Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/497/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201748 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711201748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: J.. C. F., bytom L.. X. B. XX, W., zastúpeného Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátkou, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, proti odporkyni: X. H., bytom R. XXX, o zaplatenie 2.710,54 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 9C 49/2011 - 254, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok m e n í tak, že odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 48,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.926,22 €, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,60 €, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.710,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny, od 14.02.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 48,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 2.508,97 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, do troch dní. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251 zo dňa 26.02.2009 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres W., obec W., K..Ú.. W. - B. Č.. XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 1941 m2, pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, a toto bolo vyporiadané tak, že uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa a tomuto bola uložená povinnosť vyplatiť odporkyni sumu 101.241,45 €, zodpovedajúcu hodnote jej spoluvlastníckeho podielu. Ďalej zistil, že uznesením č.k. 13U 9/2009-25 zo dňa 21.10.2009 prijal súd do úschovy sumu 101.241,45 € zloženú navrhovateľom v prospech odporkyne a uznesením zo dňa 26.11.2010 č.k. 13U 9/2009-53 vydal uvedenú peňažnú sumu odporkyni. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa, nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2009, pričom v konaní bolo preukázané, že odporkyňa i naďalej nehnuteľnosť užívala, a to v rozsahu celého 1.nadzemného podlažia, záhrady, garáže a pivnice, a aj keď odporkyňa namietala v konaní rozsah užívania nehnuteľnosti, zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že užívala záhradu a v 1.podzemnom podlaží mala uložené svoje hnuteľné veci. Ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k.8C 153/2009-87, právoplatným dňa 17.03.2011 a vykonateľným dňa 21.03.2011, bola odporkyni uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti, v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom v uvedenom konaní mal preukázané, že od právoplatnosti rozsudku č.k. 5C 34/2008-251, teda odo dňa 14.03.2009 odporkyňa obývala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, jej výlučný vlastník ju nemohol riadne užívať a uvedeným rozsudkom preto uložil odporkyni povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť, resp. všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a teda nielen 1. nadzemné podlažie. Odporkyňa nehnuteľnosť vypratala až po právoplatnosti rozsudku č.k. 8C 153/2009-87, a to dňa 18.03.2011, teda nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu od 14.03.2009 do 18.03.2011, počas tejto doby neprispievala peňažným ani iným plnením navrhovateľovi, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Róberta Petroviča, podľa ktorého - znalec určil cenu nájmu nehnuteľností, a to za rodinný dom - 1.podzemné podlažie v sume 166,88 €/mesiac, rodinný dom - 1.nadzemné podlažie v sume 198,37 €/mesiac, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere 1941 m2 v sume 392,08 €/mesiac, t.j. spolu v sume 757,- €/mesiac. Uviedol, že navrhovateľ vyzval výzvou zo dňa 07.02.2011 odporkyňu na zaplatenie za užívanie nehnuteľností v období od 01.12.2010 do 31.01.2011, v lehote troch dní, odo dňa doručenia výzvy, odporkyňa však na výzvu nereagovala, a preto priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 14.02.2011 do zaplatenia, t.j. odo dňa žiadaného v návrhu na začatie konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 48,- € a trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 392,08 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 11.06.2011 do zaplatenia, a aby súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v súvislosti s rozsahom užívania nehnuteľností, a v časti o náhrade trov konania vychádza rozhodnutie súdu prvého stupňa z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v období