. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b/ sa môžu týkať najmä: a/ opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b/ opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c/ určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d/ umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e/ opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa. Je potrebné uviesť, že Nariadenie Brusel IIa primárne určuje len členský štát ktorého súd má právomoc vec prejednať a právomocou sa v uvedenom kontexte rozumie medzinárodná súdna príslušnosť (čiže to, v ktorom štáte sa bude viesť konanie) a až takto určený štát má podľa svojho vnútroštátneho práva určiť, ktorý z jeho súdov vec prejedná. Podľa čl. 17ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Nariadenie Brusel IIa stanovuje odlišné kritériá právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu a odlišné vo veciach rodičovských práv a povinností. Podľa článku 8 bodu 1 Nariadenia Brusel IIa súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podstatnou právnou otázkou pri posudzovaní právomoci súdu je v danom prípade posúdenie miesta obvyklého pobytu maloletej. Je treba sa zhodnúť s názorom odvolateľa o tom, že otázka obvyklého pobytu dieťaťa, ako hraničného ukazovateľa v otázkach jurisdikčnej právomoci, nie je v súdom prvého stupňa aplikovanom nariadení jednoznačne definovaná. Zo súčasnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že pri určovaní miesta obvyklého pobytu dieťaťa by mali byť posudzované nasledujúce kritériá - trvanie pobytu, pravidelnosť pobytu, podmienky pobytu, dôvody pobytu dieťaťa na území členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby ( rozsudok SDEU z 2.4.2009 vo veci C-523 /07 („A“). Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu z ktorých jednoznačne vyplýva vysoká miera sociálnej integrácie maloletej do prostredia na Slovensku, kde maloletá navštevuje predškolské zariadenie, kde má zabezpečené zdravotné poistenie a lekársku starostlivosť, kde má okruh najbližších príbuzných pri zohľadnení, že maloletá je občiankou Slovenskej republiky, ktorá hovorí len jazykom slovenským , je možné v posudzovanom prípade konštatovať jurisdikčnú právomoc súdov Slovenskej republiky. Odvolací súd poznamenáva, že vysoká miera sociálnej integrácie do prostredia na Slovensku sa vzťahuje i na oboch rodičov dieťaťa a i manželky otca maloletej, ktorí sú na územie Slovenskej republiky naviazaní rodinnými, pracovnými a ostatnými sociálnymi väzbami. Keďže zo strany súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci , hoci na to neboli splnené podmienky, bola týmto postupom účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/, ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné