Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/86/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244807 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513244807.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave , v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. M. X., J.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka X. X., trvale bytom G., S. X, zastúpená spoločnosťou Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Búdkova 4 a otec Z. Š., trvale bytom G., G. XX, na návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia o zákaz styku otca s maloletou, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.12.2013, č.k. 17 P /396/2013-38, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) , takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zakázať otcovi styk s maloletou N. M. X., J.. X.X.XXXX až do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 22P/269/2012, ktorý matka odôvodnila podozrením zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom . Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75ods.1 O.s.p. poukazujúc na to, že v danom prípade sa matka sa v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/269/2012 najskôr domáhala úpravy styku otca s maloletou jedenkrát v mesiaci v sobotu a v nedeľu bez prenocovania u otca a bez jej prítomnosti, na pojednávaní dňa 5.3.2013 súhlasila s návrhom otca maloletej, ktorý pôvodne žiadal, aby bol jeho styk neobmedzený, pretože pracuje na smeny a na pojednávaní dňa 27.11.2013 sa s poukazom na udalosti z augusta 2013 ( pre ktoré na otca maloletej podala trestné oznámenie) domáhala zákazu styku otca s maloletou, poukazujúc pritom na obsah znaleckého posudku vypracovaného na osobu otca. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na §§ 154 ods. 1, 167 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že matka maloletej opierala svoj návrh o nariadenie predbežného opatrenia o súdu predlžené listinné dôkazy, ktorými sú znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom psychológom ohľadne osoby otca maloletej a výňatok znaleckého posudku týkajúceho sa maloletej N. M. X., vypracovaného na základe tiež predloženého uznesenia vyšetrovateľky zo dňa 12.11.2013 v trestnej veci vedenej proti otcovi maloletej, ČVS: Q.-XXX/X-Q.- G.-XXXX. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa prihliadol nielen na hodnotenie otca maloletej súdnym znalcom na ktoré poukázala matka maloletej ( „ ...ako osoby psychosexuálne nezrelej...“, „.... „záujem o interakciu s dieťaťom, ako sexuálnym objektom s ohľadom na zistené charakteristiky v kontexte klinického vyšetrenia nepovažujeme za preferovaný avšak je s ohľadom na uvedené nevylúčiteľný...“), ale i na ostatné závery znaleckého posudku , v ktorých sa uvádza, „...že klinickým psychodiagnostickým vyšetrením otca znalec konštatuje absenciu akýchkoľvek znakov svedčiacich pre deviáciu in object- pedofíliu...“, „...na základe falopletyzmografického vyšetrenia (K.) otca maloletej súdny znalec konštatuje neprítomnosť tumescenčných odoziev na podnety s obsahmi maloletých objektov s prezentáciou nahoty a genitálií, pričom vychádzajúc z charakteru K. vyšetrenia tieto odozvy nepoukazujú na možnú prítomnosť takéhoto záujmu v záujmovom spektre vyšetrovaného...“, “....samotná psychosexuálna nezrelosť je stav vývinu sexuality osobnosti, ktorý sám o sebe nie je indikátorom podozrenia na deviantné správanie...“ a konštatoval, že pokiaľ súdny znalec zistil u otca maloletej „zvýšenú rizikovosť pre uspokojovanie pohlavného pudu náhradným spôsobom“, nemožno z toho ešte vyvodiť záver, že takýmto náhradným spôsobom by mali byť práve pedofilné praktiky. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že v záveroch znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom psychológom K.. D. N. ( ktorého výňatok bol k návrhu matky súdu predložený) , sa ohľadne maloletej uvádza, že táto sa nachádza vo vývinovom období mladšieho predškolského veku, typický spôsob jej uvažovania v tomto vývinovom období možno charakterizovať ako názorné, intuitívne myslenie. Takýto spôsob myslenia je málo flexibilný, nepresný, nerešpektuje zákony logiky. Nie je schopná uvažovať komplexnejšie, abstrahovať, analyzovať, syntetizovať. Ďalším typickým znakom myslenia v tomto vývinovom období je magickosť, t.j. tendencia pomáhať si pri interpretácii diania v reálnom svete fantáziou, a tak si poznanie sveta skresľovať. Deti v predškolskom veku nerobia