Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/357/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710200253 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710200253.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. O., H.. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: P.. Q. O., H.. XX.XX.XXXX, C. C. Q. X, zast. JUDr. Evou Csémiovou, advokátkou, AK Bratislava, Wolkrova 4, a P.. U. M., H.. XX.XX.XXXX, C. C., Ľ. H.. XXX/XX, zast. Mgr. Simonou Dobiašovou, advokátkou, AK Bratislava, Šoltésovej 18, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a určenie výživného a o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 30.04.2013, č.k. 12P 9/2010-532, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca s maloletou B. O., H.. XX.XX.XXXX sa p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 12.05.2010. Zročné výživné za obdobie od 12.05.2010 do 30.04.2013 v sume XX.XXX € sa otcovi povoľuje splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.05.2013 pod stratou výhodou splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 30.04.2013, č.k. 12P 9/2010-532 návrh otca na úpravu styku s maloletou B. O., H.. XX.XX.XXXX zmietol. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou XXX € od 12.05.2010 do 30.04.2013 a sumou XXX € mesačne od 01.05.2013. Zročné výživné za obdobie od 12.05.2010 do 30.04.2013 v sume XX.XXX € povolil otcovi splácať v XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc 01.05.2013, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine s poukazom na dohodu rodičov. Pre narušenú komunikáciu rodičov a vážne zdravotné problémy maloletej vyžadujúce si intenzívnu komunikáciu matky s lekármi určil, že maloletú zastupovať a spravovať jej majetok bude matka. O úprave styku otca s maloletou rozhodol podľa § 36 ods. 1 za použitia ust. § 25 a § 26 Zák. o rodine, pričom ho vyhodnotil v súčasnej dobe ako nevhodný, s prihliadnutím na opakovaný prejav maloletej, závery znaleckého posudku, ako aj vyjadrenie znalca v konaní. Pokiaľ ide o prejav vôle maloletej, poukázal na právo dieťaťa vyjadriť sa k otázkam ktoré sa ho týkajú, vyplývajúce nielen zo Zákona o rodine, ale aj z Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorých právnych noriem záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní treba hodnotiť ako prioritný. Z tohto pohľadu vyhodnotil prejav vôle maloletej a pri rozhodovaní prihliadol na názor maloletej, ktorá má 15 rokov a ktorá svoj názor, pocity a momentálnu situáciu ohľadne stretávania s otcom jednoznačne odprezentovala, a to ako pred súdnym znalcom, kolíznym opatrovníkom, tak aj súdom. Návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou nevyhovel s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj vyjadrenie maloletej, ktorá sa o otcovi vyjadrila pozitívne, žiadala však, aby bolo rešpektované jej rozhodnutie že momentálne sa s otcom stretávať nechce, čo však v budúcnosti nevylúčila. Súd apeloval na oboch rodičov, aby spoločne hľadali riešenie v danej situácii, ktoré však musí byť v prvom rade odrazom vôle maloletej, rešpektovanie ktorej je predpoklad, že v budúcnosti sa vzťahy medzi otcom a maloletou upravia tak, že nebude potrebné rozsah ich stretávania akokoľvek upravovať. Konštatoval, že ide o dlhodobý proces, ale ak obaja rodičia deklarujú, že im záleží v prvom rade na záujme ich spoločného dieťaťa, tak musia byť trpezliví a hlavne musia potreby maloletej 15 ročnej dcéry vnímať citlivejšie než to bolo doposiaľ. Podľa názoru súdu postoj oboch rodičov k celej situácií doposiaľ nebol efektívny, nakoľko maloletá opakovane odmieta stretávať sa s otcom a akékoľvek nútenie maloletej vzhľadom na jej vek v súčasnej dobe by bolo kontraproduktívne. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď na strane maloletej zohľadnil jej vek, zdravotný stav (homeopatická liečba, citlivosť na laktózu a ostatné zdravotné problémy), školské aktivity, športovú činnosť maloletej - (tenis, činnosť finančne náročnú, na tejto sa však zhodli obaja rodičia ešte v čase keď žili v spoločnej domácnosti), náklady na kultúru, ošatenie, obutie. S vyčíslením nákladov matkou vo výške X.XXX € mesačne sa nestotožnil, uvedená suma sa mu javila ako nadnesená s poukazom na vek maloletej, rovnako sa nestotožnil s tvrdením otca, že je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, nakoľko podľa názoru súdu uvedená suma nepokrýva ani zlomok skutočne vynaložených výdavkov na maloletú zo strany matky. Poukázal na to že otec je živnostník v oblasti zmenárenstvo, programovanie PC, a sprostredkovanie obchodu, z tejto činnosti má dlhodobo príjmy, ktoré mu umožňovali finančne a materiálne zabezpečovať dve rodiny. To, že v čase súdneho konania nastali presuny majetkových podielov v podnikaní na manželku, darovanie rodinného domu plnoletej dcére, v ktorej nehnuteľnosti naďalej otec býva, zrušenie BSM za trvania manželstva atď., vyhodnotil ako zbavovanie sa majetku zo strany otca, ktoré skutočnosti nemôžu mať vplyv na výšku výživného. Konštatoval, že obaja rodičia ešte v čase, keď ich vzťahy neboli narušené nastavili životnú úroveň maloletej na vyššiu úroveň ako je bežné, z ktorého dôvodu by nebolo v záujme maloletej, aby po rozchode jej rodičov životná úroveň maloletej podstatne klesla. Zdôraznil, že životná úroveň maloletého dieťaťa by mala byť porovnateľná so životnou úrovňou jeho rodičov, čo v prípade otcom navrhovanej výšky výživného 100 € mesačne by ohrozovalo práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa. Za primerané výživné považoval sumu XXX € mesačne od podania návrhu matky, t.j. od 12.05.2010, ktorú sumu od 01.05.2013 vzhľadom k tomu, že uplynula doba 3 rokov za ktoré obdobie sa odôvodnené potreby maloletej zvýšili, upravil sumu výživného na XXX € mesačne. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške XXX € mesačne, vo zvyšnej časti jej návrh zamietol. Zročné výživné od podania návrhu do svojho rozhodnutia vyčíslil, do vyčísleného výživného započítal otcovi sumu, ktorú na výživu maloletej v uvedenom období uhradil. Vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. s poukazom na návrh oboch rodičov, takisto prehlásenie otca, že hotovosť ( XX.XXX € ) momentálne nemá. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia návrhu na úpravu styku a v časti určenia výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletej, ktorý v napadnutých výrokoch žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, jeho stretávanie s maloletou upraviť v Centre pedadogicko-psychologického poradenstva a prevencie Bratislava II, každý týždeň v mesiaci v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky. Výrok o výživnom žiadal zmeniť tak, že na výživu maloletej bude prispievať sumou XXX € mesačne od 12.05.2010 do 30.04.2013 a sumou XXX € mesačne od 01.05.2013. Na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 12.05.2010 do 30.04.2013 vo výške X.XXX € žiadal povoliť mesačné splátky vo výške XX €, počnúc 01.05.2013. V prípade, že odvolací súd nevyhovie jeho odvolaciemu petitu, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za pochybenie súdu a nesprávny postup súdu považoval to, že rozhodol len o zverení maloletej a určení výživného, nerozhodol však o jeho úprave styku s maloletou. Podľa názoru otca rozhodnutie súdu o zverení do osobnej starostlivosti podľa ust. § 36 ods. 1 Zák. o rodine musí byť spojené s rozhodnutím o výživnom na maloleté dieťa podľa ust. § 65 Zák. o rodine, pričom do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom podľa ust. § 25 Zák. o rodine, keďže podľa ust. § 36 ods. 1 tretia veta Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností je povinný primerane aplikovať ust. § 24, § 25, § 26 Zák. o rodine. Pri úprave styku treba zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo stretávať sa so svojim dieťaťom a toto právo možno obmedziť len v prípade, ak tu existuje odôvodnená obava, že realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie dieťaťa. Obmedzenie alebo zákaz styku nemožno vysloviť, ak dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, pričom akékoľvek výhrady jedného rodiča voči druhému nemôže byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Rovnako nemôže byť dôvodom na obmedzenie styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, a to najmä vtedy, ak by takýto postoj dieťaťa a jeho nechuť k druhému rodičovi bola spôsobená zámerným ovplyvňovaním zo strany rodiča, ktorému bolo dieťa zverené. Na základe uvedeného vyslovil názor, že neupravenie styku maloletej s ním v nadväznosti na vyjadrený názor maloletej, ktorý je ovplyvnený matkou, je v rozpore so zákonom priznávajúcim mu právo stretávať sa so svojou dcérou. V tomto smere poukázal aj na závery znaleckého posudku S.. Z., ako aj skutočnosť, že zmena postoja maloletej nastala v dôsledku negatívneho ovplyvňovania zo strany matky a jej dcér, čo mal preukázať aj výsluch navrhovaného svedka Z.. U. A., ktorého súd odmietol v konaní vypočuť. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného, s touto sa nestotožnil, rovnako sa nestotožnil s názorom súdu, že by nebolo v záujme maloletej, aby po rozchode rodičov životná úroveň maloletej podstatne klesla. Mal za to, že ak dôjde k rozchodu rodičov, životná úroveň dieťaťa sa vždy čiastočne zníži, avšak konštatovanie súdu, že v období pred rokom 2010 bol údajne natoľko solventný, že dokázal financovať dve rodiny a nastaviť maloletej nadštandardnú životnú úroveň je absolútne nepravdivé, ničím nepreukázané. Počas spolužitia s maloletou a matkou použil všetky svoje finančné prostriedky patriace do BSM s jeho manželkou na financovanie chodu domácnosti matky a maloletej, čo bol dôvod, pre ktorý jeho manželka trvala na zrušení BSM a jeho vyporiadaní. Vyhodnotenie súdom prvého stupňa, že sa zbavoval majetku tým, že vyporiadal BSM je nedôvodné, ako vyplýva aj z rozsudku o vyporiadaní BSM, keď návrh na zrušenie BSM podala jeho manželka, nie on a bolo to ešte pred podaním návrhu v danej veci. Takisto absolútne nedôvodný je záver súdu, že darovaním domu sa zbavil majetku, keď tento dom daroval staršej dcére ešte pred narodením maloletej, čo mal súd prvého stupňa preukázané darovacou zmluvou, ako aj listom vlastníctva. Naopak súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal zbavovaním sa majetku matkou, ktorá ako bolo preukázané predala Š. byt v Bratislave za XX.XXX €, rodinný dom z predchádzajúceho manželstva za 5.000.000,-Sk, chalupu v obci V. za XX.XXX €, ako aj majetkovými pomermi matky, ktorá je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v C. v hodnote cca XXX.XXX €. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým, že matka podniká v odbore účtovníctva, avšak údajne má len minimálnu mzdu, údajne žije len z výnosu z predaja nehnuteľností. Súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že životná úroveň matky sa zvýšila predajom vyššie uvedených nehnuteľností. Podľa jeho názoru príjmové, ale aj majetkové pomery matky v súčasnosti vysoko prevyšujú jeho majetkové pomery, pričom nemá ani dostatočne vysoký príjem na to, aby mohol platiť určené výživné na maloletú, ktorej životná úroveň je neporovnateľne vyššia v porovnaní s jeho. Pri určení výšky výživného súd podľa jeho názoru nezohľadnil jeho vek, ako aj fakt, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a jeho príjem z podnikateľskej činnosti sa od roku 2010 značne znížil. Poukázal tiež na skutočnosť, že v máji 2013 ukončil podnikateľskú činnosť, následne podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku. K odvolaniu priložil potvrdenie o ukončení podnikania k 04.05.2013 a rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznanie predčasného starobného dôchodku vo výške XXX,XX € mesačne od 20.05.2013. K odvolaniu otca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na úpravu styku vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä záverov znaleckého posudku, vyjadrenia znalca, ako aj vyjadrenia maloletej, ktorá vo veku 15 rokov mala právo sa k veci vyjadriť. Maloletú žiadnym spôsobom vo vzťahu k otcovi neovplyvňovala, čo maloletá potvrdila aj pri svojom výsluchu na súde, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom svedka, výpovede ktorého sa otec dožadoval. Pokiaľ ide o výživné, tvrdenie otca, že všetky finančné prostriedky použil na financovanie domácnosti jej a maloletej a preto bol donútený svojom manželkou zrušiť BSM, previesť firmu na ňu je účelové a zavádzajúce. Po odchode zo spoločnej domácnosti prestal na maloletú prispievať, z uvedeného dôvodu musela odpredať svoje nehnuteľnosti a získať finančné prostriedky bez ktorých by nebola schopná znášať náklady na výchovu a opateru maloletej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otec už v priebehu súdneho konania sa úmyselne zbavoval svojho majetku, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti k maloletej. Podnikal nielen ako fyzické osoba, ale tú istú činnosť vykonával aj v rámci spoločnosti M. - E. K..Q..X... Na pojednávaní dňa 10.08.2010 na otázku súdu odpovedal, že podniká nielen na živnosť, ale aj v rámci uvedenej spoločnosti, následne na ďalšom pojednávaní dňa 14.12.2010 už oznámil, že od 01.12.2010 jedinou spoločníčkou uvedenej firmy sa stala jeho manželka a to na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenú medzi nimi dňa 01.12.2010. Podľa jej názoru majetkové pomery otca sú i naďalej nadštandardné už aj vzhľadom k tomu, že žije so svojou manželkou, na ktorú účelovo previedol celý majetok v spoločnej domácnosti. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Pokiaľ ide o výrok rozsudku ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou, tento je vecne správny, s názorom vysloveným v písomnom odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil. Spôsob rozhodnutia zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, na zistenie skutkového stavu súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania, z ktorého dôvodu námietky otca o nevykonaní dôkazu výsluchom ním navrhnutého svedka nie sú dôvodné, keďže tento dôkaz v súčasnej dobe by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci. Tým, že sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s vysloveným názorom súdom prvého stupňa, na tento v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Na podporu správnosti napadnutého výroku a v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva, že chápe, že otec ako podnikateľ navrhuje konkrétne, presne vymedzené a súdne vynútiteľné riešenie, ktorým chce dosiahnuť zmenu postoja maloletej a dosiahnuť, aby sa styk maloletej s ním realizoval. Aj keď odvolací súd na jednej strane chápe otca, na druhej strane musí pochopiť otec, že dieťa je živá bytosť a psychické prežívanie dieťaťa naviac vo veku 15 rokov, t.j. v období puberty, nie je možné podriadiť v súčasnej dobe za zisteného psychického stavu maloletej pod striktný režim, nakoľko by to malo tak ako to uviedol znalec, kolízny opatrovník aj súd kontraproduktívny účinok. Náprava narušeného vzťahu je citlivý, dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje najmä zo strany rodičov ústretovosť, konštruktívny prístup, vzájomnú komunikáciu, pri ktorej by obaja rodičia mali brať ohľad v prvom rade na záujem ich maloletého dieťaťa. Z tohto pohľadu posudzoval vec aj súd prvého stupňa a pokiaľ po vykonanom dokazovaní, najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania a názor maloletej, na ktorý súd prvého stupňa správne prihliadal, návrh otca zamietol, s jeho názorom sa odvolací súd stotožnil. Pokiaľ otec vo svojom odvolaní poukazuje na svoje práva ako otca stretávať sa s maloletou, treba uviesť, že Zákon o rodine síce právo rodičovi stretávať sa s jeho dieťaťom priznáva, toto právo však nie je absolútne, čo znamená, že v prípade súdneho sporu toto právo treba vyhodnocovať aj z pohľadu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, pričom treba zdôrazniť, že v konaní starostlivosti o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa prioritným kritériom, keďže ako Zákon o rodine, tak aj Dohovor o právach dieťaťa priznáva maloletému dieťaťu zvýšenú ochranu, a to aj na úkor rodičov. V zmysle uvedeného nepochybil súd prvého stupňa, keď rozhodujúc o úprave výkonu rodičovských práv a povinností komplexne v zmysle § 36 ods. 1, v spojení s ust. § 25 a § 26 Zák. o rodine, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, určil vyživovaciu povinnosť otca a návrh otca na úpravu styku s maloletou zamietol. To, že návrh otca na úpravu styku zamietol, nemožno v danej konkrétnej veci chápať ako porušenie zákona tak ako to tvrdí otec v odvolaní, keď tento spôsob rozhodnutia vyplynul z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, s prihliadnutím na záujem maloletej. Odvolací súd však dáva matke do pozornosti, keďže je osobou ktorá pre maloletú predstavuje životnú istotu a zároveň maloletá je v jej osobnej starostlivosti, že je v prvom rade na nej pomôcť maloletej nadviazať, resp. obnoviť v minulosti dobrý vzájomný vzťah medzi maloletou a otcom, narušený v podstate sklamaním maloletej z odchodu otca a tým, že sa dozvedela o rodine otca. Aj podľa znaleckého posudku vzťah maloletej k otcovi je síce ambivalentný, avšak s prevahou pozitívnych väzieb a i keď v súčasnosti u maloletej prevažuje k otcovi rezervovaný postoj, je vnútorne nastavená k revitalizácii pôvodne pozitívneho vzťahu. Tým, že otec mal snahu prispieť k riešeniu veci konštruktívne a zmierlivo v rámci svojho jednoznačne pozitívneho vzťahu k maloletej, je o to dôležitejší postoj matky a jej pôsobenie na maloletú aj za pomoci odborníkov, nakoľko zotrvávanie v situácii v ktorej sa ako maloletá, tak aj rodičia nachádzajú od roku 2010, môže zanechať pri neriešení v konaní nastolených problémov nežiadúce následky najmä na zdravom psychickom vývoji maloletej. O tom, že ide o dlhodobé obdobie svedčí aj vyjadrenie Z.. Ľ. S., klinického psychológa, v starostlivosti ktorého je maloletá od novembra 2010 a jej konštatovanie, že zdravotné a psychické problémy maloletej úzko súvisia s rodinným konfliktom. Pri náprave vzťahu medzi maloletou a otcom by matka mala byť konštruktívnejšia, ústretovejšia, čo nevyjadruje jej postoj, keď po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 30.04.2013 navrhla zákaz styku otca s maloletou. Uvedené sa javí ak neochota matky participovať na obnovení vzťahu maloletej s otcom, hoci je práve ona osobou, ktorá významným spôsobom môže ovplyvniť prežívanie maloletej, jej city k otcovi. Pokiaľ ide o výživné, súd prvého stupňa pri jeho určovaní správne prihliadol na kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré na strane maloletého dieťaťa predstavujú jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich zárobkové možnosti, schopnosti, pri zachovaní zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na strane maloletej súd prvého stupňa správne zohľadnil jej fyzický vek, náklady na školskú dochádzku, zhoršený zdravotný stav preukázaný príslušnými lekárskymi správami, vyžadujúci si medikamentóznu aj doplnkovú liečbu hradenú matkou aj nad rámec zdravotného poistenia, záujmové aktivity - najmä športovú činnosť maloletej, a to tenis. Vo všeobecnosti ide o finančne nákladný šport, v danej veci ho však možno zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletej, keďže tomuto športu sa venuje od 6 rokov veku a obaja rodičia s uvedenou športovou aktivitou súhlasili a podporovali ju. Výživné v uvedenom období zodpovedá aj zisteným zárobkovým, majetkovým pomerom rodičov. Obaja rodičia sú podnikatelia, podnikajú ako fyzické osoby, zároveň sú konateľmi spoločností, matka v spoločnosti K. K..Q..X.., otec v spoločnosti M. - E. K..Q..X... Z príjmov vykázaných v daňových priznaniach na strane oboch rodičov ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd nevychádzal, nakoľko nedávajú obraz o skutočných príjmoch rodičov ako podnikateľov, naviac, keď samotní rodičia v konaní potvrdili vyššie príjmy, rovnako vyšším príjmom zodpovedá aj ich životná úroveň, ich celkové majetkové pomery. Na vyššiu životnú úroveň nastavili rodičia aj maloletú, a to minimálne v otázke športovej aktivity - tenis, náklady ktorého mesačne predstavujú cca XXX - XXX €. K životnej úrovni otca, keď nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že pred rokom 2010 bol natoľko solventný, že dokázal uživiť dve rodiny treba uviesť, že ide o účelovú obranu a ako takú ju vyhodnotil aj odvolací súd. Z obsahu spisu totiž jednoznačne vyplýva, že otec finančne podporoval matku aj maloletú a to ako nákupmi, tak aj finančnými prostriedkami, keď sama matka potvrdila, že do 01.01.2008 jej dával sumu XX.XXX,-Sk mesačne ( XXX,XX e ), v roku 2006 otec postavil pre maloletú a pre ňu 5-izbový rodinný dom. Rovnako aj otec na pojednávaní dňa 10.08.2010 potvrdil, že matku finančne podporoval, zabezpečoval jej domácnosť, trávili spolu dovolenky, lyžovačky a pod.. Súčasne žil otec s manželkou a dcérami, ktoré taktiež finančne podporoval, keďže v čase keď sa maloletá B. narodila boli ešte dve jeho deti ( E. B. A. ) maloleté. Aj matke a deťom narodeným z manželstva postavil rodinný dom, ktorý darovacou zmluvou spolu s manželkou previedli na staršiu dcéru E.. Skutkovým zisteniam na základe vykonaného dokazovania zodpovedá aj názor súdu prvého stupňa, že otec v priebehu konania sa začal zbavovať majetku. Obrana otca o dôvodoch prevodu obchodného podielu spoločnosti M. - E. K..Q..X.. na manželku je vysoko účelová, naviac okrem tvrdeného finančného vyrovnania s manželkou z titulu zrušeného BSM sa otec oficiálne zbavil možnosti podnikať v uvedenej doposiaľ prosperujúcej spoločnosti, s následným zrušením aj živnosti so zhodným predmetom podnikania ako v spoločnosti M. - E. K..Q..X.. k 04.05.2013, po ktorom kroku nasledovala žiadosť otca z 25.03.2013 o priznanie predčasného starobného dôchodku. Uvedené kroky otca v priebehu konania v rokoch 2010 - 2013 odvolací súd taktiež vyhodnotil ako účelové, so snahou otca zbaviť sa majetku a schopnosti dosiahnuť príjem, ktorý v rámci svojich podnikateľských aktivít od roku 1993 dosahoval. Vo vzťahu k zrušeniu BSM za trvania manželstva a jeho vyporiadaniu je zarážajúce, že návrh podala manželka otca až dňa 22.12.2009 z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti manžela, hoci podnikateľskú činnosť otec vykonával od 06.10.1993, rovnako spôsob vyporiadania obchodného podielu podľa dohody o vyporiadaní BSM z 30.04.2010 je účelový vo vzťahu k danému konaniu, keďže sa otec v podstate vzdal celého svojho obchodného podielu. Pokiaľ ide o darovanie rodinného domu otcom a jeho manželkou ich dcére E. M., v tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o zbavení sa majetku, nakoľko išlo o darovanie darovacou zmluvou zo dňa 17.04.1998, t.j. ešte pred narodením maloletej B., zrejme v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti otca. Naviac nemožno otcovi vyčítať, že daroval rodinný dom svojej dcére z manželstva, keď postavil rodinný dom aj pre maloletú B.. Napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že cena predmetnej nehnuteľnosti v roku 1998 podľa znaleckého posudku bola X.XXX.XXX,- Sk. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením otca v tom smere, že sa jeho životná úroveň a príjmové pomery od roku 2009 výrazne zhoršili, ani s tvrdením, že ich dôvodom bolo aj zrušenie BSM. Zrušenie BSM a jeho vyporiadanie spôsobom predloženým otcom je formálne a účelové vo vzťahu najmä k danému konaniu, naviac, keď otec spolu s manželkou žije v jednej domácnosti ( sám otec uviedol, že v roku 2009 sa k manželke vrátil ), s cieľom znížiť svoje príjmy, životnú úroveň v miere, ktorá by zodpovedala určeniu výživného vo výške XXX € mesačne v zmysle jeho návrhu. Tým, že ust. § 75 ods. 1 v druhej vete Zák. o rodine priamo upravuje postup súdu v prípade, ak sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, nepochybil súd prvého stupňa, keď s poukazom na zistený skutkový stav uvedené zákonné ustanovenia aplikoval. Rovnako z uvedeného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd, keď z totožných dôvodov ako súd prvého stupňa, t.j. že sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a majetkového prospechu pri rozhodovaní neprihliadol na otcom predložené ukončenie živnosti od 04.05.2013 a rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku vo výške XXX,XX € od 20.05.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu so vzdelaním otca, jeho skúsenosťami z oblasti podľa predmetu podnikania od roku 1993 nebol dôvod na odchod do predčasného starobného dôchodku, pričom otcom založené potvrdenie o žiadosti o zamestnanie v spoločnosti IH. z 18.06.2013 a spoločnosti A. L. O. K.. z 21.06.2013 nemožno vyhodnotiť ako nemožnosť sa zamestnať s potrebou odchodu do predčasného starobného dôchodku. Napriek uvedenému sa odvolací súd nestotožnil s výškou výživného od 01.05.2013 určenou súdom prvého stupňa vo výške XXX € mesačne, keď napriek dobe ktorá uplynula od roku 2010 dospel k záveru, že suma XXX € mesačne dostatočne zo strany otca pokrýva odôvodnené potreby maloletej v súvislosti s jej vekom, školskou dochádzkou, zdravotným stavom, záujmovými aktivitami. Je síce pravdou, že maloletá od 01.09.2012 navštevuje obchodnú akadémiu, čím sa jej potreby zvýšili, na strane druhej znížili sa jej náklady na športovú činnosť - tenis, keď matka pri vyšetrení maloletej dňa 09.04.2013 uviedla, že maloletá s tenisom skončila, uvedenú skutočnosť potvrdila aj na pojednávaní dňa 30.04.2013. Pri určení výšky výživného odvolací súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec pre maloletú a matku postavil v roku 2006 rodinný dom, čím jej zabezpečil komfortné bývanie. Odvolací súd rovnako prihliadol aj na zárobkové a majetkové pomery matky, keďže maloletá v jej veku si už nevyžaduje takú osobnú starostlivosť, ktorá by vyvažovala povinnosť matky finančne prispievať na jej výživu, z ktorého dôvodu obaja rodičia sú povinní zabezpečovať potreby maloletej aj vo finančnom vyjadrení. Pokiaľ ide o skutočný príjem matky, tento nekorešponduje s matkou predloženým príjmom podľa daňového priznania, rovnako majetkové pomery matky - vlastníctvo k rodinnému domu, úspory získané z predaja štvorizbového bytu v Bratislave, z predaja rodinného domu z predchádzajúceho vzťahu umožňujú finančné krytie maloletej zo strany matky v primeranom rozsahu. Pokiaľ ide o potreby maloletej vyčíslené matkou, ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd tieto považoval za nadhodnotené, nezodpovedajúce veku a potrebám maloletej, keď odvolací súd poukazuje na to, že matka v roku 2010 vyčíslila náklady maloletej vo výške XXX €, v roku 2011 už vo výške X.XXX,XX €,v roku 2012 X.XXX,XX €, pričom na strane maloletej od roku 2010 do roku 2011 nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by zvýšila jej potreby o XXX,XX € mesačne. Vyhodnotiac jednotlivé skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku a vo výroku o výške výživného XXX € mesačne od 12.05.2010 do 30.04.2013 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a rozsudok vo výroku o výške výživného XXX € mesačne od 01.05.2013 podľa § 220 O.s.p. zmenil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.