december 2010 a január 2011 užívala výlučne 1.nadzemné podlažie a vôbec neužívala 1.podzemné podlažie a pozemok. Namietala, že zo stručného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho dospel k svojmu rozhodnutiu, keď nevenoval dostatočnú pozornosť niektorým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, v dôsledku čoho nediferencoval rozsah užívania nehnuteľnosti v období, za ktoré si navrhovateľ uplatnil právo a poukázala na to, že rozsah užívania predmetnej nehnuteľnosti a jej jednotlivých častí, sa počas obdobia jej užívania nehnuteľností menil. Nesprávne podľa jej názoru súd prvého stupňa pri určení rozsahu užívania nehnuteľností vychádzal z rozsudku č.k. 8C 153/2009-87, ktorým jej súd určil povinnosť vypratať nehnuteľnosť ako celok, pretože táto skutočnosť nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, v akom rozsahu ju v jednotlivých obdobiach, a teda aj v decembri 2010 až januári 2011 užívala. Uviedla, že súd nemohol objektívne uviesť, že mala vypratať len 1.nadzemné podlažie, keďže počas obývania nehnuteľnosti užívala jej jednotlivé časti v rôznom rozsahu. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že navrhovateľ aj v návrhu na začatie konania uviedol, že požadovanú mesačnú úhradu znížil z dôvodu, že reálne obýva len prvé podlažie predmetného domu o rozlohe cca 65 m2. Poukázala aj na návrh navrhovateľa na úpravu petitu, v ktorom zmenu petitu odôvodňoval len znaleckým posudkom, avšak v rozpore s predchádzajúcim tvrdením zahrnul do predmetného návrhu zmeny petitu aj opis rozsahu užívania nehnuteľnosti. Nesprávne podľa jej názoru súd prvého stupňa vyhodnotil aj svedecké výpovede svedkov Q. X., ktorý vypovedal, že užívala i záhradu, pivnicu a garáž; videl ju, ako oberá jahody, keď táto výpoveď nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie, a tiež výpoveď svedka V. Y., ktorý uviedol, že v záhrade mala kvety, skalku a hojdačku, pretože to, že sa na pozemku nachádza už niekoľko rokov skalka a hojdačka, neznamená, že záhradu užívala v decembri 2010 a v januári 2011. Ďalej uviedla, že do garáže a pivnice nanosil jej veci navrhovateľ sám a účelovo ich nafotil a o tomto jej tvrdení predložila čestné vyhlásenie V. H., na ktoré však súd prvého stupňa neprihliadol a aj to má za následok nesprávne skutkové zistenie stavu veci. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa, namietala, že súd prvého stupňa mu priznal náhradu aj za úkony právnej služby, ktoré neboli potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práva, a to najmä úkony uvedené ako štúdium spisu pod č. 3.,6. a 9., zmena petitu uvedená pod č. 5 a 8., písomné podanie na súd - stanovisko 26.01.2012, keď toto stanovisko bolo vyhotovené 26.01.2012, a teda jeden deň pred pojednávaním a jeho obsah mohol navrhovateľ uviesť na pojednávaní; ďalej písomné podanie na súd zo dňa 14.06.2012 uvedené pod bodom 4. a stanovisko zo dňa 24.04.2012, ktoré boli podané na súd tesne pred pojednávaním, a teda ich obsah mohol navrhovateľ uviesť aj na pojednávaní. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 142,60 €. Poukázal na to, že odporkyňa nesprávne uviedla obdobie, za ktoré si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, keď uviedla obdobie december 2010 a január 2011, pričom predmetom konania tu je vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.12.2010 až do 18.03.2011, a preto sú nesprávne aj jej výpočty súm, ktoré uviedla, že je ochotná zaplatiť mu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri určení rozsahu neoprávneného užívania nehnuteľnosti odporkyňou správne vychádzal okrem iného aj z rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25.01.2011, č.k. 8C 153/2009-87; ktorým bola odporkyňa vyprataná z celej predmetnej nehnuteľnosti; keď tento rozsudok bol vyhlásený dňa 25.01.2011 a podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a ďalej podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. S poukazom na ust. § 134 O.s.p. namietal, že v odôvodnení rozsudku o vyprataní konajúci súd jasne konštatoval, ktoré časti nehnuteľnosti odporkyňa neoprávnene užívala, a preto bola z nich vyprataná, pričom opak pravdivosti preukázaný nebol. Ďalej uviedol, že ak by konajúci súd vo veci o vypratanie nehnuteľnosti mal za preukázané, že odporkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku neužívala záhradu za rodinným domom, alebo nádvorie okolo rodinného domu, v tejto časti by súd jeho návrh na vypratanie