Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/290/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210337 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710210337.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: HOLDES - horehronská lesná a drevárska spoločnosť, s.r.o., so sídlom Predné Hálny 2530, 977 01 Brezno, IČO: 31 601 014, zast. Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti odporcovi: Ondrej Jurovčík FOREST SERVIS, s miestom podnikania Lesnícka 1, 902 01 Pezinok, IČO: 40 046 176, zast. JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajslova 11, 917 01 Trnava, o zaplatenie 16.933,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/19/2011-118 zo dňa 16.9.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/19/2011-118 zo dňa 16.9.2013 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 413,70 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Pezinok napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 16.933,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16.933,70 eura od 24.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.779,40 eura od 03.03.2010 do 08.04.2010 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.779,40 eura od 09.04.2010 do 02.06.2010. Súd prvého stupňa tiež priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 23.08.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 16.933,70 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie ťažby guľatiny, priblíženie na odvozné miesto a vývoz biomasy a záväzok odporcu zaplatiť za to cenu. Navrhovateľ vykonával práce v zmysle zmluvy o dielo aj v januári a februári 2010, riadne si splnil svoj záväzok a vystavil faktúry. Odporca uhradil faktúru č. 10010084 na sumu 15779,40 eura. Faktúru č. 120010165 na sumu 16933,70 eura neuhradil. V písomnom podaní zo dňa 04.07.2011 navrhovateľ uviedol, že odporca až po urgenciách na zaplatenie začal namietať množstvo dodanej drevnej hmoty, pričom nikdy neuviedol rozsah, v akom bolo dielo vykonané. Odporca nemal k žiadnej z faktúr pripomienky. Podľa súdu nebolo sporné, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Zmluva o poskytnutí služby, ktorú súd posúdil ako zmluvu o dielo uzavretú podľa § 536 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať hmotne zachytený výsledok inej činnosti spočívajúci v ťažení drevnej hmoty v obecných lesoch v užívaní odporcu v množstve okolo 1000 m3 (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok odporcu za toto zaplatiť odplatu dohodnutú v jednotkovej výške (§ 546 Obchodného zákonníka). Táto zmluva však bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009 a predmetom konania je peňažný záväzok za práce, ktoré mali byť vykonané vo februári 2010, teda za obdobie, keď už zmluva navrhovateľa a odporcu nezaväzovala, preto právne vzťahy, ktoré sú predmetom konania sa podľa súdu nespravujú Zmluvou o poskytnutí služby. Súd poukázal na to, že je celkom zrejmé, že aj po zániku Zmluvy o poskytnutí služby navrhovateľ vykonával práce zhodné s plnením dohodnutým podľa Zmluvy o poskytnutí služby. Odporca nerozporoval vykonávanie týchto prác navrhovateľom a nevykonal úkony smerujúce k ukončeniu navrhovateľovho plnenia bez právneho dôvodu. Z tohto správania sa odporcu ako aj zo samotného vykonávania prác navrhovateľom možno podľa súdu usúdiť (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka), že navrhovateľ s odporcom uzavreli zmluvu spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli ako účastníci právneho vzťahu prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať hmotne zachytený výsledok inej činnosti spočívajúci v ťažení drevnej hmoty v mieste ako navrhovateľ vykonával ťažbu podľa Zmluvy o poskytnutí služby (§ 537 ods. 1 Obchodného zákonníka) a záväzok odporcu za toto zaplatiť odplatu dohodnutú v obvyklej výške (§ 546 Obchodného zákonníka), ktorou bola jednotková cena uvedená v Zmluve o poskytnutí služby. V súvislosti s plnením nad rámec Zmluvy o poskytnutí služby súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca sa v Zmluve o poskytnutí služby dohodli, že dodatky k nej je možné prijímať len písomne, nebolo tiež preukázané, že by navrhovateľ s odporcom chceli zmeniť Zmluvu o poskytnutí služby, súd mal preto za preukázané, že bola uzavretá