Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/490/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713217282 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1713217282.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté deti W.: C., A.. XX.XX.XXXX Y. S., A.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, deti rodičov: matka - T. P., A.. XX.XX.XXXX, W. Na F. XX, Č. Q., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, advokátkou, AK Dobrovičova 6, Bratislava, a otec - G. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W.Á. XXX, F., S. Č. X. XX/X/XX, XXXX, K., H., zast. JUDr. Štefanom Čakvárim, advokátom, AK Vazovova 9/A, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia znížením výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.09.2014, č.k. 38P 81/2014-303, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.09.2014, č.k. 38P 81/2014-303 v prebiehajúcom konaní o návrhu otca na zníženie výživného zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia znížením výživného na maloleté deti, majúc za to, že otec svojim návrhom neosvedčil takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala dočasnú úpravu pomerov formou nariadenia predbežného opatrenia znížením výživného na maloleté deti. Mal za to, že rozhodnúť o otázke zníženia vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu inštitútom predbežného opatrenia je neprimerané, nakoľko znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča je možné len pri tak závažných zmenách na strane povinného rodiča, ktoré dostatočne odôvodnia takéto zníženie. Je potrebné si uvedomiť, že takýmto rozhodnutím sa znižuje životná úroveň maloletého dieťaťa, a teda v žiadnom prípade nie je v jeho záujme. Preto je nevyhnutné v danej veci vykonať riadne dokazovanie a dôkladne prešetriť dôvody, pre ktoré má k takémuto rozhodnutiu súdu prísť, ako i dopad na maloleté deti a uspokojovanie ich odôvodnených potrieb. Dôvody, pre ktoré je možné znížiť vyživovaciu povinnosť pritom musia spĺňať kritérium objektívnej nemožnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť ani pri náležitej snahe zo strany povinného rodiča a vyčerpaní všetkých dostupných možností, umožňujúcich plnenie si vyživovacej povinnosti. To, či došlo k naplneniu týchto dôvodov je súd povinný náležite preskúmať a vyhodnotiť ich s ohľadom na všetky ostatné okolnosti prípadu, čo v rámci konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu zákonnej lehoty určenej na rozhodnutie, nie je možné. Pomery na strane otca pritom podľa názoru súdu nevykazujú žiadnu náhlu zmenu negatívneho charakteru (napr. stratu zamestnania, ochorenie), ktorá by odôvodňovala dočasnú úpravu pomerov nariadením predbežného opatrenia v zmysle návrhu. Pokiaľ ide o argumentáciu otca, týkajúcu sa toho, že okrem maloletého C. Y. S. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletému U. Y. T., túto nie je možné bez ďalšieho uznať ako spôsobilú k tomu, aby na jej podklade bolo možné znížiť vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom povinného rodiča inštitútom predbežného opatrenia. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 1, 2, 4, 8, 9 v spojení s ust. § 102 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle ním podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. S názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení uznesenia nesúhlasil, rovnako zásadne odmietal spôsob hodnotenia dôkazov a výklad zákona súdom prvého stupňa, keď súd za náhlu „negatívnu“ zmenu pomerov spôsobilú pre hoci len dočasnú úpravu pomerov považoval napr. iba stratu zamestnania alebo ochorenie, nie však vznik jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že znižovanie životnej úrovne maloletého C. Y. S.Y. rozhodne nie je v ich záujme, dal však na úvahu, či môže byť v záujme ďalších jeho dvoch detí U. Y. T., aby sa v dôsledku toho uskromnili a dostávali nižšie výživné ako by im prislúchalo alebo dokonca nič ? Zdôraznil, že pri jeho súčasnom priemerom mesačnom netto príjme X.XXX,XX € nie je schopný z titulu výživného platiť mesačne sumu X.XXX €. Poukázal tiež na to, že návrh na zníženie výživného podal dňa 22.11.2013, súd prvého stupňa vo veci uskutočnil len jedno pojednávanie dňa 20.05.2014, ďalšie pojednávanie určil až na deň 04.11.2014, t.j. takmer 1 rok po podaní návrhu, akceptujúc ospravedlnenie právnej zástupkyne matky na termín v júli a v septembri 2014. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodný. Podľa § 74 a nasl. O.s.p. vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy. Už z pojmu predbežné opatrenie vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov, t.j. zabezpečujú sa ich nároky, ktoré im zatiaľ neboli priznané. Ide o úpravu predbežnú, nie konečnú, táto predbežná úprava priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej, pretože predbežné opatrenie nie je prejudiciálne pre konečné rozhodnutie. Inštitút predbežného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o výchove - výžive dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. S poukazom na uvedený charakter predbežného opatrenia odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že bez vykonania náležitého dokazovania nie je možné dospieť k úvahe o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorú ust. § 74 O.s.p. vo všeobecnosti predpokladá, keďže uvedené zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať v súlade s ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého predbežné opatrenie je inštitút slúžiaci k ochrane práva oprávneného, v tomto prípade maloletých detí, výživou odkázaných na výživu rodičov, ktorej sa nie je možné domôcť inými prostriedkami, uložením povinnosti druhému účastníkovi, čo znamená, že je vylúčené, aby sa ním upravovali faktické pomery nastolené právoplatným rozhodnutím súdu. Tým, že sa otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha zmeny právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola určená výška výživného, odvolací súd má za to, že takýto rozsudok, keďže ide o rozsudok odsudzujúci k plneniu v budúcnosti zročných dávok, je možné zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú pre výšku a ďalšie trvanie dávok rozhodujúce ( § 163 ods. 1 O.s.p. ). Ak má teda otec za to, že v jeho prípade nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva môžu znamenať obmedzenie - zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, môže sa v zmysle citovaného ustanovenia domáhať zmeny úpravy tohto právneho vzťahu od doby, kedy ku zmene došlo, avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní a do jeho skončenia. Uvedená právna úprava je vyjadrením zvýšenej ochrany práv maloletých detí výživou odkázaných na rodičov, keďže rozhodnutie o znížení výživného na maloleté deti je vážnym zásahom do ich práv. Zákon o rodine preto pre takéto rozhodnutie vyžaduje zistenie skutkového stavu, na základe ktorého môže byť bez akýchkoľvek pochybností konštatované, že rozhodnutie súdu sa opiera o zmenu pomerov na strane povinného rodiča, ktorá zmena preukázateľne umožňuje zníženie výšky jeho vyživovacej povinnosti, a to aj na úkor záujmov maloletého dieťaťa, výživou odkázaného na povinného rodiča. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení napadnutého uznesenia, majúc za to, že na skutočnosti tvrdené otcom o jeho nepriaznivej finančnej situácii, a to aj vo vzťahu k jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam je potrebné vykonať dokazovanie, vo veci riadne zistiť skutkový stav a až následne posúdiť dôvodnosť návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, najmä rozsahu navrhovaného zníženia, vyhodnotiac všetky zákonné kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pokiaľ otec tvrdí, že je v zlej finančnej situácii a musel si vziať na zaplatenie výživného pôžičku, treba uviesť, že maloleté deti takúto možnosť nemajú, čo znamená, že bez vykonania dokazovania nariadením predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu práv maloletých detí, čo je v rozpore so základnou zásadou rodinného práva, a to prioritnou ochranou práv a právom chránených záujmov maloletých detí. S poukazom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd však dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v danom konaní je potrebné urýchlene konať a vo veci rozhodnúť a v tomto kontexte posudzovať aj dôvodnosť, či nedôvodnosť žiadostí právnej zástupkyne matky na odročovanie pojednávaní v zmysle § 119 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.