KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava28. 10. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/605/2013 z 28. 10. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2014, sp. zn. 4Co/605/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1608203159.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/605/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608203159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1608203159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
CBA Slovakia, s.r.o., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zast. JUDr. Alexandrom Filom,
advokátom, AK so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporcom: 1/ I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L.,
Š. X/B, 2/ M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Q. XX, zast. Mgr. Milanom Hladíkom, bytom Rohožník,
Obchodná 34, o 252,25 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 11. júla 2013, č.k. 6C 432/2008-186, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti proti odporkyni 2/,
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh proti odporkyni 2/ a konanie proti odporkyni
1/ zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Návrh voči odporkyni 1/ podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil po späťvzatí návrhu navrhovateľom keď v
priebehu konania žalovanú pohľadávku navrhovateľa uhradila.

Z pracovnej zmluvy odporkyne 2/ zistil, že táto nastúpila do práce dňa 24.11.2005 ako predavačka
v prevádzke navrhovateľa v Malackách na ul. Záhradníckej a jej funkcia bola spojená so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať na základe Dohody o
hmotnej zodpovednosti uzavretej dňa 24.11.2005 s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, podľa
ktorej prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty-ceniny, tovar a zásoby podľa inventárneho
súpisu zo dňa 3.11.2005, ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania pracovného pomeru
budú zverené na vyúčtovanie. Podľa bodu 3 tejto dohody o hmotnej zodpovednosti mala zodpovedať za
vzniknutý schodok spoločne s viacerými zamestnancami a podľa bodu 4 tejto dohody v prípade vzniku
schodku pri spoločnej hmotnej zodpovednosti sa jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom
určil podiel na jeho náhrade podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Vychádzal zo zistenia,
že ku dňu 20.4.2006 bola za inventarizačné obdobie od 29.3.2006 do 20.4.2006 vykonaná v
predajni navrhovateľa na ul. Záhradníckej v Malackách inventarizácia hodnôt zverených (okrem iných
pracovníkov) aj odporkyni 2/ na vyúčtovanie. Zo záznamu o vykonanej inventarizácii tovarových zásob
zistil, že inventúra bola vykonaná prepočítaním a prevážením tovarových zásob, pričom bol zistený
schodok v hodnote 32.677,90 Sk, ktorý bol upravený koeficientami normovaných strát a nákupných
cien na sumu 21.709,11 Sk a z výpočtu podielu na schodku podiel odporkyne 2/ predstavoval 8,63 %,
čo predstavovalo sumu 1.873,84 Sk (62,21 €). Pracovný pomer skončil navrhovateľ s odporkyňou 2/
dohodou ku dňu 31.5.2006 a k prejednaniu schodku s ňou preto nedošlo, pretože výsledky inventúry a
vyčíslený schodok mal navrhovateľ v auguste 2006, tento jej oznámil listom zo dňa 6.9.2006 a odporkyňa
listom zo dňa 20.9.2006 potvrdila doručenie dohody o uznaní dlhu a vyčíslenia jej podielu na schodku. Z



tohto dôvodu bola povinná plniť dlh na výzvu navrhovateľa v súlade § 33 Zák. práce by bola mala plniť dlh
na výzvu navrhovateľa do 7 dní, t.j. do 27.9.2006. Z výpovede svedkyne S. Q. zistil, že tovar do predajne
navrhovateľa 2550 sa dodával na paletách 2-krát do týždňa v počte 1 až 5 paliet, ktoré sa uložili na
spoločnej chodbe, kde bol výťah a odtiaľ ich vždy dve pracovníčky prevážali do miestnosti označenej ako
sklad, kde vošli dve palety, jedna pracovníčka bola vždy pri pokladni a keď bolo v predajni veľa ľudí, tak
jedna pracovníčka bola za pultom a ostatné pracovníčky vykladali palety, tovar prepočítali a odškrtli ho v
dodacích listoch, ktoré prevzali, pričom sa stalo, že niekedy tovar chýbal už na palete, čo po oznámení
vedúca predajne opravila v dodacom liste a niekedy sa ťažší tovar na spoločnej chodbe a stalo sa, že
tovar potom chýbal. Neskôr dávali tovar na noc do predajne, na nedostatočné priestory pre uskladnenie
tovaru neustále upozorňovali vedúcu predajne, avšak k žiadnej náprave nedošlo. Od spoločnej chodby
mali kľúče aj iní ľudia, napr. z firiem. Nepamätala si, že by niekedy pri inventúre nebolo zistené manko. Zo
svedeckej výpovede L. H. zistil, že v predajni navrhovateľa 2550 pracovala od roku 2004 aj s odporkyňou
2/ a končila na predajni ako vedúca predajne. Pripustila, že v rámci inventúry sa na predajni našiel tovar,
ktorý nebol vedený v zozname tovaru, a to v období, keď tam pracovala odporkyňa 2/. Do priestoru
skladu sa dávali dve palety tovaru a ostatné palety sa nechávali na spoločnej chodbe, na ktorej sa vždy
uskladňovali aj prázdne palety, prepravky a s pracovníčkami potom vždy zaplatili aj palety, ktoré po
inventúre chýbali, pričom s navrhovateľom sa nedalo ohľadom tohto tovaru dohodnúť. Z jej výpovede tiež
zistil, že predajňa nebola zabezpečená kamerovým systémom a v čase, keď tam pracovala odporkyňa 2/,
v predajni neboli vytvorené riadne podmienky pre ochranu tovaru, najmä skladové podmienky, sťažovali
sa vtedajšej vedúcej predajne pani Vrbovej, že za takýchto podmienok sa nedá v predajni pracovať,
pretože prístup k tovaru, ktorý sa nachádzal na spoločnej chodbe, mali rôzne tretie osoby, nakoľko palety
neboli zabalené.

Po právnej stránke súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 182 ods. 1, 2 a 3, § 189 ods. 2 a 3
Zák. práce a vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
2/ vznikol pracovný pomer založený písomnou pracovnou zmluvou a písomnú dohodu o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, ktorou prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a
zásoby podľa inventúrneho súpisu zo dňa 24.11.2005 ako aj za všetky iné hodnoty, ktoré by v čase
trvania pracovného pomeru boli zverené na vyúčtovanie. Vyslovil, že v prípade takejto zodpovednosti
sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca, ktorý sa jej môže zbaviť celkom a lebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dospel k záveru, že odporkyňa
2/ preukázala, že schodok vznikol bez jej zavinenia, keď v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v
predmetnej predajni 2550 nevytvoril zamestnancom plnú ochranu a kontrolu zverených hodnôt podľa
uzavretých hodnôt o hmotnej zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že v predajni sa nenachádzali skladové priestory a tovar, ktorý bola odporkyňa 2/ povinná vyúčtovať
spolu s ostatnými pracovníkmi sa ponechával v spoločných priestoroch chodby, ku ktorým mali prístup
cudzie osoby (palety, prepravky), v predajni sa nenachádzal kamerový systém a v čase vykladania
tovaru nebola v predaji riadne zabezpečená kontrola dostatočným počtom pracovníkov, v predajni neboli
vytvorené podmienky pre nakládku a vykládku tovaru na paletách do predajne tak, aby bola vykonávaná
riadna ochrana tovaru Z výpovede navrhovateľky a svedkyne L. H., ktorá vykonávala aj funkciu vedúcej
predajne mal preukázané, že na nedostatočné podmienky bol navrhovateľ viackrát upozorňovaný, a to
predovšetkým na nevyhovujúce skladové priestory, avšak k zmene podmienok došlo až po vykonanej
inventúre. Mal za to, že za takýchto podmienok nemohla odporkyňa 2/ niesť zodpovednosť za zverené
hodnoty podľa uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, prípadne spolu s ostatnými zamestnancami
predajne nemohli zabrániť prípadným krádežiam tovaru, aj keď konkrétne odcudzenie v predajni nebolo
v konaní preukázané. Konštatoval, že v danom prípade došlo k zanedbaniu povinnosti zamestnávateľa
tak, znemožnil odporkyni 2/ so zverenými hodnotami riadne hospodáriť a starať sa o ne tým, že
navrhovateľ nezabezpečil uzavretie priestoru na uskladnenie tovaru. Pokiaľ odporkyňa 2/ namietala
že navrhovateľ s ňou náhradu schodku neprerokoval, uviedol, že toto prerokovanie a oznámenie
nemá charakter procesne právnej podmienky, ktorá by zamestnávateľovi bránila uplatniť si nárok na
súde, stanovená mesačná lehota má len poriadkový charakter a začína plynúť zistením škody, pričom
nemá vplyv na začiatok premlčacej lehoty. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti týkajúcej sa odporkyni 2/ podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu voči odporkyni 2/
v plnom rozsahu vyhovieť nesúhlasiac so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa Poukázal
na rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka



práce, kedy zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca a osobitnou zodpovednosťou za
vzniknutý schodok, kedy sa zavinenie hmotne zodpovedného zamestnanca zo zákona predpokladá,
preto zamestnávateľ nie je povinný v týchto prípadoch hmotne zodpovednému zamestnancovi v súdnom
konaní o náhradu schodku preukazovať aj jeho zavinenie, resp. dokazovať, že schodok zavinil, ako aj
na ust. § 182 ods. 3 Zák. práce, v zmysle ktorého sa zamestnanec môže zbaviť zodpovednosti celkom
alebo sčasti, iba ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia alebo ak
sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, kedy
dôkazné bremeno ohľadom preukázania, či k takémuto zbaveniu sa zodpovednosti za škodu došlo
a z akých dôvodov, nesie odporca ako spoločne zodpovedný zamestnanec. Mal za to, že žalovaný
zamestnanec musí pred súdom preukázať nielen to, že predmetný schodok vznikol zavinením iného ale
musí dokázať aj to, že medzi takýmto zavineným konaním inej osoby a vzniknutým schodkom je daná
aj príčinná súvislosť, musí teda preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol tak, ako
vznikol. Podľa neho k záveru, že schodok vznikol celkom alebo sčasti zavinením tretích osôb, nestačí
preukázať len to, že aj keď by aj jeho zavinením mohla vzniknúť situácia, dávajúca možnosť zákazníkom,
či akýmkoľvek iným osobám kradnúť tovar z tejto predajne počas celého daného inventúrneho obdobia
v takom rozsahu, že toto mohla byť jediná príčina vzniku tohto schodku, k čomu je ale potrebné
jednoznačne preukázať aj to, že celý tento schodok, ohľadne ktorého sa podľa súdu odporkyňa 2/ takto
údajne úspešne zbavila svojej zodpovednosti zaň, je v priamej príčinnej súvislosti s takýmto zavineným
konaním na jeho strane ako zamestnávateľa. Poukázal na to, že žiaden takýto dôkaz ani zo strany
odporkyne doposiaľ nebol produkovaný a ak takýto dôkaz nie je, mal za to, že ani súd nemal podľa
zákona rozhodnúť tak, ako rozhodol, t.j. tak, že práve z tohto dôvodu jeho návrh voči odporkyni 2/ v celom
rozsahu zamietol. Ani z technického hľadiska podľa neho nie je možné, aby k predmetnému schodku
na predajni došlo iba krádežami tovaru. Uviedol, že výpoveďami svedkov A. M. H. bolo preukázané, že
fyzická inventúra tovarových zásob dňa 20.4.2006 bola vykonaná riadne a že presne a úplne odzrkadľuje
reálny stav hodnôt tovaru, ktorý sa v deň tejto fyzickej inventúry skutočne nachádzal v danej predajni, o
čom všetky prítomné zamestnankyne, vrátane odporkyne 2/ podpísali aj osobitné písomné vyhlásenie.
Podotkol, že v súvislosti so schodkom zisteným inventúrou, ktorá časove predchádzala tejto inventúre
(obdobie od 16.1.2006 do 29.2.2006) odporkyňa 2/ nebola v konaní úspešná a rozsudkom Okresného
súdu sp. zn. 4C 656/2008 bola zaviazaná na plnú náhradu tohto jej podielu z predchádzajúceho schodku,
ktorý rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co 160/2009. Uviedol,
že v súvislosti so schodkom zisteným inventúrou, ktorá časove bezprostredne nasledovala po tejto
inventúre (za obdobie od 20.4.2006 do 21.11.2006) odporkyňa 2/ síce bola úspešná a súd ju na náhradu
tohto následného schodku nezaviazal, ale iba z dôvodu, že počas tohto následného inventúrneho
obdobia jej pracovný pomer u neho skončil a odporkyňa 2/ preukázala, že pri svojom odchode z
pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry, ktorú vtedy nevykonal. Mal však za to, že uvedená
okolnosť nemá žiadny vplyv na jej zodpovednosť za schodok zistený počas tohto inventúrneho obdobia.

Odporkyňa 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že v dohode o hmotnej zodpovednosti ani nemala uvedené,
za ktoré hodnoty (tovar) zodpovedá, kde sa nachádzajú, kde sú skladované.