veľký rozdiel medzi skutočnosťou a fantázijnou produkciou, preto ani na základe komplexného znaleckého dokazovania nedokážu u maloletej posúdiť, či skutočnosti, ktoré popisovala matka a verbálna produkcia maloletej počas uskutočneného vyšetrenia sa zakladajú na reálne prežitom zážitku súvisiacom s možným sexuálnym zneužívaním jej otcom. Jej pamäťové schopnosti ako také nie sú narušené, ale vzhľadom k veku neumožňujú jej vnímať a reprodukovať udalosti tak, ako ich prežila a nie je preto možné posúdiť úroveň konfabulačnej výpovede. Somatický a psychický vývin maloletej je v súčasnosti v norme, na základe vyšetrenia neboli zistené žiadne poruchy v jej vývine súvisiace s možným sexuálnym násilím. Súd prvého stupňa poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.9.2013, č.k. 20 CoP /121/2013, ktorým bol predchádzajúci návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o zákaz styku otca s maloletou zamietnutý o tom, že úplné alebo čiastočné obmedzenie styku rodiča s dieťaťom znamená nielen zásah do jeho práv, ale i zásah do práv dieťaťa majúcemu právo vytvárať a budovať si vzťah s oboma rodičmi. To, že si maloletá vo veku 4 rokov po piatich mesiacoch od posledného stretnutia s otcom spomenula, že otec sa jej na intímnych miestach dotýkal, sa mu javilo viac ako účelové. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval rozpor vo výpovediach matky maloletej a starej matky maloletej učinených v rámci trestného stíhania, ktoré sú oboznámené v znaleckom posudku vypracovanom ohľadne otca maloletej. Z výsluchu starej matky maloletej M. X. dňa 4.9. 2013 ( ktorá mala ako prvá zistiť podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom) vyplýva, že maloletá na pomenovanie pohlavných orgánov muža a ženy hovorí pipina, aj chlapci majú pipinu, inak ju to nepočula povedať, pred ňou nikdy nepoužila výraz bibis a vypočúvaná ani nevie, čomu tak maloletá hovorí. V rámci výsluchu matka maloletej dňa 4.9.2013 uviedla, že bibis je výraz, ktorý dcéra používa na pomenovanie intímnych partii muža aj ženy, iný výraz zatiaľ nepoužíva. Mal za to, že s ohľadom na útly vek maloletej je asi ťažko prijať záver, že maloletá by na označenie toho istého objektu používala vo vzťahu k dvom sebe blízkym osobám dva odlišné výrazy. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením matky o dostatočnom preukázaní dôvodnosti jej návrhu predloženými listinnými dôkazmi. Podľa názoru súdu zo znaleckého posudku vypracovaného ohľadne osoby otca maloletej, ani zo znaleckého posudku vypracovaného ohľadne maloletej nevyplýva jednoznačne, že by skutočne došlo k takému konaniu otca voči maloletej, aby mohli byť v súčasnosti považovaní za obeť a páchateľa sexuálnej trestnej činnosti tak, ako ich matka vo svojom návrhu označuje. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na uloženie predbežného zákazu styku otca s maloletou vyhovel. Matka v odvolaní poukázala na § 102 ods.1, § 25 ods.3 Zákona o rodine poukázala na to, že v danom prípade bola osvedčená danosť práva , a to z obsahu znaleckého posudku V.. S.. O. H., K.., znalca z odboru klinickej psychológie dospelých č. 51/2013. Matka považoval za nenáležitý záver o tom, že hoc znalec zistil u otca maloletej zvýšenú rizikovosť pre uspokojovanie pohlavného pudu náhradným spôsobom, dospel k záveru, že takýmto spôsobom by mali byť práve pedofilné praktiky . To, čo znalec nevylučuje ( zo str. 17 znaleckého posudku ), súd prvého stupňa vo svojom uznesení vylúčil, hoci v uznesení niet žiadneho vysvetlenia , na základe čoho, k takémuto záveru dospel. Maloletá vždy keď prišla z návštevy od otca plakala, bola agresívna a nechcela sa s matkou rozprávať o tom, čo spolu robili. Až cca po 3. až 4. týždňoch bola ochotná rozprávať o istých udalostiach z času spoločne stráveného s otcom , a aj to až vtedy, keď mala pocit bezpečia . Matka uviedla, že spoločne so svojou matkou nemajú dôvod vymýšľať si uvedené skutočnosti na otca a ani v tomto smere usmerňovať dcéru . Otec sa s ňou od marca 2013 nesnažil komunikovať vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, neozval sa ani v mesiacoch máj a júl 2013, kedy mala maloletá meniny a narodeniny a pri týchto príležitostiach jej neposlal žiaden dar . Záujem o dcéru za celé obdobie prejavil až v decembri 2013, kedy si od matky pýtal WIFI reuter a ostatné komponenty od Q. P. J. a pri tej príležitosti sa opýtal aj na dcéru a na to, kedy ju uvidí . Matka mala za to, že v danom prípade je situácia natoľko závažná a dostatočne osvedčená súčasne, že plne odôvodňuje až do skončenia konania o veci samej zákaz styku otca s maloletou. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o mal. deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno najmä nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Starostlivosť treba v tejto súvislosti chápať ako procesný nástroj, ktorého úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Aj keď sa pri nariaďovaní predbežného opatrenia všeobecne dokazovanie nevykonáva, z obsahu návrhu, priložených dokladov, či obsahu spisu musí byť zrejmé také ohrozenie života, či zdravia dieťaťa, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu. Odvolací súd po zohľadnení okolností prípadu vyplývajúcich z obsahu spisu sa v danom štádiu konania plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v danom prípade sa nejaví potreba do rozhodnutia o veci samej upraviť pomery maloletej k rodičom, a to dočasným zákazom styku otca s maloletou . V danom prípade z doterajšieho obsahu spisu vyplýva, že práva a povinnosti rodičov k maloletej sú upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.11.2012, sp. zn. 22P/215/2012, ktorým bola maloletá na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne, vopred, k rukám matky . Styk otca s maloletou nie je doposiaľ súdom upravený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22 P/269/2012 vyplynulo, že matka nežije v spoločnej domácnosti s otcom od 18.3.2012, kedy s ním ukončila partnerský vzťah pre jeho pretrvávajúce agresívne správanie voči nej, ktoré vyvrcholilo v uvedený deň jej fyzickým napadnutím . Dňa 7.8.2013 podala matka na OR PZ Bratislava V trestné oznámenie na otca pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 písm. b) Trestného zákona , ktorého sa mal otec dopustiť voči maloletej N. M. ( vec je vedená pod ČVS: Q.-XXX/X-Q.-G.-XXXX, v súčasnosti vyšetrovateľka zabezpečuje znalecké posudky pre účely ďalšieho postupu vo veci). Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.9.2013, č.k. 17 P/267/2013-15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.9.2013, č.k. 20 CoP /121/2013-21 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol do rozhodnutia o veci samej zakázaný styk otca s maloletou . Zhodnotiac skutkový stav vyplývajúci v danej veci z doposiaľ vykonaného dokazovania je treba uviesť, že matka maloletej posudzovaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia odvíjala od skutkových okolností ( tvrdenú existenciu sexuálneho zneužívania maloletej otcom ) , ktorými odôvodňovala rovnaký návrh posudzovaný na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17 P/267/2013 , o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Ako novú skutočnosť v danom prípade matka uviedla niektoré skutočnosti uvedené v doloženom znaleckom posudku spracovanom pre účely trestného konania V.. S.. O. H., K.., znalcom z odboru klinickej psychológie dospelých ( v ktorom hodnotil sklony odporcu k asociálnemu správaniu, agresivite, prítomnosť agresívneho intersexuálneho správania sa, ako aj jeho schopnosti ovládať brzdiace mechanizmy, pokiaľ ide o násilné a impulzívne konanie ) a uvedené v doloženom výňatku znaleckého posudku týkajúceho sa maloletej vypracovaného K.. D. N., znalcom psychológom. Je treba podotknúť, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča . Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času . K čiastočnému, resp. úplnému obmedzeniu práva styku rodiča s maloletým dieťaťom je možné ( a to i formou predbežného opatrenia ) pristúpiť len vo výnimočných prípadoch , v ktorých by styk rodiča s maloletým dieťaťom predstavoval pre maloleté dieťa riziko ohrozenia jeho telesného a duševného vývoja . Vychádzajúc z obsahu matkou doložených listinných dôkazov je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že z nich jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti nevyplýva ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývoja maloletej, ktorého dôsledkom by musel byť ( čo i len dočasný) zákaz styku otca s maloletou. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia listinných dôkazov predložených matkou, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil jednak jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol i k tomu, čo v konaní o veci samej ( v ktorom bude rozhodovať o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou ) vyšlo najavo . O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.