Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209048 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710209048.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: J.. B. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. X/X, A., zastúpený advokátom ]UDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom AK v Bratislave, Vajnorská 20, proti odporkyni: K. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. L.. B. XXXX/XX, V., zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, so sídlom AK v Bratislave, Riečna 2, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolania navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.4.2013, č.k. 4C 229/2010-291, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa určil, že Dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená medzi odporkyňou a W. M., T.. V., N. F. X.XX.XXXX, bytom v V., L.. B. XXXX/XX v Osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009, sp. zn. 13D 640/2008, na základe ktorej odporkyňa nadobudla po poručiteľovi Š. V., zomrelom dňa 20.11.2008 do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Modra, okres Pezinok, kat. územie Modra, zapísanú na LV č. XXXX ako byt č. XX, vchod č. XX, 9. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X,X,X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX, v podiele 1/6 je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania s použitím § 142 ods.2 O.s.p. rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42a ods.1,2,3, § 42b ods.1, § 116 Občianskeho zákonníka, keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu procesných návrhov účastníkov konania dospel k záveru o splnení zákonných predpokladov na odporovanie právneho úkonu - Dohody dedičov zo dňa 18.6.2009. Mal za to, že navrhovateľovi ako veriteľovi dcéry odporkyne, ktorej právny úkon bol v tomto konaní odporovaný, svedčí aktívna vecná legitimácia titulom exekučného titulu - Notárskej zápisnice N XXXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 1.12.2003 ( prinajmenšom čo do uznanej istiny, resp. jej polovice). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že k uzatvoreniu odporovanej dohody došlo v posledných troch rokoch od podania návrhu na súd dňa 6.8.2010, z listinných dôkazov navrhovateľa (zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2003, notárskej zápisnice N XXXX/XX, Nz XXXXXX/XX zo dňa 1.12.2003/, podporne z Dohody o vyporiadaní BSM bývalých manželov M. zo dňa 8.10.2009 ) mal za preukázané, že navrhovateľ má voči dcére odporkyne W. M., T.. V., ako dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku prinajmenšom vo výške istiny X XXX,XX eur ( XXX XXX,-Sk) s prísl. v zmysle dohody o vyporiadaní BSM a titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 1.12.2003 ( o ktorom dlhu dlžník v notárskej zápisnici zo dňa 1.12.2003 vyhlásil, že ho uznáva a súhlasí, aby táto zápisnica bola vykonateľným titulom), pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňa 29.3.2004 a i to, že dlžník v lehote splatnosti dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil. Zo správy súdneho exekútora o stave prebiehajúceho exekučného konania mal ďalej preukázané, že dcéra odporkyne ( dlžník ) nevlastní iný majetok, postačujúci k tomu, aby sa z neho vymáhaná pohľadávka navrhovateľa uspokojila a napriek vedomosti o tomto záväzku, ktorá skutočnosť zakladá objektívnu existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, uzatvorila s matkou ( osobou blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka) dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej prenechala odporkyni celý svoj zákonný dedičský podiel v čistej hodnote 12 XXX,XX eur. Súd prvého stupňa mal na základe uvedeného za to, že týmto právnym úkonom bezpochyby došlo k ukráteniu navrhovateľa ako veriteľa a získaniu prospechu na strane odporkyne. V tejto súvislosti mal bez právneho významu tvrdenie odporkyne o tom , že dedičskú dohodu s dcérou neuzavrela s úmyslom navrhovateľa ukrátiť, nakoľko ona sama nebola dlžníkom navrhovateľa. Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí konštatoval, že v prípade odporovaného právneho úkon, ktorý bol vykonaný medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, vedomosť osôb blízkych o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá - dôkazné bremeno preto spočíva na strane odporkyne, ktorá je povinná preukázať, že napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti jej úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol byť známy. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu takú činnosť, aby jej úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu objektívne musel byť daný, z výsledkov tejto činnosti poznala, resp. sa o tomto úmysle dozvedela. V posudzovanej veci odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní dohody o vyporiadaní dedičstva sa detí na existenciu ich dlhov nepýtala, a teda sa nepresvedčila, či ich právny úkon (prenechanie jej svojich dedičských podielov bez náhrady) neukracuje ich prípadných veriteľov. Za dôvodne pochybné považoval tvrdenie odporkyne o neexistencie vedomostí o pôžičkách manželov M. vzhľadom na skutočnosť, že dcéra odporkyne sa po rozpade svojho manželstva k matke ( odporkyni ) nakrátko uchýlila a práve „neštandardné" právne úkony manžela dcéry odporkyne boli dôvodom rozpadu ich manželstva. Odporkyňa v konaní žiadny dôkaz majúci preukázať, že úmysel svojej dcéry ukrátiť veriteľov pri uzavretí dohody o vyporiadaní dedičstva jej nebol známy a že ani pri náležitej starostlivosti ho poznať nemohla, v konaní neprodukovala. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu v dôvodnom rozsahu, t.j. v rozsahu v akom dcéra odporkyne uzavretím dohody o vyporiadaní dedičstva ako dlžník ukrátila navrhovateľa ( vo výške jej zákonného dedičského podielu 1/3 z 1/2/ ) vyhovel a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Proti zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania poukázal na to, že súd prvého stupňa mal v tejto otázke rozhodnúť podľa § 142 ods.1 O.s.p. s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľ uspel v tom, čo tvorilo meritum veci. Proti rozsudku v jeho prisudzujúcom výroku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Mala za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil zistený skutkový stav a nezaoberal sa okolnosťami, ktoré by tiež mohli mať vplyv na posúdenie tejto veci, ako je napr. jej zdravotný stav v čase vykonania právneho úkonu v dedičskom konaní. Poukázala na to, že ešte pred úmrtím manžela sa stala onkologickým pacientom a podrobila sa onkologickým operáciám spojeným s amputáciou určitých častí tela, čomu zodpovedal aj jej psychický stav ( mala obavy o vlastný život ). Neformálna dohoda o budúcom dedení bola uzavretá ešte za života jej manžela, ktorý si želal, aby v prípade jeho smrti nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva. Pred uzatvorením dohody dedičov nemala vedomosť o dlhoch jej dcéry, o ktorých mohla vedieť iba v prípade, ak by ju dcéra o nich informovala . Predpokladá, že o tejto skutočnosti ju dcéra neinformovala z dôvodu obavy o zdravotný stav odporkyne. Súd prvého stupňa mal preto vo veci vykonať dokazovanie ohľadne jej tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení sa k návrhu zo dňa 4.11.2010 nielen výsluchom účastníkov konania, ale tiež výsluchom oboch jej detí. Odvolateľka napokon poukázala na to, že spôsob dedenia tak, že deti dedia až po úmrtí oboch rodičov je bežný . Ak by jej dcéra chcela ukrátiť navrhovateľa, mohla v dedičskom konaní vykonať iný úkon ( napr. odmietnuť dedičstvo ), v dôsledku čoho by ako dedič nastúpila jej dcéra. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporkyne navrhol , aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti potvrdil a zmenil ho v intenciách jeho odvolania zo dňa 13.6.2013. Poukázal na to, že odvolanie bolo podané právnym zástupcom Q.. S. v mene W. M., ktorá nebola účastníčkou konania. K vecnej stránke odvolania uviedol, že odporkyňa nebola v čase vykonania sporného úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony a ani jej údajný zlý psychický stav nemohol mať za následok vylúčenie aplikácie § 42a a nas. Občianskeho zákonníka na sporný úkon. Dokazovanie k tejto skutočnosti je nadbytočné, právne irelevantné vo vzťahu k veci a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré obaja odvolatelia čiastočne zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Podľa § 41 ods.2 O.s.p. každý úkon súd posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V procesnom práve platí generálne pravidlo, že každý procesný úkon účastníka súd posudzuje podľa jeho obsahu. Vychádzajúc z tejto zásady vychádzal odvolací súd i pri posudzovaní odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa právnym zástupcom odporkyne Q.. Q. S., advokátom v Bratislave zo dňa 12.6.2013. Z obsahu uvedeného podania je nepochybné, že ho podal v mene odporkyne , ktorá mu udelila plnú moc na svoje zastupovanie v konaní dňa 26.10.2010 a toto aj riadne podpísal. Okolnosť, že v označenom odvolaní uviedol pri svojom podpise ako zastúpenú W. M. ( dcéru odporkyne ), ktorá nie je účastníkom tohto konania, je potom s prihliadnutím na obsah podaného procesného úkonu bez akéhokoľvek právneho významu. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať' možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmyslu krátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa § 42b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V danom prípade nebola odvolaním napadnutá úvaha súdu prvého stupňa v otázke aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania a ani okolnosť, že k uzatvoreniu odporovanej dohody dedičov ( uzavretej dňa 18.6.2009) došlo v posledných troch rokoch do podania návrhu na odporovateľnosť právneho úkonu na súd. K odvolacím námietkám odporkyne , z ktorých obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania , ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere . Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech žalobcu a zároveň i v prospech žalovaného. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ( § 101 ods.1 , § 120 ods.1 O.s.p.).Právo navrhnúť vykonanie toho - ktorého dôkazného prostriedku má účastník konania, ktorý toto právo môže uplatňovať od podania návrhu na začatie konania až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V posudzovanom prípade je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odporkyňa, ktorá je osobe dlžníka blízka ( § 116 Obč. zákonníka ) neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že o dlžníkovom úmysle skrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť i napriek tomu, že vyvinula starostlivosť k poznaniu dlžníkovho úmyslu a jednalo sa i o náležitú starostlivosť. Vychádzajúc z obsahu spisu a súdom prvého stupňa veľmi dôsledne zisteného skutkového stavu je možné konštatovať, že odporkyňa v priebehu konania síce tvrdila to, že o záväzkoch svojej dcéry nemala v čase uzatvárania dohody dedičov ( dňa 18.6.2009 ) žiadnu vedomosť, avšak na preukázanie tejto skutočnosti v priebehu konania nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie. Skutkové okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vzťahujúce sa k ozrejmeniu časového obdobia a spôsobu ktorým a akým sa dcéra odporkyne dostala voči navrhovateľovi do postavenia dlžníka, okolnosť blízkej rodinnej väzby dlžníka a odporkyne ( u odporkyne jej dcéra po rozpade manželstva i krátky čas bývala) práve naopak umožňujú prijať záver o tom, že odporkyňa o úmysle dlžníka ( svojej dcéry ) skrátiť odporovaným právnym úkonom navrhovateľa musela logicky vedieť. Odporkyňa v konaní nepreukázala ani to, že by v čase uzatvárania odporovanej dohody dedičov vynaložila náležitú starostlivosť k poznaniu takéhoto úmyslu dlžníka - v konaní nepreukázala, že by s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka vykonala akúkoľvek aktivitu, aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa ( ktorý v čase uzatvorenia dohody dedičov nepochybne existoval ) poznala. Pri právnom posúdení danej veci nie je významné, či dcéra odporkyne ( dlžník ) pri uzatváraní dohody dedičov plnila želanie svojho zomrelého otca, aby po jeho smrti zostala nehnuteľnosť patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výlučnom vlastníctve jeho manželky ( odporkyne). Rovnako je vo vzťahu k posudzovanej veci právne nevýznamným i odvolávanie sa odporkyne na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Za nedôvodnú posúdil odvolací súd i námietku navrhovateľa obsiahnutú v odvolaní proti zamietajúcemu výroku týkajúcu sa určenia výšky podielu , v ktorom je vo vzťahu k nemu Dohoda o vyporiadaní dedičstva uzatvorená medzi odporkyňou a W. M., T.. V.L., N. F. X.XX.XXXX, bytom v Modre, ul. B. XXXX/ XX v Osvedčení o dedičstve zo dňa 18.6.2009, sp. zn. 13D 640/2008, na základe ktorej odporkyňa nadobudla po poručiteľovi Š. V., zomrelom dňa 20.11.2008 do vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v meste Modra, okres Pezinok, kat. územie Modra, zapísanú na LV č. XXXX ako byt č. XX, vchod č. XX, X. poschodie bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/X,X,X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 7384/354432 právne neúčinná. V tejto súvislosti konštatuje, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti vyplýva, že úvaha súdu prvého stupňa sa pri určovaní veľkosti uvedeného podielu ( v ktorom je označená dohoda o dedičstve voči navrhovateľovi právne neúčinná ) odvíjala od zistenia vyplývajúceho z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 13 D/640/2008 , že poručiteľ Š. V., D.. XX.XX.XXXX nezanechal závet a ani listinu o vydedení a ako zákonní dedičia v I. dedičskej skupine podľa § 473 ods.1,2 Obč. zákonníka prichádzali do úvahy odporkyňa ( manželka poručiteľa majúca nárok na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zákonníka ) a jeho dve deti ( dcéra W. M., N.. X.XX.XXXX a syn V. V., N.. XX.X.XXXX ). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane vecne a právne správneho výroku o trovách konania zohľadňujúceho rovnakú mieru procesného úspechu a neúspechu účastníkov konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil. K odvolacím námietkám navrhovateľa týkajúcim sa nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke trov konania konštatuje vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní v tejto otázke pri posudzovaní pomeru procesného úspechu účastníkov správne prihliadol na to, ako sa riešila otázka rozsahu vyslovenej právnej neúčinnosti odporovaného právneho úkonu. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1v spojení s § 142 ods.2 O.s.p. prihliadajúc na neúspešnosť oboch účastníkov v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.