zamietol a odporkyňu z týchto častí nehnuteľnosti by nevypratal. Nesprávny je preto názor odporkyne, že právoplatný a vykonateľný rozsudok o vyprataní nehnuteľnosti nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Za mylné a zavádzajúce považuje tvrdenia odporkyne, že počas konania menil svoj postoj k veci ohľadne rozsahu užívania jeho nehnuteľnosti odporkyňou, pretože odporkyňa uviedla nepresné citácie vypustením podstatných slov z jeho podaní, pričom on už v návrhu na začatie konania uviedol okrem iného, že odporkyňa obýva a odmieta vypratať celú jeho nehnuteľnosť a poukázal na to aj v jeho podaní zo dňa 14.11.2011, v ktorom aj ozrejmil , že pod vyjadrením „odporkyňa reálne užíva“ je myslené, že mala na 1. nadzemnom podlaží vytvorenú samostatnú bytovú jednotku, čo však neznamená, že aj časti nehnuteľnosti - 1. podzemné podlažie a celú záhradu, neužívala. Považoval za nedôvodné aj námietky odporkyne týkajúce sa výpovedí vypočutých svedkov, keď podľa jeho názoru svedecké výpovede svedkov pána Y. P. W. X. potvrdzujú rozsah neoprávneného užívania nehnuteľnosti v jeho vlastníctve odporkyňou. Poukázal na to, že záhradu odporkyňa užívala od roku 2003 až do 18.03.2011 celoročne, pričom spôsob užívania záhrady odporkyňou, tvorí jeden celok a užívanie záhrady odporkyňou podrobne popísali a preukázali fotodokumentáciou a tento spôsob užívania potvrdili aj očití svedkovia. Nedôvodná je aj námietka odporkyne, že vzhľadom na vegetačné obdobie, nemohla záhradu užívať v období, ktoré je predmetom tohto sporu, pretože pôda ako vec má taký druh charakteru, že jej užívanie v dlhodobom časovom rozmedzí sa nedá rozčleniť na jednotlivé obdobia jej užívania a neužívania v závislosti od striedania sa ročných období, pričom bolo preukázané, že odporkyňa užívala celú záhradu aj v ročnom období, ktoré predchádzalo obdobiu, ktoré je predmetom tohto konania a aj z dôvodu, že sa v danej nehnuteľnosti stále zdržiavala a obývala ju, je irelevantná jej námietka o neužívaní záhrady. Poukázal na to, že odporkyňa predmetnú záhradu zaberala a užívala, jeho odtiaľ vyháňala, volala na neho políciu a z týchto dôvodov nebolo možné jej prenajatie, pritom je bezpredmetné, či zberala úrodu z hospodárskych plodín alebo nie, rozhodujúce je, že odporkyňa záhradu bezdôvodne užívala spôsobom jej prispôsobovania si vlastným potrebám a predstavám. Dôvodil, pokiaľ ide o čestné prehlásenie syna odporkyne, pána V. H., že tento dôkaz považuje za bezpredmetný, pretože podpis syna odporkyne na čestnom prehlásení nie je úradne overený a nie je zrejmé, či skutočne toto čestné prehlásenie spísal a podpísal pán V. H. a aj z toho dôvodu, že cieľom tohto čestného prehlásenia je len snaha syna odporkyne pomôcť svojej matke ako odporkyni v tomto konaní. Toto čestné prehlásenie bolo spísané po tom, čo sa pán V. H. oboznámil so súdnym spisom, čo aj sám potvrdil, a teda ním uvádzané skutočnosti nemôžu byť objektívne a to aj vzhľadom na to, že v čestnom prehlásení uviedol skutočnosti, o ktorých mohol vedieť len od odporkyne. Za nedôvodné považoval aj námietky odporkyne týkajúce sa priznaných trov právneho zastúpenia odporkyne, keď odporkyňa nie je osobou oprávnenou posudzovať účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby a aj vzhľadom na to, že odporkyňa v priebehu konania uvádzala rôzne klamlivé, mylné a nepresné vyjadrenia a informácie, bolo potrebné na tieto vyjadrenia reagovať a niektoré skutočnosti ozrejmovať. Návrhmi na úpravu petitu len bližšie špecifikoval a kvantitatívne rozšíril svoj návrh, čo bolo jeho právom a písomnými podaniami zo dňa 14.06.2011 a zo dňa 26.01.2012 len reagoval na písomné podania odporkyne, ktoré aj ona mohla prezentovať ústne. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej, je vecne správny, avšak nie je vecne správny v časti o náhrade trov prvostupňového konania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporkyni zaplatenia uplatňovanej istiny s príslušenstvom - titulom vydania bezdôvodného obohatenia, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a správne dospel k záveru, že odporkyňa užívala nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu od 14.03.2009 do 18.03.2011, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Navrhovateľ sa v konaní domáhal proti odporkyni, po úprave petitu návrhu v priebehu konania; pripustenej uznesením súdu prvého stupňa na pojednávaní dňa 27.01.2012; zaplatenia sumy 2.710,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny od 14.02.2011 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa získala na jeho úkor užívaním nehnuteľností v jeho vlastníctve, bez právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 vety prvej Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ustanovenie ods. 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie, pričom jednou z jeho foriem je majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, tzn. že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. V prejednávanej veci je nesporné, že účastníci boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, okres W., Y. W., K..Ú.. W. - stavba č. XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2, pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 1941 m2, pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 34/2008-251 zo dňa 26.02.2009, právoplatným dňa 14.03.2009 však súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a uložil mu povinnosť vyplatiť odporkyni sumu 101.241,45 €, ktorú navrhovateľ zložil do úschovy v prospech odporkyne; keď táto ju odmietla prijať; ktorú sumu následne prevzala odporkyňa na základe uznesenia zo dňa 26.11.2010 č.k. 13U 9/2009-53. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa aj po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, naďalej užívala tieto nehnuteľnosti napriek tomu, že už nebola ich vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou, nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu a neplatila navrhovateľovi nájomné ani žiadnu peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľností. Faktickým užívaním týchto nehnuteľností získala preto odporkyňa majetkový prospech, na úkor navrhovateľa, ktorým sa bezdôvodne obohatila, pričom výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by navrhovateľovi, ako vlastníkovi nehnuteľností, musela zaplatiť, ak by užívala nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi bol sporný rozsah užívania nehnuteľnosti odporkyňou, keď odporkyňa tvrdila, že v období december 2010 a január 2011 užívala len 1.nadzemné podlažie rodinného domu, avšak vykonaným dokazovaním aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dostatočne preukázané, že odporkyňa počas celého obdobia od decembra 2010 do 18.03.2011; za ktoré navrhovateľ uplatnil nárok v tomto konaní, užívala aj 1. podzemné podlažie rodinného domu a záhradu, keď túto skutočnosť potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia Q. X. P. V. Y., ktorí so súhlasom navrhovateľa v tom čase v nehnuteľnosti bývali, a teda vypovedali o skutočnostiach, o ktorých mali priamu vedomosť keď čestné prehlásenie V. H., predložené odporkyňou, nie je vierohodným dôkazom o tvrdení odporkyne, že v spornom období neužívala 1. podzemné podlažie a záhradu a to jednak z dôvodu, že V. H. je v blízkom príbuzenskom vzťahu k odporkyni (syn odporkyne), ako aj z dôvodu, že v predmetnej nehnuteľnosti nebýval a o skutočnostiach, ktoré v čestnom prehlásení uviedol, nemal priamu vedomosť, ale sa o nich dozvedel sprostredkovane, a pokiaľ uviedol, že na jeseň 2010 (približne v októbri) vynášal z 1.podzemnéo podlažia veci odporkyne, na základe tejto skutočnosti nemožno považovať za preukázané, že by odporkyňa neužívala podzemné podlažie v spornom období. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj ďalšie námietky odporkyne, že v období december 2010 a január 2011 vôbec neužívala záhradu, keď vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že odporkyňa užívala i záhradu , a to nielen tým, že strihala kríky a oberala jahody, ale mala v záhrade kvety, hojdačku, ohnisko a skalku. Len samotná skutočnosť tvrdená odporkyňou, že v spornom období nebolo možné záhradu užívať obrábaním pôdy a vykonávaním iných záhradných prác, nepreukazuje, že odporkyňa záhradu v tomto období neužívala, keď aj tvrdenia odporkyne uvedené v jej odvolaní o tom, že sa tam nachádzala skalka a najmä hojdačka, nasvedčujú tomu, že odporkyňa záhradu nevypratala a naďalej ju užívala. Správne súd prvého stupňa pri určení rozsahu užívania nehnuteľnosti odporkyňou vychádzal aj z rozsudku Okresného súdu Pezinok 8C 153/2009 z 25.01.2011, právoplatného dňa 17.03.2011, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť, rodinný dom súp.č. XXXX, postavený na pozemku parc.č. XXXX, ako aj pozemok parc.č. XXXX/X, druh pozemku: vinice o výmere 1941 m2, a ďalej pozemok parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 263 m2. Nedôvodne odporkyňa namietala, že uvedený rozsudok nevypovedá o tom, v akom rozsahu nehnuteľnosť užívala v spornom období, keď v tomto konaní si navrhovateľ uplatnil nárok za obdobie od 01.12.2010 do 18.03.2011 a predmetný rozsudok, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť, bol vydaný dňa 25.01.2011, pričom výrok tohto právoplatného rozsudku je v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a pre jeho vydanie bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. Uvedené rozhodnutie vychádza zo zistenia, že od právoplatnosti rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov (14.03.2009) odporkyňa obýva predmetnú nehnuteľnosť, v rozsahu, v akom jej súd uložil povinnosť na vypratanie, bez právneho dôvodu. V prípade, ak by súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti zistil, že odporkyňa v čase vyhlásenia rozsudku neužívala záhradu alebo niektorú časť rodinného domu, v tejto časti by návrh zamietol a neuložil by jej povinnosť vypratať celú nehnuteľnosť. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia získaného odporkyňou na úkor navrhovateľa užívaním predmetných nehnuteľností súd prvého stupňa správne vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Petroviča č. 013/2011 zo dňa 25.07.2011, ktoré závery odporkyňa nespochybňovala, a teda výška tzv. obvyklého nájomného za prenájom takýchto nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom medzi účastníkmi nebola sporná. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne právny potvrdil. O náhrade trov konania účastníkov súd prvého stupňa správne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý mal úspech v konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 48,- € a právnym zastúpením, avšak pri určení výšky trov právneho zastúpenia navrhovateľa neskúmal dôsledne účelnosť trov právneho zastúpenia na základe predloženého vyúčtovania. Odvolací súd posúdil ako dôvodné námietky odporkyne uvedené v jej odvolaní, týkajúce sa neúčelnosti trov právneho zastúpenia vzniknutých úkonmi právnej služby spočívajúcich v štúdiu spisu, ktoré trovy si navrhovateľ vyúčtoval za tri úkony a tiež za písomné podania na súd obsahujúce zmenu petitu zo dňa 18.08.2011 a zo dňa 14.11.2011, ktorých vykonanie odvolací súd nepovažoval za potrebné v priebehu konania, pretože navrhovateľ je povinný už v návrhu na začatie konania uviesť presný petit návrhu. Pokiaľ odporkyňa namietala neúčelnosť trov vzniknutých písomnými podaniami na súd obsahujúcimi stanovisko navrhovateľa k veci zo dňa 26.01.2012, zo dňa 14.06.2012 a zo dňa 24.04.2012, tieto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné z dôvodu, že navrhovateľ predmetnými písomnými podaniami reagoval na námietky a písomné podania predložené odporkyňou. Odvolací súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov vzniknutých mu zaplatením súdneho poplatku v sume 48,- € a právnym zastúpením za desať úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 14.02.2011, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 14.06.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 09.11.2011, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 26.01.2012, zastupovanie na pojednávaní dňa 27.01.2012, písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 24.04.2012, zastupovanie na pojednávaniach dňa 02.05.2012, 11.07.2012 a 07.09.2012) po 111,21 € spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,41 € za štyri úkony právnej služby a v sume 7,63 € za šesť úkonov právnej služby spolu s náhradou za stratu času v sume 309,97 € a náhradou cestovného v sume 107,69 € a spolu s náhradou 20% DPH v sume 321,- €, t.j. spolu v sume 1.926,22 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vzhľadom na to, že pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu uviedol v dôsledku chyby v počítaní nesprávnu sumu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 1.842,68 €, opravil túto chybu v počítaní pri písomnom vyhotovení rozsudku v súlade s ust. § 164 O.s.p. a v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol správnu sumu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 1.926,22 €. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci samej v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 111,21 € spolu s paušálnou náhradou nákladov v sume 7,63 € a spolu s náhradou 20% DPH v sume 23,76 €, t.j. spolu v sume 142,60 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.