Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/557/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206044 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1609206044.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX M. W. V., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 389,04 EUR istiny s príslušenstvom, , trovy rozhodcovského konania 147,08 EUR, trovy exekučného konania vedeného súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 23Er/2957/2009-10 zo dňa 19.09.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/2957/2009-10 zo dňa 19.09.2013, p o t v r d z u j e. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške 81,75% ročne, zo sumy 381,08 EUR od 29.03.2009 do zaplatenia, vyhlásil za neprípustnú a túto v tejto časti zastavil, opierajúc sa o § 57 ods. 3 a § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“). V odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnej veci sa vedie exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, pod sp.zn. SR 03768/09 zo dňa 03.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť dňa 25.06.2009. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 443,48 EUR spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 435,52 EUR od 16.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 147,08 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 EP a § 52 a nasl. ust. Občianskeho zák., z úradnej povinnosti exekučný súd skúmal, či žiadosť o vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, keďže vzťah medzi oprávneným a povinným, vychádzajúci zo zmluvy o úvere č. 1050017 zo dňa 16.07.2008 vyhodnotil ako spotrebiteľský a zistil, že uvedené plnenie je v časti úrokov z omeškania nesúladné so zákonom je neprijateľnou podmienkou, teda je plnením právom nedovoleným, čo znamená, že exekučný titul má vady, čo do svojej materiálnej povahy. Exekúciu hodnotil ako neprípustnú a túto zastavil v časti úrokov z omeškania nad hranicu stanovenú § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „n.v.“), ktoré aplikoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa § 3 n.v., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Spotrebiteľ sa dostal do omeškania s platením splátok dňa 19.03.2009. V týchto dňoch bola diskontná sadzba Národnej banky Slovenska určená vo výške 1,50%, úrok z omeškania teda predstavuje 9,50 %. Rozhodcovský súd priznal oprávnenému úroky z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, a preto exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v časti úrokov z omeškania vo výške, prevyšujúcej právnymi predpismi prípustnú výšku úrokov z omeškania, teda vo výške 81,75 % ročne (91,25% - 9,50% podľa občiansko-právnych predpisov v spojení s citovaným nariadením vlády SR). Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že: - v predmetnej veci nejde o vzťah spotrebiteľský - občianskoprávny, ale vzťah obchodno-záväzkový, nakoľko predmetom dohody účastníkov je zmluva o úvere podľa § 497 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), z čoho plynie, že ustanovenie § 369 ods. 1 ObchZ má dispozitívnu povahu a výška úrokov z omeškania sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a nie je možné odvodiť pre obchodno-záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (Uznesenie NS SR zo dňa 16.05.1996, sp.zn. 3 Obdo 3/96). - Podľa bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak sa stane celý dlh splatným naraz, v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Takto formulovaný úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Jeho výška nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného). - Súd nemôže odvolávajúc sa na dobré mravy moderovať dohodnutý úrok z omeškania, ktorý je sankciou a postihuje dlžníka, ak tento poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Navyše pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a čas splní. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne. Oprávnený opiera svoj návrh na vykonanie exekúcie o rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp.zn. SR 03768/09 zo dňa 03.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009 a vykonateľnosť dňa 25.06.2009. Z tohto rozhodcovského rozsudku pre povinného plynie povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 443,48 EUR spolu s 0,25% denným úrokom z omeškania zo sumy 435,52 EUR od 16.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 147,08 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Niet teda sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul - vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Vo vykonávacom konaní, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, t.j. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, ktoré ako listina vydaná oprávneným orgánom, musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie (exekučným titulom z hľadiska materiálnych predpokladov je skúmaný vlastný výrok rozhodnutia). Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a ostatne presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130). Práve tieto náležitosti robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa napriek tomu nesprávne vedená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods. 1 písm. a/ EP). Formálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu stanovuje vzhľadom na charakter vykonávaného exekučného titulu, zákon o rozhodcovskom konaní. Pri skúmaní formálnych podmienok však exekučný súd na seba nepreberá všetky kompetencie rozhodcovského súdu, alebo súdu konajúceho v základnom konaní na základe žaloby podľa § 40 ZoRK, neskúma presvedčivosť, či argumentačnú úplnosť dôvodov exekučného titulu. Podľa § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Podľa § 35 ZoRK, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Niet sporu, že v predmetnej veci exekučný titul nebol preskúmavaný režimom predpokladaným v § 37 ZoRK. Treba zdôrazniť, že v čase rozhodovania rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktoré je súčasťou legislatívne upraveného civilného procesu, Slovenská republika (novelou ZoRK vykonanou pod č. 71/2009 Z.z. účinnou dňom 01.07. 2009) vniesla i do tohto zákona (§ 33 ods. 2) požiadavky kladené Smernicou č. 93/13/EHS na členské štáty v súvislosti s vyžadovanou ochranou spotrebiteľa, hoci hmotnoprávnu ochranu spotrebiteľa boli rozhodcovské súdy povinné rešpektovať i pred touto novelou. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok spĺňa materiálne podmienky vykonateľnosti, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní rozširuje v citovanom ustanovení. Z hľadiska systematického usporiadania znenia zákona je písmeno a) venované možnosti zastavenia bežiacej exekúcie (teda nie tomu štádiu konania v ktorom sa prejednávaná vec nachádza), písmeno b) sleduje podmienky kladené na exekučný titul a ostatne písmeno c) sa týka výlučne predmetu plnenia vyplývajúceho z rozhodcovského rozhodnutia. Predmetom skúmania exekučného súdu v tomto prípade bola otázka, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. A takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nielen spotrebiteľa). Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna (napr. právny predpis účinný po vzniku záväzku zakazuje toto plnenie), alebo faktická (napr. vec individuálne určená podľahla skaze). Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu je zrejmé, že tento rešpektoval obmedzený rozsah svojej prieskumnej kompetencie a hodnotiac vzťah medzi oprávneným a povinným, ako vzťah občianskoprávny, pristúpil k moderovaniu výšky úrokov z omeškania určený v exekučnom titule. Hodnotiť vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah občianskoprávny umožňuje to, že oprávnený síce poskytol povinnému peňažné prostriedky na základe úverovej zmluvy uzavretej podľa ustanovení § 497 a nasl. ObchZ, čo by navodzovalo, že by sa malo jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 odsek 3 ObchZ, ktorý by sa mal spravovať výlučne Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu, či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa. Avšak podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Konkrétna zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16.07.2008, teda už v čase účinnosti uvedenej novely OZ. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Keďže predmetom zmluvy je plnenie peňažné, deliteľné, neplatným bude dojednanie len v tej časti, v ktorej takáto dohoda presahuje zákonom predpísané obmedzenie. Týmto obmedzením úroku z omeškania je hranica stanovená v § 3 n.v., ktorú exekučný súd správne aplikoval vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa § 3 n.v., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže sa spotrebiteľ dostal do omeškania s platením splátok dňa 19.03.2009, k tomuto dňu predstavovala diskontná sadzba Európskej centrálnej banky výšku 1,50%, t.j. úrok z omeškania predstavuje 9,50%. Keďže rozhodcovský súd priznal oprávnenému úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, exekučný súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v časti úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej právnymi predpismi prípustnú výšku úrokov z omeškania, teda vo výške 81,75 % ročne (91,25% - 9,50%). Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, na základe citovaných zákonných ustanovení, rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil, keďže sa, po preskúmaní spisového materiálu, zisteného skutkového a právneho stavu, stotožnil s jeho záverom a právnym hodnotením prípustnosti exekúcie čo do vymáhanej sumy úrokov z omeškania. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie §-u 142 ods. 1 OSP, keďže povinný mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak mu v tejto súvislosti žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne, v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.