nová zmluva. Nebolo podľa neho preukázané, že konkludentne uzavretá zmluva obsahovala okrem povinných zmluvných náležitostí vedľajšie dojednania, preto sa právny vzťah navrhovateľa a odporcu spravuje Obchodným zákonníkom s právami a povinnosťami ako podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd mal z výpovede svedka Š. v spojení s prehľadom ťažby za február 2010, ktoré sám podpisoval, za preukázané vykonanie dohodnutých prác, keď dopravu dreva na odvozné miesto mal súd preukázanú z výpovede svedka Q.. Vykonanie prác podľa konkludentne uzavretej zmluvy mal súd tiež za preukázané z prehľadov ťažby za február 2010 vyhotovených W.. V., J.. L. F. M.. B.. Dopravou drevenej hmoty na odvozné miesto si navrhovateľ podľa súdu riadne splnil záväzok odovzdať tovar odporcovi (§ 554 ods. 1 Obchodného zákonníka), keď aj z výpovede samotného odporcu bolo preukázané, že prepravu tovaru z odvozného miesta do spracovateľských prevádzok si zabezpečoval odporca sám. Odporca namietal množstvo dodanej drevnej hmoty navrhovateľom, a v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že prevzatím drevnej hmoty zobral tovar fyzicky pod kontrolu, navrhovateľ po tomto prevzatí nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, čo sa s tovarom dialo a nemohol tento skontrolovať, preto je podstatné množstvo drevnej hmoty odovzdanej odporcovi na odvoznom mieste, keďže nebolo dohodnuté inak. Navrhovateľ podľa súdu nemôže zodpovedať za prípadnú zmenu množstva tovaru odovzdaného odporcovi na odvoznom mieste v porovnaní s množstvom tovaru nameraného u tretej osoby. Z prehľadov ťažby za február 2010 v spojení s výsluchmi svedkov Š. F. Q.B. mal potom súd za preukázané množstvo dreva dodaného navrhovateľom odporcovi. Pokiaľ ide o množstvo štiepky, jej množstvo zodpovedá prepočtom s ohľadom na množstvo guľatiny v zmysle technických noriem, čo mal súd za preukázané z výpovede R.. V. Ľ.. Z faktúry č. 10010165 mal súd za preukázanú splatnosť ceny za dielo, ktorá bola splatná na výzvu navrhovateľa (§ 548 ods. 1 veta prvá v spojení s § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka). Doručenie faktúry súd nemal za sporné, pričom toto bolo podľa neho preukázané listom odporcu zo dňa 05.05.2010. Deň, ktorým bol odporca vyzvaný na zaplatenie ceny za dielo, je podľa faktúry 23.03.2010, nasledujúci deň je potom prvým dňom omeškania. Súd nemal za preukázané čo len čiastočné zaplatenie ceny za dielo, splnenie si povinnosti odporcu prevziať dielo (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka) mal súd za preukázané z výpovede svedkov a listín. Podľa § 325 Obchodného zákonníka ak si strany majú plniť vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila. Navrhovateľ si svoj zmluvný záväzok podľa súdu riadne plnil a preto sa oprávnene domáhal plnenia záväzku odporcu. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy istiny ako odplaty za navrhovateľom vykonané dielo. Súd tiež uviedol, že pre meranie množstva guľatiny dodanej odporcovi, je rozhodujúce meranie na odbernom mieste, t.j. na mieste, kde navrhovateľ odovzdal odporcovi drevenú guľatinu a štiepku, a nie merania u odberateľov odporcu, keď množstvo guľatiny dodanej na odbernom mieste nemusí byť totožné s množstvom guľatiny zisteného u odberateľa odporcu. Súd mal za nadbytočné vykonanie dokazovania vyjadrením z Daňového úradu ohľadne uplatnenia si vratky DPH, keď samotné uplatnenie si vratky nepreukazuje podľa súdu vykonanie plnenia navrhovateľa v prospech odporcu, ako ani kvalitu a množstvo tohto plnenia. Súd s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka uznal aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania v požadovanej výške z nezaplatenej sumy podľa faktúry č. 10010165. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy úrokov z omeškania z faktúry č. 10010084, podľa tejto bol záväzok zaplatiť cenu za dielo za práce v januári 2010 dňa 02.03.2010, pričom odporca túto sumu uhradil v dvoch splátkach dňa 08.04.2010 a 02.06.2010. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za dielo za práce v januári 2010 dňom 03.03.2010 a bol v omeškaní so zaplatením do 08.04.2010 a so zvyškom sumy do 02.06.2010. Súd teda uznal aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania z oneskorene zaplatenej faktúry č. 10010084. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Odporca sa nestotožňuje so zistením súdu, že nebolo preukázané, že konkludentne uzavretá zmluva obsahovala okrem povinných zmluvných náležitostí vedľajšie dojednania, preto sa právny vzťah navrhovateľa a odporcu spravuje Obchodným zákonníkom s právami a povinnosťami podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Odporca uviedol, že vo všetkých svojich vyjadreniach sa odvolával práve na dojednané postupy, ktoré boli podľa predchádzajúcej zmluvy o dielo zaužívané (protokolárne odovzdanie), z čoho priamo vyplývalo, že mal za to, že plnenie, ku ktorému prichádza medzi ním a navrhovateľom, sa realizuje práve na základe obchodnej zvyklosti podľa dojednaní dohodnutých tak ako v zmluve o poskytnutí služby zo dňa 10.7.2009. Odporca poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy počas súdneho konania nepoprel, že by plnil inak, ako bol skôr dohodnutý vo vedľajších dojednaniach podľa zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 10.7.2009. Má za to, že prišlo ku konkludentnému prejavu vôle oboch zúčastnených strán o tej právnej skutočnosti, že plnenie ich právneho vzťahu v období od 1.1.2010 sa bude spravovať rovnakými dojednaniami, ako tomu bolo v predchádzajúcom období od 1.11.2009 do 31.12.2009. Odporca tiež uviedol, že bolo preukázané, že zistiť skutočný objem drevnej štiepky je možné len od jej spracovateľa po zoštiepkovaní. Pre tento účel súdu predložil faktúry a vážne lístky od spracovateľa drevnej štiepky FOREST ENERGY, s.r.o., podľa ktorých objem dodanej štiepky predstavuje 651,09 m3, a nie objem, ktorý deklaruje navrhovateľ. Na preukázanie skutočného množstva dodanej guľatiny súdu predložil fakturáciu spracovateľa guľatiny KRONOSPAN CZ, spol. s r.o., ktorý od odporcu všetku vyťaženú guľatinu odkúpil. Na fakturácii sú označené podľa dátumu konkrétne dopravy vykonané nákladnými vozidlami, ktoré doviezli spracovateľovi guľatinu práve z miesta ťažby, čo je preukázané z priložených CMR dokladov pre každú prepravu. Na fakturácii spracovateľa je vždy presne uvedený nameraný objem guľatiny dovezený z miesta ťažby spracovateľovi. Odporca považuje za zavádzajúce meranie objemu guľatiny aj štiepky vykonávané navrhovateľom. Poukázal tiež na skutočnosť, že ťažba prebiehala aj ručne a toto meranie bolo vykonávané úplne neodborným spôsobom a v rozpore s platnou STN 48 0050, ktorá určuje spôsoby merania drevnej hmoty. Odporca nesúhlasil s konštatovaním súdu, že tým, že prevzal drevnú hmotu od navrhovateľa, prevzal na seba aj zodpovednosť za namerané množstvo. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ pri odovzdaní drevnej hmoty odporcovi neodovzdal odporcovi žiaden doklad, ktorým by preukazoval, aké skutočné množstvo odporcovi odovzdal. Navrhovateľ svoj nárok postavil len na fakturácii a až dodatočne na základe výzvy odporcu predložil prehľady vypracované subdodávateľmi navrhovateľa. Odporca tvrdí, že mu bolo dodané menšie množstvo drevnej hmoty, ako navrhovateľ vyfakturoval. Navrhovateľ podľa neho neuniesol dôkazné bremeno v konaní tak, aby bez pochybností preukázal svoje tvrdenia. Odporca vytkol, že ako účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa dôkazy, ktorými by preukázal svoje právo na výsledku sporu, pretože súd viedol pojednávanie spôsobom, ktorý je v rozpore s § 118 ods. 2 O.s.p. a to tým, že súd počas vedenia pojednávania neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Bez takéhoto hodnotenia súd len vyzval účastníkov na predloženie ďalších dôkazov v konaní. Podľa odporcu mu týmto súd ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože skutočnosti, ktoré považoval ďalej v konaní za úplne preukázané a zhodné, súd v skutočnosti posudzoval za sporné, a preto sa aj samotné dokazovanie zo strany odporcu neuberalo spôsobom, ktorým by zabezpečil primeranú ochranu jeho práv. Rozhodnutie súdu je preto podľa neho v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. ako aj v rozpore s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR. Odporca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Poukázal na to, že už z jeho návrhu na začatie konania zo dňa 23.8.2010 je zrejmé, že svoj nárok v konaní neodvodzuje zo zmluvy o poskytovaní služby zo dňa 10.7.2009 (uzavretej na dobu určitú od 1.11.2009 do 31.12.2009), ktorú v návrhu ani nespomína ani ju neprikladá k návrhu ako dôkaz, ale zo zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, na základe ktorej navrhovateľ vykonal pre odporcu dohodnuté práce v mesiacoch január a február 2010 a na základe ktorej navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry č. 10010084 a 10010165. Navrhovateľ nesúhlasil s odporcovými vyjadreniami ohľadom zaužívaných obchodných zvyklostí medzi navrhovateľom a odporcom pri plnení vzájomných záväzkov zo zmluvy o dielo. Tiež uviedol, že odporcom uvedené protokolárne odovzdanie nebolo medzi navrhovateľom a odporcom nikdy zaužívané a aplikované ani pri predchádzajúcej spolupráci vyplývajúce napr. zo zmluvy o poskytovaní služby zo dňa 10.7.2009. Navrhovateľ uviedol, že meracie zariadenie na Harvestore pokazené nebolo, čo potvrdil svedok Š.. Pokiaľ ide o spôsob merania objemu dreva navrhovateľ dodal, že on ani svedkovia v konaní nikdy neuvideli, že meranie objemu dreva bolo vykonané v rozpore s STN. Meranie objemu dreva vykonal rovnakým spôsobom ako odporca, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.3.2013 uviedol, že takéto merania umožňuje STN. Ohľadne dôkazov predložených odporcom v podanom odvolaní, ktoré odporca v konaní pred prvostupňovým súdom nepredložil, navrhovateľ uviedol, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania a preto poukázal najmä na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. Navrhovateľ považuje za nepravdivé tvrdenia odporcu, že mu prvostupňový súd ako účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že pojednávanie konané dňa 17.6.2013 bolo odročené výlučne za účelom a na žiadosť právneho zástupcu odporcu, ktorý potreboval čas na predloženie dôkazov preukazujúcich celkový objem a hmotnosť dreva dodaného navrhovateľom odporcovi. Prvostupňový súd poskytol odporcovi lehotu 40 dní na obstaranie a predloženie ním navrhovaných dôkazov. Napriek poskytnutej lehote odporca žiadne ním uvedené dôkazy v konaní nepredložil a na pojednávaní konanom dňa 26.8.2013 tieto dôkazy ďalej ani nenavrhoval predložiť a vykonať. Odporca podľa navrhovateľa žiadnym spôsobom neospravedlnil nesplnenie lehoty poskytnutej mu prvostupňovým súdom na predloženie predmetných dôkazov a z hľadiska ďalšieho priebehu konania ich úplne opomenul. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že prvostupňový súd v priebehu konania niekoľkokrát odporcu upozornil, že medzi odporcom a navrhovateľom je podstatné množstvo drevnej hmoty odovzdanej navrhovateľom odporcovi na odvoznom mieste dohodnutom podľa zmluvy o dielo, a nie množstvo drevnej hmoty namerané u tretej osoby uskutočnené po tom, ako navrhovateľ dodal a odporca prevzal drevnú hmotu od navrhovateľa. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 30.9.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odporcu odvolací súd uvádza nasledovné: Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že navrhovateľ sa zaplatenia žalovanej sumy nedomáhal titulom Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 10.7.2009, ktorá bola uzavretá od 1.11.2009 do 31.12.2009, ale titulom zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchod. zákonníka, predmetom ktorej bolo zo strany navrhovateľa vykonanie diela - ťažby guľatiny, priblíženie na odvozné miesto a vývoz biomasy, a zo strany odporcu záväzok zaplatiť cenu za vykonané dielo. Navrhovateľ zmluvu o poskytnutí služby v žalobe vôbec nespomína, ani ju nepredložil ako dôkaz. Uvedená zmluva bola predložená až odporcom pri podaní odporu proti platobnému rozkazu, avšak pre posúdenie nároku navrhovateľa je právne irelevantná, keďže bola uzavretá na dobru určitú. Na obdobie január, február 2010 nebola žiadna písomná zmluva uzavretá a preto prvostupňový súd dospel k správnemu záveru o uzavretí zmluvy o dielo konkludentným spôsobom podľa § 536 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu, že z výpovede svedka Š., ktorý podpisoval prehľad ťažby za február 2010, z výpovede svedka Q., ktorý potvrdil dopravu dreva na odvozné miesto, ako aj z prehľadov ťažby za február 2010 vyhotovených W.. V., J.. L. a M.. B., mal preukázané vykonanie prác a množstvo dodaného dreva, zaplatenia ktorých sa domáha navrhovateľ. Odvolací súd nepovažuje za relevantné tvrdenia odvolateľa, že navrhovateľ mu dodal menšie množstvo drevnej hmoty, ako mu fakturoval, pretože odporca toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods., 1 O.s.p.), jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V danej veci zaťažovalo odporcu dôkazné bremeno preukázať tvrdenia, že navrhovateľ mu dodal menšie množstvo drevnej hmoty, ako bolo fakturované faktúrou č. 10010165 zo dňa 28.2.2010 na sumu 16.933,70 eur. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.1.2013 ako aj zo dňa 27.3.2013 vyplýva, že právny zástupca odporcu uviedol, že predloží písomne návrhy na vykonanie dokazovania a listiny, preukazujúce spôsob merania objemu dreviny. Na ďalšom pojednávaní, konanom dňa 17.6.2013, súd prvého stupňa uložil právnemu zástupcovi odporcu, aby v lehote do 40 dní doručil listiny, ktoré navrhuje vykonať ako dôkazy, odporca však žiadne dôkazy nepredložil. Dňa 26.8.2013 sa konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom právny zástupca odporcu uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Keďže odporca svoje tvrdenia napriek výzve súdu nepreukázal, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď konštatoval, že dopravou drevnej hmoty na odvozné miesto si navrhovateľ splnil záväzok odovzdať tovar v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na listinné dôkazy, predložené žalobcom až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd už nemohol prihliadať, a to z nasledovaných dôvodov: Podľa § 205 a O.s.p., (1) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 Zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva. V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods.4, čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Vzhľadom k tomu, že žalobca napriek poučeniu súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia uvedené v žalobe, odvolací súd na dôkazy, predložené až v odvolacom konaní, prihliadať nemohol, keďže neboli splnené podmienky uvedené v § 205 a) O.s.p. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietku odvolateľa, že súd prvého stupňa viedol pojednávanie v rozpore s ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa § 118 ods. 1, 2 O.s.p. po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania. Po vykonaní týchto úkonov predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si splnil svoju poučovaciu povinnosť voči odporcovi „keď mu v písomnej forme doručil poučenie o procesných právach, t.j. aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.8.2013 ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov, poučil účastníkov podľa § 118 ods. 4 O.s.p. a vyhlásil dokazovanie za skončené. Zo zápisnice pritom vyplýva, že navrhovateľ pred vyhlásením dokazovania za skončené, nemal návrhy na doplnenie dokazovania /okrem vyjadrenia Daňového úradu k vratke DPH/. Pokiaľ teda v zápisnici súd výslovne neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, a ktoré z dôkazov budú vykonané a ktoré nevykonané (§ 118 ods. 2 O.s.p.), nemožno to považovať za postup, ktorým by znemožnil navrhovateľovi realizáciu jeho procesných práv. Účelom zákonnej úpravy uvedené v § 118 ods. 2 O.s.p. je hospodárnosť konania, zjednodušenie a zrýchlenie konania tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, a aby sa nevenovala pozornosť skutkovým tvrdeniam pre rozhodnutie vo veci zbytočným, alebo skutkovým tvrdeniam, ktoré nie sú sporné. rovnako jeho účelom je zabrániť tzv. prekvapivému rozhodnutiu súdu, ktoré vyvolával pocit u účastníkov konania, že rozhodnutie vo vec samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Predmetný rozsudok nemožno považovať za prekvapivý, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal s nárokom navrhovateľa zákonným spôsobom, súd prvého stupňa svoje závery riadne odôvodnil, prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôvody, pre ktoré súd žalobe vyhovel sú v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlené s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu odporcu vo výške 413,70 eura. Tieto trovy navrhovateľovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 336,94 eura (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 413,70 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné