Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200376 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514200376.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. K. P., B.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - W. R., B.. XX.XX.XXXX, X. U., W. XXX/XX, a otec T.. I. P., B.. XX.XX.XXXX, X. X., P. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jarmilou Záhradníkovou, advokátkou, so sídlom Pluhová 78, Bratislava, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.01.2014, č.k. 20P/12/2014-51, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zakázal matke W. R., B.. XX.XX.XXXX vycestovať s maloletým A. K. P., B.. XX.XX.XXXX mimo územia Slovenskej republiky a zároveň jej nariadil, aby odovzdala maloletého do starostlivosti jeho otca I. P., B.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie právne odôvodnil § 102 ods.1, § 75 ods.6, § 76 ods.1 písm. b/, f/ O.s.p. využijúc postup podľa § 76 ods.4 O.s.p. pri stotožnení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko jeho nariadenie nie je dôvodné a potrebné a je aj v rozpore s záujmom maloletého dieťaťa. Matka uviedla, že jej odchod do K. za účelom dokončenia štúdia nebol jednostranným rozhodnutím tak ako to prezentoval otec maloletého, ale bol dohodou oboch rodičov maloletého po konzultácii a odobrení návrhu starými rodičmi z oboch strán, ktorí sa zaviazali, že im budú pomáhať v záujme ukončenia štúdia. Jej matka dokonca navrhovala, že sa počas troch mesiacov ( kedy bola ona mimo územia Slovenskej republiky) je ochotná sa o maloletého postarať. Dňa 16. 12. 2012 sa spoločne s priateľom ( otcom maloletého ) presťahovali do bytu na P. X P. X., v ktorom sa až do svojho odchodu do K. ( 21.01.2013) starala o syna výlučne sama. Vo K. bola z dôvodu ukončenia štúdia po dobu troch mesiacov do 21.04.2013, v tom čase pravidelne každý tretí víkend prilietavala na Slovensko ( od štvrtka, resp. od piatka do pondelka ) a i na jarné prázdniny trvajúce 12 dní. Po návrate na Slovensko zabezpečovala výchovu maloletého úplne sama, jeho otec chodieval von s kamarátmi, na rybačky čo odôvodnil tým, že dovtedy mala voľno a on si musí užiť leto. V máji 2013 odišla na týždeň do L. na záverečnú štátnicovú skúšku, uzavrieť bankový účet v S., odovzdať internát, zrušiť čipovú kartu na metro a dať výpoveď na paušál s K. číslom. Po definitívnom návrate si po vzájomnej dohode hľadala prácu vzhľadom na to, že otec maloletého nemal ešte dokončené vysokoškolské štúdium. V lete 2013 sa o syna starala sama, otec sa na štátnice, ktoré mal dňa 30.08.2013 začal učiť na poslednú chvíľu ( asi týždeň pred termínom) a išiel sa učiť a bývať do bytu svojho otca. Na dva týždne bola so synom u rodiny v Púchove. V tej dobe sa s priateľom veľa hádali a hádky sa stupňovali, čo nebolo dobré ani pre syna. Vyvrcholilo to tým, že na prelome júla a augusta jej pritisol hlaveň pred ňou nabitej a obtiahnutej zbrane R. k čelu a s prstom na spúšti ju mierne stláčal. V tom čase na neho nepodala trestné oznámenie keďže verila, že sa polepší - prihliadla aj na záujem zachovania rodiny a nerobenia problémov priateľovi pred štátnicami. Od novembra 2013 si hľadali prácu - priateľ i z dôvodu, že ho prestal finančne podporovať jeho otec. Dňa 31.10.2013 bola nútená opätovne aj s malým odísť do Púchova potom, ako partner na ňu po druhýkrát vytiahol zbraň, ktorú sa jej nabitú a otiahnutú snažil strčiť do úst. Dňa 03.11.2013 na synove prvé narodeniny prišiel priateľ za ňou do L., priznal sa rodičom k činu a zaručil sa, že ak dostane poslednú šancu, už to nikdy nespraví. Od novembra 2013 sa jej naskytla pracovná príležitosť, ktorú z finančnej tiesne zobrala, malého začal partner vodiť do jaslí i napriek tomu, že v tej dobe ešte nemal prácu a syn sa v jasličkách trápil a neznášal ich dobre. Z uvedeného dôvodu po mesiaci skončila v práci a ostala s dieťaťom doma. Dňa 26.12.2013 sa jej priateľ opätovne vyhrážal, že ak mu zoberie malého, nedožije sa svojich narodenín a dá zabiť aj jej rodinu. Dňa 27.12.2013 odišla pozrieť po dvoch mesiacoch rodinu do Púchova, po návrate dňa 30.12.2013 sa medzi nimi strhla hádka s opätovným vyhrážaním s priateľovej strany o tom, ako jej dá podrezať krk, následne jej dal facku, zhodil ju na zem, utopil a rozkopal jej telefón, aby nemohla nikomu zavolať. Po odchode priateľa z bytu o polnoci zobrala malého z postieľky, na polícii podala trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie sa a odišla aj s dieťaťom do Púchova k rodičom ( títo pre ňu prišli ). S priateľom od tej doby telefonovali, napr. dňa 31.01.2013, dňa 04.01.2014 si bola v byte na P. pre svoje a synove veci. Otec mal s maloletým kontakt, ukazovala mu ho cez Skype a pravidelne s ním telefonovala. Nikdy nemala v úmysle malého uniesť do zahraničia a ani sa nikdy neplánovala presťahovať do Francúzska. Po rozhodnutí súdu sa dňa 27.01.2014 dostavil otec aj so súdnym rozhodnutím, avšak malého mu odmietla dať. Na strane otca nie je istota, že by sa vedel riadne o dieťa postarať Dňa 29.01.2014 sa do jej bydliska dostavili kurátorky, ktoré osvedčia dobré rodinné, finančné a bytové podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o syna. O jej návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému bude rozhodovať Okresný súd v L. X. v konaní vedenom pod sp.zn. 5P/2/2014, v ktorom je už nariadený prvý termín pojednávania. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade je nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Podľa ust. § 102 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p“) ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonného predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná; ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Ďalším zákonným predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd po zohľadnení okolnosti prípadu v danej veci na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadal do rozhodnutia o veci samej ( o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému ) zakázať matke W. R.C., B.. XX.XX.XXXX vycestovať s maloletým A. K. P., B.. XX.XX.XXXX mimo územia Slovenskej republiky a uložiť jej povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti jeho otca I. P., B.. XX.XX.XXXX nie je dôvodný. Odvolací súd sa nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v navrhnutom znení, kedy ani v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa, a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo preukázané akékoľvek ohrozenie práv maloletého syna A. K. P., B.. XX.XX.XXXX vyžadujúce si okamžitú úpravu pomerov. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebola otcom osvedčená nutnosť právne zmeniť pomery rodičov k maloletému synovi, o ktorého sa vzhľadom na jeho ešte veľmi útly vek úplne prirodzene stará jeho matka ( ktorá je z dôvodu zabezpečenia starostlivosti o maloletého na rodičovskej dovolenke ), v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Okolnosť, že matka maloletého bola z dôvodu potreby ukončenia štúdia vo K. v období troch mesiacov v prvej polovici roku 2013 mimo územia Slovenskej republiky ( kedy sa po vzájomnej dohode staral o maloletého otec ) a i to, či rodičia maloletého v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, alebo nie, nemá vo vzťahu k tejto skutočnosti žiaden právny význam. Za osvedčenie nutnosti uloženia zákazu matke maloletého spoločne s dieťaťom vycestovať mimo územia Slovenskej republiky nebolo v tomto prípade možné považovať ani tvrdenie otca o úmysle matky odsťahovať sa do K. doložené dokladom o uhradení platby matkou z 17.7.2012 z účtu vo francúzskom peňažnom ústave ( S.) za skrine W. nainštalované ( ako vyplýva z odvolania matky ) v byte na P. X P. X.. Pre úplnosť je treba uviesť, že matka v prílohe odvolania doložila dôkazy preukazujúce, že po ukončení štúdia vo K. v máji 2013 tento bankový účet uzavrela, odovzdala internát, zrušila čipovú kartu na metro a dala výpoveď na paušál s K. číslom. Správnosť úvahy odvolacieho súdu podporujú i tvrdenia matky maloletého uvedené v odvolaní z ktorých je nepochybné, že matka aj s maloletým synom na konci roku 2013 po dlhodobých vzájomných partnerských nezhodách opustila byt na P. X P. X. a od toho času sa aj so synom trvale zdržiava na W. XX, U. ( u svojich rodičov ). Začiatkom roku 2014 podala na Okresnom súde v Považskej Bystrici návrh o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a o úpravu výživného. Z obsahu odvolania matky vyplýva závažné skratové konanie na strane otca ( opakované vyhrážanie sa matke a jej rodine , opakované vyhrážanie sa matke nabitou strelnou zbraňou s následným podaním trestného oznámenia matkou ) osvedčené doloženými dôkazmi ( záznamami telefonátov, písomnej komunikácie cez Skype ), s ktorým je nutné sa v konaní o veci samej náležite vyporiadať, a to pri posudzovaní osobnostných predpokladov na strane otca sa o maloletého riadne postarať. Súdu prvého stupňa je treba dať do pozornosti, že o návrhu matky o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a o úpravu výživného už riadne koná Okresný súd v Považskej Bystrici ( v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/2/2014 nariadil na deň 03.02.2014 prvé pojednávanie) čo znamená, že Okresný súd Bratislava V musí s prihliadnutím na totožný okruh účastníkov a predmet konania ( úprava práv a povinností rodičov k maloletému ) zvážiť svoj ďalší procesný postup v konaní o veci samej. O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.