Nakoľko predmetná predajňa bola malá a nevyhovujúca na skladovanie tovaru, tento bol uložený aj
pred predajňou na spoločnej chodbe, ktorú využívali aj iné organizácie nachádzajúce sa v budove. Mala
preto za to, že za tovar mimo predajne nemôže zodpovedať. Za preukázané v konaní považovala, že
navrhovateľ nevytvoril podmienky pre riadnu starostlivosť vo zverené hodnoty i napriek tomu, že ho
zamestnankyne prostredníctvom vedúcej predajne na to upozorňovali a bolo mu to zrejmé aj z výsledkov
inventarizácii. Podľa nej zamestnávateľ má v zmysle Zákonníka práce zabezpečiť také pracovné
podmienky, aby si mohli zamestnanci riadne plniť svoje pracovné povinnosti a ak zistí nedostatky, má
urobiť vhodné opatrenia na ich odstránenie. Poukázala na to, že aj v predchádzajúcich obdobiach boli
inventarizáciami zistené schodky, ktoré nemuseli vzniknúť, keby navrhovateľ bol urobil opatrenia na
predchádzanie ich vzniku. Uviedla že netvrdila, že schodok vznikol len krádežami tretích osôb, ani súd
a svedkovia, ale len konštatovali aký systém bol v predmetnej predajni. Ku konštatovaniu navrhovateľa
k predchádzajúcej inventarizácii a súdnym konaniam vedeným v súvislosti s ňou uviedla, že jej obrana
nebola rovnaká ako v tomto konaní a zo strany súdu neboli vykonané ňou navrhované dôkazy.

Odporkyňa 1/ odvolací návrh nepodala.



Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
v napadnutej zamietajúcej časti bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie ej dôvodné.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok v zmysle ustanovenia § 182 Zákonníka práce
je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá
dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených
na obeh alebo obrat a zavinenie zamestnanca, ktoré sa pri tomto druhu zodpovednosti predpokladá.

Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je
povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce).
Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný
vyúčtovať, chýbajú. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182
Zákonníka práce. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme
schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce). Schodkom je rozdiel medzi skutočným
stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než
stav účtovný. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca;
pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ
nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí
preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok vznikol napríklad živelnou udalosťou alebo že
schodok vznikol zavinením iných osôb). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti
napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so
zverenými hodnotami, alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená - v takom
prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotou
riadne hospodáriť a starať sa o ňu.

Počnúc vznikom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom sú obidvaja
títo účastníci pracovného procesu povinní konať preventívne, aby nevznikala škoda ani jednému,
ani druhému. Zamestnávatelia majú teda vytvárať riadne pracovné podmienky a zabezpečovať také
zdravé a uspokojivé pracovné prostredie, aby škoda zamestnancom ani len nehrozila, nieto vznikla.
Zamestnávatelia sú povinní robiť i opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov.

Medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou
zo dňa 24.11.2005, na základe ktorej odporkyňa 2/ bola u navrhovateľa zamestnaná ako predavačka
v predajni 2550 na ul. Záhoráckej v Malackách a v tento deň podpísala s navrhovateľom aj Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty -
ceniny, tovar a zásoby ,podľa inventúry, ktoré je povinná vyúčtovať v zmysle § 182 Zák. práce, ako
aj za všetky iné hodnoty, ktoré jej v čase trvania jej pracovného pomeru so zamestnávateľom budú
zverené na vyúčtovanie. a v plnom rozsahu zodpovedala za schodok vzniknutý na všetkých verených
hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať a v prípade, že bude spolu s viacerými zamestnancami,
ktorí mali tiež uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti, vykonávať prácu, bude zodpovedná za
vzniknutý schodok spoločne s nimi. V danom prípade v predmetnej predajni potravín v Malackách
na ul. Záhoráckej stredisko 2550 vznikol schodok za inventúrne obdobie od 29.3.2006 do 20.4.2006
vykonanou inventarizáciou hodnôt zverených na vyúčtovanie vo výške 32.677,90 Sk ako celkový
rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom, ktorý
bol upravený v zmysle vnútropodnikového predpisu navrhovateľa koeficientmi normovaných strát a
koeficientom nákupných cien na výšku 21.709,11 Sk. Navrhovateľ si voči odporkyni 2/ uplatňoval nárok
na náhradu vzniknutého schodku vo výške 62,21 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.9.2006 do
zaplatenia. Pracovný pomer odporkyne 2/ u navrhovateľa skončil dohodou dňom 31.5.2006.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že odporkyni 2/ sa podarilo v konaní
preukázať, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia s poukazom na ust. § 183 ods.



3 Zák. práce, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v predajni sa nenachádzali skladové
priestory a tovar, ktorý bola odporkyňa 2/ povinná vyúčtovať spolu s ostatnými pracovníkmi sa
ponechával v spoločných priestoroch chodby, ku ktorým mali prístup cudzie osoby (palety, prepravky),
v predajni sa nenachádzal kamerový systém a v čase vykladania tovaru nebola v predaji riadne
zabezpečená kontrola dostatočným počtom pracovníkov, v predajni neboli vytvorené podmienky pre
nakládku a vykládku tovaru na paletách do predajne tak, aby bola vykonávaná riadna ochrana tovaru.
Vykonaným dokazovaním, a to nielen výpoveďou navrhovateľky, ale aj výpoveďami svedkyne S. Q. M.
L. H.Č., ktorá vykonávala aj vedúcu predajne, bolo zistené, že tovar do predajne navrhovateľa 2550
sa dodával na paletách, ktoré sa uložili na spoločnej chodbe, stalo sa, že niekedy tovar chýbal. Na
nedostatočné priestory pre uskladnenie tovaru neustále upozorňovali navrhovateľa, avšak k žiadnej
náprave nedošlo, nedalo sa s ním dohodnúť. Od spoločnej chodby mali kľúče aj iní ľudia, napr. z firiem.
Predajňa nemala vyhovujúce skladové priestory a k zmene podmienok došlo až po vykonanej inventúre.
Navrhovateľ ako zamestnávateľ si tak do inventarizácie vykonanej za inventúrne obdobie od 29.3.2006
do 20.4.2006 nesplnil svoju povinnosť na odstránenie nedostatkov pri skladovaní tovaru v predmetnej
predajni a jeho zabezpečeniu proti akémukoľvek odcudzeniu alebo manipulácii s ním osobami,
ktoré neboli jeho zamestnancami, napriek tomu, že bol na tieto nedostatky zo strany zamestnancov
prostredníctvom vedúcej predajne upozorňovaný, čím nesplnil svoju preventívnu povinnosť zabrániť
vzniku schodku, prípadne inej škode na tomto tovare. Nevytvoril tak vhodné podmienky aj odporkyni 2/ na
hospodárenie so zverenými hodnotami, z ktorého dôvodu sa odporkyňa 2/ zbavila svojej zodpovednosti
za vzniknutý schodok v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce. Námietka navrhovateľa, že aj keď
by čiastočnou príčinou schodku boli aj zavinené skutočnosti z jeho strany ako zamestnávateľa, že
nie je preukázané, že celý schodok by vznikol len krádežami, ktoré by páchali iné osoby, nebola
dôvodná, pretože práve z dôvodu, že nebolo zistené, či ku krádežiam došlo a v akom rozsahu,
nebolo by možné ani jednoznačne určiť prípadnú inú mieru zavinenia okrem navrhovateľa zanedbaním
prevenčnej povinnosti aj mieru zavinenia zamestnancov, teda aj odporkyne 2/ a preto, keď navrhovateľ
ako zamestnávateľ si túto svoju prevenčnú povinnosť na zabezpečenie ochrany tovaru nezabezpečil,
nesie za to zodpovednosť a túto nemožno prenášať na jeho zamestnancov, ktorí nemohli so zverenými
im hodnotami z tohto dôvodu riadne hospodáriť. Taktiež nebola dôvodná ani námietka navrhovateľa,
že schodok bol zistený aj za obdobie predchádzajúce predmetnému inventarizačnému obdobiu a že
odporkyňa 2/ bola rozhodnutím súdu zaviazaná k náhrade svojho podielu na schodku, nakoľko takýmto
rozhodnutím nie sú súdy v ďalších konaniach viazané a navyše naopak, skutočnosť, že v predmetnej
predajni vznikali schodky za viaceré inventarizačné obdobia po sebe, svedčia len o tom, že navrhovateľ
mal vedomosť o tom a žiadne opatrenia pre dostatočné zabezpečenie tovaru, za ktorý niesli hmotnú
zodpovednosť, nevykonal.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti voči
odporkyni 2/ ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko
rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z
dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6C/432/2008

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1608203159)

  1. 28. 10. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/605/2013 z 28. 10. 2014 (toto rozhodnutie)
  2. 28. 10. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/605/2013 z 28. 10. 2014

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam